Môj profil 
Predplatné
“Ak by som mal takú akciu vykonať, tak by som si nemohol zobrať tie najnevhodnejšej zbrane, ktoré boli podľa polície použité. Teda staré vojnové či predvojnové zbrane ráže 7.65 browning, jednoradové zásobníky. Teda dve zbrane na 14, maximálne 16 striel, keď sa dajú dva náboje do komôr,” cituje slová omilosteného zločinca web Blesk.cz.
Vie, o čom hovorí, pretože hoci sa špecializoval na krádeže a vlámania do bytov a domov, zbrane ho lákali už od mladosti. Ako tvrdí, miloval ich a vždy ich mal. Zbrane si zaobstaral nelegálne, pretože ako trestaný nemal na zbrojný preukaz nárok. Pri zatknutí v roku 1993 u neho našli arzenál za 600 tisíc korún.
“Ak by som uvažoval o niečom podobnom a mal by som to urobiť ja, tak by som si vzal samopal, ktorý som v tom čase mal. Takže buď Uzi, alebo Sterling. Oba sú v kalibri 9.0 Luger, k obom som mal zásobníky na 30 či 60 rán, a k obom som mal tlmiče,” opisuje Kajínek. Strely zo samopalu by vraj bez problémov prešli sklom, dverami, strechou. “Tri dávky po troch štyroch ranách a tí ľudia nemajú šancu prežiť. Tá zbraň je tichá, účinná, na niečo podobné úplne ideálna.” Okrem samopalu by si vzal Kajínek ešte záložnú pištoľ, pravdepodobne typ Beretta s dvojradovým zásobníkom.
“Zase deväť milimetrov Luger. Vlastne s touto jedinou zbraňou by sa osádka likvidovala jednoduchšie ako dvoma kalibru 7.65 browning,” pokračoval v rozprávaní. Podobne argumentoval už na hlavnom pojednávaní, sudca ale prišiel s tým, že by pre neho bolo ťažké zbaviť sa drahého vybavenia, ktoré mal rád. “Keby som mal ísť urobiť takúto vec, vezmem si na to najlepšiu zbraň a bolo by mi jedno, že stála 100 tisíc a ja ju zahodím. Zarábal som peniaze, ktoré boli niekde úplne inde. Mal som falošnú identitu a žil som úplne normálne… No, robil som to, čo vždy. Zarábal som peniaze,” doplnil bývalý vyhlásený zlodej.
Dvojnásobná vražda
Podnikateľ Štefan Janda a jeden z jeho bodyguardov Julian Pokoš boli zastrelení v nedeľu 30. mája 1993 v serpentínach u plzenskej väznice Bory. Druhý z ochranky Vojtěch Pokoš bol postrelený.
Podľa súdu mal podnikateľ Antonín Vlasák obchodné spory so Štefanom Jandom a Kajínek mu mal dohovoriť.
Zhruba dva týždne pred činom začal podnikateľa Štefana Jandu kontaktovať akýsi pán Lebeda. Ten istý Lebeda mal Jandovi volať aj v osudnú nedeľu a vylákať ho na schôdzku. Podnikateľ aj jeho bodyguardi išli neozbrojení, od svojho policajta vedeli, že sa na nich chystá záťah. (Zatknutí mali byť už v piatok, akcia bola odložená na pondelok.) Práve načasovanie vraždy tak podľa českého portálu vyvoláva mnohé otázky: Bola to len náhoda, alebo sa niekto potreboval Jandu zbaviť skôr, než bude zatknutý a začne hovoriť?
Ak platí druhá možnosť, čo tak zásadného vedel? Báli sa ho ďalší podnikatelia pohybujúci sa na hrane zákona, prípadne za ňou? Alebo je bližšie pravde verzia, že sa Jandu začali báť policajti, s ktorými dobre vychádzal? A akú úlohu v prípade hrá policajt Kronďák, ktorý mal byť na mieste činu ( “Mám tú svojho policajta,” mal povedať podnikateľ Janda svojim bodyguardom) a ktorý následne manželku zastreleného podnikateľa doviezol na miesto činu?
.JPG)
.jpg)
