Narodil v obci Markovce v okrese Michalovce 13. januára 1931 v rodine gréckokatolíckeho farára. Ako žiak ľudovej školy v Ruskom Hrabovci a potom gymnázia v Užhorode zažil maďarskú okupáciu v rokoch 1939 – 1944. Už ako malý žiak sa tak stal súčasťou maďarského školského systému, ktorý Seton-Watson označil za „najväčší maďarský priemysel“. Skúsenosti z tejto kapitoly života, keď sa maďarský štát násilím snažil o odnárodnenie a pomaďarčenie slovenských detí, ho ovplyvnili na celý zvyšok života a iba v ňom upevnili prebúdzajúce sa národné povedomie.

Po obnove ČSR v roku 1945 pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Michalovciach a Humennom, kde v roku 1950 maturoval.

V spomenutom roku 1950 čsl. štát úradne zrušil gréckokatolícku cirkev, čo postihlo aj jeho rodinu; otec sa na rok ocitol v koncentračnom tábore pre kňazov v Podolínci.

Ladislav Deák začínal ako učiteľ v Košiciach. Súčasne diaľkovo študoval na tamojšej pedagogickej fakulte. Po skončení prvého ročníka prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história, ktorého štúdium zavŕšil v roku 1957. Diplomovú prácu napísal z problematiky stredoveku – o obchode Bardejova s Poľskom v polovici 15. storočia. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako profesor dejepisu na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave.

Keďže najbližším mu bolo pole vedeckého výskumu, v októbri 1962 nastúpil na internú ašpirantúru do Československo-sovietskeho inštitútu (neskôr Ústav dejín európskych socialistických krajín) v SAV. Tu ho prijali na výskum problematiky novodobých dejín Juhoslávie a štátov strednej Európy v medzivojnovom období. V roku 1967 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Juhoslávia a Malá dohoda.

Spomenutý geopolitický priestor neskôr rozšíril aj o ďalšie aspekty, najmä o zahraničnopolitické problémy stredoeurópskych štátov v období česko-slovenskej krízy. Od začiatku 80. rokov sa venoval postaveniu Slovenska v širšom stredoeurópskom kontexte pred druhou svetovou vojnou, najmä (česko)slovensko-poľským a (česko)slovensko-maďarským vzťahom.

V rokoch normalizácie mohol ostať na pracovisku, no bol mu zamedzený vedecký rast. Až v roku 1990 mohol obhájiť vedeckú hodnosť doktora historických vied na monografii Zápas o strednú Európu v rokoch 1933 – 1938.

Ak v 70. rokoch bol uznávaným odborníkom na dejiny strednej Európy a Balkánu, po roku 1990 sa vyprofiloval na popredného historika slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí a vôbec najlepšieho slovenského znalca maďarskej politiky, pri ktorej sa, ako neraz zdôrazňoval, menia len prostriedky, nie ciele . Práve dlho tabuizovaná problematika slovensko-maďarských vzťahov vstúpila do ponovembrovej spoločnosti  nezvyčajne razantne.

Deák vedecky spracoval dvojstranne napäté vzťahy v r. 1918 – 1939, ktoré vyvrcholili maďarskou agresiou voči ČSR a Slovensku. Spracoval Trianonskú mierovú zmluvu, koncepciu maďarskej politiky voči Slovensku medzi dvoma vojnami, v čase Mníchova a Viedenskej arbitráže, poľské ambície voči Slovensku, politický vývoj maďarskej menšiny v Česko-Slovensku, politické pozadie Malej vojny v roku 1939 či otázku vyháňania desiatok tisíc čsl. občanov z okupovaného územia južného Slovenska po Viedenskej arbitráži. Vydal viaceré monografie, edície dokumentov, popularizačné práce i obrovské množstvo článkov či vyjadrení pre médiá.

(V súčasnosti však nie je v predaji, resp. voľne dostupné, ani jedno z jeho knižných diel…)

Dr. Deák po vedeckej stránke nastavil latku veľmi vysoko. Okrem vysokej odbornosti a precíznosti bol však známy svojim ľudským, mimoriadne otvoreným a ústretovým prístupom. To bol medzi historikmi skôr zriedkavý zjav. Tí, čo s ním prišli do styku ho poznali ako skromného, obetavého a pokorného človeka, ochotného kedykoľvek pomôcť.

Okrem vedeckej, publikačnej a expertíznej činnosti sa roku 1989 aktívne zapájal aj do spoločenských iniciatív, ktoré smerovali k dosiahnutiu zvrchovanosti a plnej štátnej suverenity Slovákov. (O. i. bol členom Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene.) Na rozdiel od väčšiny historikov v HÚ SAV, ktorí zotrvávali na pozíciách československej štátnej idey, ba neraz zastávali vyslovene protislovenské postoje, Deák privítal vznik druhej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Ako historik a znalec politických procesov v Európe vytrvale upozorňoval na vonkajšie i vnútorné riziká ohrozujúce ťažko nadobudnutú suverenitu slovenského národa. Osobitne vystríhal pred hrozbou čechoslovakizmu a maďarskej iredenty ohrozujúcej územnú celistvosť, ba samotnú existenciu Slovenskej republiky.

Tieto jeho apely však ostali v politike i v spoločnosti nevypočuté.

Zomrel 15. novembra 2011 v Bratislave.

V roku 2012 mu prezident SR udelil (in memoriam) Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotné dielo.

Vedecké monografie:

• Európa na prelome. Diplomatické a politické vzťahy v rokoch 1932 – 1933 (spoluautor V. Bystrický). Bratislava 1973.
• Zápas o strednú Európu 1933 – 1938. Politické a diplomatické vzťahy. Bratislava 1986.
• Slovensko v politike Maďarska v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1990.
• Hra o Slovensko. Slovensko v politike Maďarska a Poľska v rokoch 1933 – 1939. Bratislava 1991.
• Hungary´s Game for Slovakia. Bratislava 1996.

Edície dokumentov:

• Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II (spoluautor). Bratislava 1998.
• Viedenská arbitráž I. (20. september – 2. november 1938): 2. november 1938: dokumenty. Martin 2002.
• Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. II. Okupácia (2. november 1938 – 14. marec 1939). Martin 2003.
• Viedenská arbitráž: 2. november 1938: Dokumenty. III. Rokovania. (3. november 1938 – 4. apríl 1939). Martin 2003.

Vedecko-populárne práce:

• Starý národ – mladý štát: Prehľad slovenských dejín pre školy (spoluautor). Bratislava 1994.
• Trianon – ilúzie a skutočnosť. Bratislava 1995.
• Politický profil Jánosa Esterházyho. Bratislava 1995.
• „Spravodlivosť pre Maďarsko“… Maďarsko a politika maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1938 – 1939. Bratislava 1996.
• Slováci v maďarskej politike 1918 – 1939. Bratislava 1996.
• Súčasníci o Trianone (zostavovateľ). Bratislava 1996.
• Viedenská arbitráž – 2. novembra 1938. Bratislava 1998.

Konferenčné zborníky

• Malá vojna: vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939. Príspevky z konferencie v Michalovciach 30. marca 1993. Bratislava 1993.
• Slovensko a Maďarsko v rokoch 1918 – 1920. Zborník referátov z konferencie v Michalovciach 14.-15. júna 1994. Martin 1995.

Historik Martin Lacko