Čo ukázalo zatknutie Juliana Assangea?

Londýn 11. apríla 2019  (HSP/Foto:TASR/AP/PA-Victoria Jones)

Dnes 11.4.2019 v Londýne na ekvádorskej ambasáde britská polícia zatkla zakladateľa Wikileaks servera Juliana Assangea. Samozrejme, ze 7 ročný pobyt na ambasáde bez možnosti voľného pohybu mimo ambasády, sa podpísal aj na zdraví Assangea. Pri záberoch zo zatknutia tohto Švéda sme mohli vidieť viditeľne bledého a zostárnutého muža ako sa bráni, keď ho britskí policajti v civile viedli do policajnej dodávky

Ekvádorsky prezident Moreno prezentoval dôvody zatknutia Assangea. Najmä jeho nedodržiavanie pokynov v rámci pohybu po ambasáde a zasahovanie do vnútorných záležitostí ambasády ako napríklad zakrývanie kamier a tiež verejné kritizovanie prezidenta Morena a jeho rodiny. Prezident vyhlásil, že Británia mu sľúbila, že Assangea nevydá do krajiny, kde by mu hrozil trest smrti. Tento fakt je zaujímavý z hľadiska toho, že USA sa veľmi usilujú o jeho vydanie v dôsledku vyzradenia a zverejnenia tisícov tajných dokumentov na webe Wikileaks a tiež v dôsledku kauzy okolo vojaka Bradleýho Manninga (alebo skôr vojačky už Chelsey Manningovej – Manning si vo väzení nechal zmeniť pohlavie) a vyzradenia tajných dokumentov, za ktorú bol tento (ešte predtým) vojak odsúdený.

Ukazuje sa veľmi nebezpečný trend. Spolupráca na úrovni vlád akýchkoľvek dvoch krajín na svete môže povýšiť aj vydanie ostro sledovaného nejakého podozrivého (ale stále neodsúdeného v rámci prezumpcie neviny) na vydanie domácej krajine len z dôvodu, že už neplatia staré dohody, ktoré boli dané takému človeku predošlou vládou či v tomto prípade predošlým prezidentom danej krajiny Correaou. Samozrejme nevieme, do akej miery Assange porušoval nariadenia o pohybe v ambasáde a do akej miery zasahoval do záležitostí ambasády.

Napriek tomu, ak krajina ako Ekvádor poskytla niekoľko rokov azyl vedome niekomu ako je Assange, zároveň prebrala na seba aj zodpovednosť za toto opatrenie. Akonáhle došlo v Ekvádore k zmene prezidenta tak to začína vyzerať ako keby tých 7 Julianových rokov prežitých na veľvyslanectve bolo zrazu Ekvádoru v Londýne jedno. A to je smutné. Nielen preto, že žiadosť o vydanie Juliana sa ešte raz môže ukázať ako vykonštruovaná, ale aj preto že tento prípad môže ešte skončiť aj vydaním Assangea do krajiny, v ktorej môže dostať aj trest smrti. Situácia sa ešte môže všelijako otočiť, ale rozhodnutie vydať Assangea polícii sa už vrátiť naspať nebude dať.

Otázne je ako by bol dopadol zakladateľ Wikileaks, keby bol požiadal o azyl Moskvu. Vzhľadom na prípad Snowden by sa dalo čakať, že pravdepodobne by polícii nebol vydaný…

Miroslav Hlinka