Čo nás bude stáť masaker spôsobený covidom-19

Bratislava 27. marca 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Boj o záchranu životov a ekonomiky začína byť krutý. Svet sa postupne odpája a viac menej každý štát žiada od svojich občanov, aby sa vyhýbali spoločnosti. To spôsobuje ekonomický masaker. Vlády tlačia bilióny nových peňazí v nádeji, že pomôžu občanom a firmám. Nikto netuší, ako bude táto rata účinná

Nové zistenia naznačujú, že tento boj si bude vyžadovať karanténne opatrenia, ktoré nebudú ani lokálne, ani krátkodobé. Z dlhodobého pohľadu takáto situácia pochová globálnu ekonomiku.

Prešlo niečo cez tri mesiace, čo sme začali čítať prvé články o divnej chorobe v čínskom Wuhane. Už dnes má planéta vyše 470-tisíc nakazených ľudí a ochorenie si doteraz vyžiadalo viac ako 21-tisíc ľudských životov. Skutočný počet prípadov je však prinajmenšom o niečo väčší.

Times Square je vyľudnený, v Londýne premávajú vojenské nákladiaky, a vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku šraubujú dvere svojich kaviarní, barov a reštaurácii. Športové štadióny zívajú prázdnotou. Mnohé vlády v strachu prijímajú opatrenia, ktoré by boli pred pár týždňami nepredstaviteľné. Mnohé krajiny, včetne afrických a latinsko amerických, zakázali vstup turistom.

Z januárových a februárových dát je úplne jasné, že ekonomika je na tom horšie, ako očakávali analytici. Priemyselná produkcia v Číne klesla o 13,5%, pričom predpoveď bola, že to bude iba o 3% oproti minulému roku. Retailový predaj nebol o 4% nižší, ako predpokladali, ale až o 20,5%. A investície do strojov a infraštruktúry poklesli o 24%, čo je 6 krát menej, ako sa predpokladalo. Tieto čísla donútili ekonomických analytikov na celom svete (vrátane Slovenska), aby prehodnotili svoje predpovede. Ide o najbrutálnejšiu recesiu akú má ľudstvo v živej pamäti. Niet divu, že vlády zavádzajú záchranné balíčky v rozsahu, ktorý presahuje dokonca finančnú krízu v rokoch 2007 – 2009.

Tento týždeň predstavila skupina z Imperial College v Londýne epidemiologický model. Stanovuje rámec, ktorý má pomôcť politikom premýšľať o tom, čo je pred nami. Je to bezútešné. Jeden prístup hovorí o zmiernení. V praxi ide o izoláciu jednotlivých prípadov a karanténu postihnutých domácnosti. Druhým prístupom je potlačenie. V praxi ide o širšiu škálu opatrení, vrátane zatvorenia všetkých, okrem tých, ktorí nemôžu pracovať z domu. Jednoducho, zmiernenie obmedzuje pandémiu, cieľom potlačenia je zastaviť ju v jej stopách.

Podľa analýzy by prvý prístup spôsobil koncom leta cez 2 mil mŕtvych v USA a 500 tisíc v Británii. Navyše, dopyt po intenzívnej starostlivosti v najťažších chvíľach pandémie by bol osemkrát väčší ako prepäťová kapacita britskej národnej zdravotníckej služby, čo by viedlo k mnohým ďalším úmrtiam, ktoré sa tím už ani nepokúsil vypočítať.

Niet divu, že vlády sa rozhodli pre druhý prístup. Potlačenie má tú výhodu, že bolo odskúšané v Číne. Pred týždňom zaznamenalo Taliansko cez 4 tis nových prípadov denne, zatiaľ čo Wu-chan takmer žiadne. Čína s populáciou 1,4 miliardy ľudí zaznamenala doteraz celkovo viac ako 80 000 prípadov. Pre porovnanie, skupina Imperial odhadovala, že vírus by v prvom prípade infikoval viac ako 80% populácie v Británii a Amerike.

Paradoxne je práve toto zároveň aj problém druhého prístupu. Udržiavaním relatívne nízkej miery infekcie nechávame mnoho ľudí náchylných na vírus. A keďže covid-19 je dnes rozšírený v krajinách na celom svete, Imperiál model naznačuje, že epidémia sa vráti do niekoľkých týždňov od zrušenia obmedzení. Aby sa tomu predišlo, krajiny musia potlačiť chorobu zakaždým, keď sa objaví a najmenej polovicu svojho času stráviť uzamykaním. Tento cyklus vypínania a zapínania sa musí opakovať dovtedy, kým choroba neprejde populáciou alebo, kým nebude existovať vakcína,

Samozrejme, toto je len model a modely sú iba odbornými odhadmi založenými na dnešných najlepších dátach. Preto je dôležité sledovať Čínu, aby sme zistili či sa život môže vrátiť k normálu bez toho, aby choroba znova vypukla. Dúfajme, že tímy epidemiológov budú môcť testovať vo veľkom meradle, aby včas zachytili nové prípady, sledovali kontakty a karantény bez toho, aby otočili spoločnosť hore nohami. Možno im budú pomáhať aj nové lieky, napríklad japonská antivírusová zlúčenina, ktorú Čína tento týždeň označila za sľubnú.

Je to však iba nádej a nádej nie je politikou. Horkou pravdou je, že prvý prístup  (zmierňovanie) stojí príliš veľa životov a ten druhý (potlačenie) môže byť ekonomicky neudržateľný. Po niekoľkých opakovaniach vlády pravdepodobne nebudú schopné sanovať podniky a spotrebiteľov. Obyčajní ľudia nebudú schopný zvládať a tolerovať tieto otrasy. Jednoducho, zvyšok populácie nebude chcieť prijať náklady na opakovanú izoláciu, ktoré sú merané ich duševnou pohodou a dlhodobým zdravím.

V skutočnom svete existujú kompromisy – tak to bude aj medzi týmito dvoma stratégiami. Vlády môžu zefektívniť obe tieto stratégie. Južná Kórea, Čína a Taliansko preukázali, že sa to začína hromadným testovaním. Čím jasnejšie dokážete zistiť, kto má chorobu, tým menej musíte závisieť od obmedzení. Testy na protilátky proti vírusu, zisťovanie, kto bol infikovaný a obnovený, sú potrebné na doplnenie dnešných, ktoré sú platné iba tesne pred ochorením a počas neho. To umožní imunitným ľuďom žiť s vedomím, že nemôžu byť zdrojom ďalších infekcií.

Druhou líniou útoku je použitie technológie na správu karantény a sociálneho dištancovania. Čína používa aplikácie na certifikáciu toho, kto je chorý a kto nie. Spolu s Južnou Kóreou využívajú veľké dáta a sociálne médiá na sledovanie infekcií, varovanie ľudí pred hotspotmi a zaokrúhľovanie kontaktov. Južná Kórea zmenila zákon tak, aby umožňovala štátu získať prístup k lekárskym záznamom a zdieľať ich bez povolenia. Za normálnych okolností to môže veľa demokracií považovať za príliš rušivé. Časy však nie sú normálne.

Napokon by vlády mali investovať do zdravotnej starostlivosti, aj keď toto úsilie trvá mesiace, kým prinesie ovocie a nemusí byť nikdy potrebné. Mali by zvýšiť prepätnú kapacitu intenzívnej starostlivosti. Krajiny majú zúfalo nedostatok postelí, špecialistov a ventilátorov. Mali by definovať najlepšie liečebné protokoly, vyvíjať vakcíny a testovať nové terapeutické lieky. To všetko by zmiernilo zmiernenie zmiernenia a potlačenie.

Nemajme ilúzie. Takéto opatrenia stále nemusia zabrániť pandémii, aby bolo poriadne nákladná. Zdá sa, že vlády sa dnes zaviazali k potlačeniu bez ohľadu na cenu. Ak sa však táto choroba nezvládne rýchlo, bude čeliť zmierňovaniu, aj keď to bude mať za následok oveľa viac úmrtí. Pochopiteľne, práve teraz to nie je kompromis, o ktorom by bol akýkoľvek štát ochotný uvažovať. Jednotlivé krajiny však budú musieť onedlho vyriešiť veľmi vážnu dilemu o rovnováhe medzi bojom s pandémiou a bojom za ekonomické prežitie.

Marián Rigan