“V súvislosti s PPA som prijal aj zástupcov farmárov, ktorí mi oznámili veľmi závažné skutočnosti – kompetentným orgánom v rámci PPA v tom čase podľa môjho názoru už známe, ale neriešené a dokonca ignorované. Dvakrát som sa v tejto súvislosti stretol aj s bývalou ministerkou pôdohospodárstva, ktorej som otvorene povedal, že na PPA sa dejú čudné veci, že systém je ‘prehnitý’,” povedal.

Polícia prvé obvinenia v súvislosti s PPA vzniesla v rámci akcie Dobytkár v marci 2020. V rámci kauzy vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil 21 fyzických osôb, sedem právnických osôb za korupčnú trestnú činnosť a za legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. Policajti doposiaľ zadržali 28 osôb, v súčasnosti je väzobne stíhaných sedem osôb, medzi nimi aj podnikateľ Norbert B., finančník Martin K. Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla takmer 10,5 milióna eur.

Po vražde Kuciaka sa Čižnár stal známy svojím výrokom, že “rozpúta peklo”. “Doslova som na tlačovej besede povedal – keby sa preukázalo, že tento skutok bol spáchaný v súvislosti s prácou nebohého novinára a jeho družky, tak ja tu rozpútam peklo. Peklo také, že sa urobí všetko pre to do tla, aby sa to objasnilo. Vyvinul som maximálne úsilie, aby sa podarilo objasniť tento neospravedlniteľný trestný čin. Mrzí ma, že tieto slová sa dodnes interpretujú vytrhnuté z kontextu, stali sa predmetom cynizmu či nenávisti voči mojej osobe,” vysvetlil.

V krátkom čase sa zriadil medzinárodný vyšetrovací tím. “Zúčastnil som sa na jeho kreovaní so zahraničnými partnermi na pôde Eurojustu. Vyšetrovací tím posilnili svojou pomocou aj FBI či Europol. V tejto súvislosti sa v začiatkoch pracovalo aj s verziou smerujúcou k bratom V., kde boli preverované všetky kauzy s nimi súvisiace a boli zistené viaceré pochybenia,” zdôraznil Čižnár. Pochybenia mali za následok aj okamžité personálne opatrenia, boli odvolaní viacerí vedúci prokurátori a niektorí sa funkcií radšej vzdali.

Čižnár zhodnotil, že počas jeho pôsobenia rezonovala aj kauza zariadenia Čistý deň, v ktorej nesúhlasil s pôvodným rozhodnutím ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny neodobrať licenciu zariadeniu. “Dnes sú už právoplatne odsúdení niektorí páchatelia. GP SR naďalej preveruje skutočnosti, ktoré sa týkajú zariadenia (vyplývajúce z Threemy). Z našej strany sú vydávané pokyny na začatie trestných stíhaní,” povedal.

Generálnemu prokurátorovi Čižnárovi končí sedemročné funkčné obdobie

Generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi dnes končí sedemročné funkčné obdobie. Bývalý prezident Ivan Gašparovič ho totiž do funkcie vymenoval 17. júla 2013. Podľa momentálne platnej právnej úpravy je funkčné obdobie generálneho prokurátora sedem rokov, pričom začína plynúť dňom zloženia sľubu do rúk hlavy štátu.

„Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom,” uvádza sa v zákone o prokuratúre. Parlament by mal začať proces výberu Čižnárovho nástupcu pravdepodobne v septembri. Podľa novely zákona, ktorú vo štvrtok schválil parlament, sa o pozíciu kandidáta na post generálneho prokurátora bude môcť uchádzať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom. Zároveň bude platiť obmedzenie, že ten, kto bude chcieť kandidovať za generálneho prokurátora, nesmie posledné dva roky vykonávať politickú funkciu. Novela zákona pôjde na podpis prezidentke Zuzane Čaputovej. Na rozhodnutie, či zákon podpíše, má 15 dní.

Predmetom kritiky opozície bolo, že kandidovať za šéfa prokuratúry môže aj neprokurátor. Opozícia tvrdila, že zákon sa chystá pre bývalého politika a advokáta Daniela Lipšica. Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, že kandidátom na generálneho prokurátora môže byť osoba, ktorá dva roky pred vymenovaním nevykonávala funkciu prezidenta SR, poslanca Národnej rady SR, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu.

Uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť podľa poslaneckého návrhu občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Musí mať aspoň pätnásťročnú prax v právnickom povolaní a musí byť bezúhonný. Zákon zároveň rozširuje okruh navrhovateľov kandidátov do funkcie generálneho prokurátora. Podľa aktuálne platnej legislatívy môžu návrhy predkladať výlučne poslanci parlamentu. Po novom by tak mohli urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v SR a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Kandidáti absolvujú verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora by mala byť v parlamente verejná.

Generálny prokurátor podľa zákona riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. „Generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry,” uvádza sa v zákone o prokuratúre. Medzi výlučné kompetencie generálneho prokurátora patrí napríklad právomoc požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcov. Taktiež má právo podávať mimoriadne dovolanie v trestných konaniach, a to proti akémukoľvek výroku.