Činnosť polície je pri objasňovaní korupcie nedostatočná, tvrdí Kováčik

Bratislava 5. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Celkovo 117 páchateľov bolo vlani stíhaných pre korupčné trestné činy, čo je v podstate vyrovnaný stav ako v roku 2016, kedy bolo stíhaných 113 ľudí. Je to však výrazný podstatný pokles oproti roku 2015, kedy bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 173 páchateľov. Uvádza sa to v správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za minulý rok, ktorú predložil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Dokument v utorok odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR.

“Treba zdôrazniť, že odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je vo výlučnej pôsobnosti Policajného zboru. Je potom evidentné, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície, najmä v operatívnej oblasti a nespolupráce právnických a fyzických osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní pri jej odhaľovaní,” konštatuje Kováčik. Zároveň upozorňuje, že napriek existencii účinných inštitútov trestného práva procesného (použitie agenta, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových, obrazovo-zvukových a zvukových záznamov) umožňujúcich odhalenie a usvedčenie páchateľov korupčnej trestnej činnosti, bez spolupráce občanov a organizácií je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu trestnej činnosti mimoriadne sťažené.

“Vo všeobecnosti možno ešte uviesť, že výsledok korupčného konania je spravidla výhodný pre obe strany tohto vzťahu. “Dôvodmi neoznamovania korupcie zo strany či už fyzických alebo právnických osôb môžu byť obojstranná výhodnosť korupčného vzťahu, obava z trestného stíhania, vnútorná akceptácia úplatkov vyplývajúca z historického vývoja či nedôvera v orgány činné v trestnom konaní a súdy,” tvrdí Kováčik.

Špeciálny prokurátor zároveň opakuje, že k efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej právnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). “Spočíval by laicky povedané v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie,” vysvetlil. Testu integrity by muselo predchádzať určité penzum informácií svedčiacich o tom, že príslušník alebo zamestnanec by takýto čin spáchal bez ohľadu na vykonanie tohto testu. “Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť,” ozrejmil.

Napomôcť by podľa jeho slov mohla aj systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť. Zároveň o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti a aká ochrana a podpora je poskytovaná oznamovateľom korupcie.

Od 1. januára 2017 došlo v trestnoprávnej rovine na úseku boja proti extrémizmu v Slovenskej republike k zásadnej zmene, keď agendu trestných činov extrémizmu prevzal v rezorte prokuratúry ÚŠP. “Za rok 2017 sme zaznamenali v registri úradu špeciálnej prokuratúry 175 extrémistických trestných vecí, teda vecí, kde bolo začaté trestné stíhanie. Čisto pre porovnanie a viditeľnosť zmeny v nápade uvádzam, že v roku 2016 bolo zistených a v trestnom konaní – po začatí trestného stíhania realizovaných 58 extrémistických trestných vecí. Obvinenie bolo v roku 2017 vznesené 49 osobám,” dodal Kováčik.