Rokovania USA a Iránu sa odkladajú, Teherán však schválil mierovú dohodu

„Logistika týchto rokovaní nikdy nebola jednoduchá ani predvídateľná,“ uviedol Biely dom. Dodal, že Washington sa naďalej usiluje o čo najskoršie začatie odborných rokovaní.

Neistota okolo ďalšieho postupu prišla len deň po tom, ako americký prezident Donald Trump a iránsky prezident Masúd Pezeškján podpísali dohodu, ktorá spustila 60-dňové obdobie rokovaní o širších otázkach vrátane iránskeho jadrového programu.

Dôležitý signál prišiel z Teheránu, kde najvyšší duchovný vodca Modžtaba Chameneí oznámil, že dohodu schválil napriek vlastným výhradám. „Vydal som súhlas vzhľadom na záväzok predstaviteľov chrániť práva iránskeho národa,“ uviedol vo vyhlásení. Zároveň potvrdil, že v budúcnosti sa uskutočnia aj priame rokovania so Spojenými štátmi.

Iránsky hlavný vyjednávač a predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf však varoval pred porušením dohody. „V prípade porušenia záväzkov bude nepriateľ čeliť rozhodnej odpovedi,“ napísal na sociálnej sieti X.

Spojené štáty medzitým začali plniť svoje záväzky vyplývajúce z dohody. Americká armáda oznámila zrušenie námornej blokády iránskych prístavov, ktorá počas konfliktu bránila lodiam vplávať do krajiny alebo ju opustiť. V Hormuzskom prielive sa už vo štvrtok objavili prvé obchodné plavidlá vrátane troch saudskoarabských ropných tankerov a francúzskej lode prevážajúcej skvapalnený zemný plyn.

Podľa podmienok dohody Washington okamžite zruší sankcie na vývoz iránskej ropy. Po dosiahnutí konečnej dohody o jadrovom programe má zároveň pomôcť uvoľniť fond na obnovu Iránu v hodnote 300 miliárd dolárov.

Dohoda však vyvoláva pochybnosti na oboch stranách. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že neverí, že vojna je „úplne ukončená“. Kritika zaznela aj v Spojených štátoch, kde republikánsky senátor Bill Cassidy označil rozhodnutie ukončiť konflikt za „najväčšie zahraničnopolitické zlyhanie za desaťročia“.

Trump naopak argumentoval, že pokračovanie vojenských operácií by mohlo vyvolať globálnu energetickú krízu. „Bez otvoreného Hormuzského prielivu by sme celé mesiace nemali ropu. To by mohlo spôsobiť celosvetovú hospodársku depresiu,“ povedal v rozhovore pre portál Axios.

Napriek pretrvávajúcej nedôvere na oboch stranách predstavitelia Washingtonu aj Teheránu tvrdia, že dohoda vytvorila základ pre ďalšie rokovania a možnosť trvalejšieho urovnania konfliktu.