VšZP chcela kalkulácie PCR testov. Laboratóriá sa podľa PMÚ dohodli, čo jej pošlú

Keď Všeobecná zdravotná poisťovňa v apríli 2020 žiadala kalkulácie nákladov na PCR testy, niesla zodpovednosť za zabezpečenie testovania aj za cenu platenú z verejných peňazí. Slovensko potrebovalo kapacity okamžite a každý ďalší deň zmenšoval priestor poisťovne na vyjednávanie.

Neprávoplatné rozhodnutie PMÚ však ukazuje, že na druhej strane nestáli štyria nezávislí konkurenti. Laboratóriá si zjednocovali odpovede, argumentáciu aj ďalší postup.

Cena mala platiť mesiac

Od 1. apríla 2020 platila VšZP všetkým štyrom veľkým poskytovateľom 42 eur za PCR vyšetrenie a ďalších 6 eur za odber. Podľa komunikácie citovanej PMÚ bola táto cena dohodnutá 26. marca 2020 na rokovaní na Úrade vlády a pôvodne mala platiť jeden mesiac. Verejne dostupný dokument, ktorý by ukázal, kto cenu navrhol a z akých podkladov vznikla, sme nenašli. Výkony sa nezapočítavali do bežných limitov ani do degresného mechanizmu.

VšZP preto ešte pred koncom apríla otvorila otázku ďalšieho nastavenia. Najskôr žiadala informácie o nákladoch na odberové miesta, neskôr priamo kalkuláciu ceny PCR vyšetrenia aj odberu.

Krízovú cenu možno prijať rýchlo. Ak však má platiť dlhšie, verejný platiteľ musí vedieť, z čoho sa skladá.

Každý za seba, ale podľa spoločného vzoru

Členovia Asociácie laboratórií podľa PMÚ medzi sebou riešili, či odpovedia spoločne alebo individuálne. Dohodli sa, že každý odpovie za seba, ale v jednotnom štýle. V komunikácii zároveň zaznelo odporúčanie, aby zatiaľ nepripravovali kalkulácie.

PMÚ dospel k záveru, že laboratóriá koordinovali podklady aj argumenty pre odpovede VšZP a prijali spoločné rozhodnutie neposlať požadovanú kalkuláciu. Navonok tak mohli prísť samostatné listy, no ich obsah vznikal podľa spoločného postupu.

Poisťovňa tým prišla o základnú výhodu súťaže. Nemohla porovnať rozdielne technológie, vstupné ceny, logistiku ani využitie kapacít jednotlivých laboratórií. Namiesto viacerých nezávislých pohľadov dostávala jeden koordinovaný postoj.

Poisťovňa si čísla vypýtala znova

Dňa 28. apríla 2020 požiadala VšZP o kalkuláciu ceny PCR vyšetrenia aj odberu a o návrh ceny na ďalší mesiac. Keď prvá odpoveď Asociácie laboratórií kalkuláciu neobsahovala, požiadavku zopakovala a laboratóriá vyzvala aj na zváženie nižšej ceny.

Dňa 29. apríla poslala Asociácia laboratórií jednu spoločnú kalkuláciu. Podľa nej vychádzali náklady na PCR test na 55,95 eura bez marže. Asociácia zároveň tvrdila, že pôvodných 42 eur bolo ústupkom a že cena by sa mala skôr zvýšiť.

PMÚ netvrdí, že suma 55,95 eura bola vymyslená. Problém je v tom, že spoločná kalkulácia prekryla rozdiely medzi jednotlivými firmami. Verejný platiteľ nedostal štyri samostatné nákladové obrazy, ale jeden výpočet združenia dodávateľov, ktorí mali spoločný záujem na čo najvýhodnejších podmienkach.

VšZP navrhla 40 eur. Laboratóriá neustúpili

Rozhodnutie PMÚ ukazuje, že poisťovňa sa k znižovaniu ceny vrátila. Pred dodatkami účinnými od októbra 2020 chcela znížiť cenu samotného PCR vyšetrenia zo 42 na 40 eur.

Členovia AsLab však podľa úradu koordinovane trvali na zachovaní pôvodnej ceny. Výsledné dodatky preto ponechali 42 eur za vyšetrenie a 6 eur za odber až do konca roka. Rovnakú cenu VšZP predĺžila aj na prvé tri mesiace roka 2021.

Vo februári 2021 poisťovňa opäť navrhla zníženie zo 42 na 40 eur. Až dodatkom od septembra 2021 klesla cena samotného vyšetrenia na 36 eur.

Táto chronológia ukazuje dve veci. VšZP nebola nečinná. Cenu sa snažila znižovať. Zároveň však dlho nedokázala presadiť ani mierny pokles o dve eurá.

A tu vzniká otázka, ktorá v odpovedi poisťovne zostala otvorená: z čoho vychádzala práve cena 40 eur?

Rozhodnutie PMÚ opisuje návrh poisťovne, ale neuvádza kalkuláciu, benchmark ani analýzu, ktorá by ho vysvetľovala. VšZP nám nepredložila vlastné ekonomické podklady ani k pôvodnej cene 42 eur, ani k neskoršiemu zníženiu na 36 eur.

Nemôžeme preto tvrdiť, že žiadny podklad neexistoval. Môžeme však povedať, že ho poisťovňa verejnosti neukázala.

Bez vlastného výpočtu mala VšZP slabšiu argumentačnú pozíciu. Mohla laboratóriám oznámiť sumu 40 eur, ale ťažšie dokazovala, prečo je práve táto cena primeraná a prečo by ju mali prijať.

Ani dobrý výpočet by nestačil

Vlastná kalkulácia by VšZP poskytla oporu pri rokovaniach. Ukázala by, ako poisťovňa zohľadnila ceny reagencií, personál, techniku, logistiku, objem testov a primeranú maržu. Umožnila by jej tiež neskôr skontrolovať, či sa cena mala znižovať rýchlejšie.

Nevyriešila by však celú nerovnováhu.

Ak by štyri veľké laboratóriá spoločne odmietli cenu, ktorú poisťovňa považovala za primeranú, VšZP by síce mala dobrý výpočet, no potrebné testy by jej nemusel mať kto vykonať. Na papieri by vedela, koľko má výkon stáť. V praxi by rozhodovala medzi ústupkom a rizikom výpadku testovania.

Skutočnú vyjednávaciu silu by jej dala až alternatíva. Verejná laboratórna kapacita, väčší počet menších poskytovateľov, pripravené rámcové dohody alebo možnosť rýchlo presunúť časť výkonov inam.

Bez takejto poistky bola poisťovňa odkázaná na úzky okruh dodávateľov. Ak prestali súťažiť, samotná znalosť primeranej ceny nestačila.

Pokuta slabé miesto systému neopraví

PMÚ môže spätne pomenovať kartelové správanie a uložiť pokutu. Nemôže však za štát vytvoriť obranu pre ďalšiu krízu.

Verejný platiteľ musí pri nevyhnutných výkonoch požadovať samostatné nákladové údaje od každého dodávateľa. Krízová cena má byť dočasná a pravidelne prepočítavaná podľa objemu výkonov, cien vstupov a využitia kapacít. Ak konkurenti posielajú zhodné argumenty alebo odmietajú individuálne údaje, súťažný úrad sa o tom nemá dozvedieť až po rokoch.

Rozhodujúca je však reálna alternatíva. Štát nemusí vlastniť celý laboratórny sektor, ale musí vedieť zabezpečiť aspoň časť nevyhnutných výkonov aj bez niekoľkých dominantných poskytovateľov.

Dnes stále nevieme, či sa systém po tejto skúsenosti zmenil. Z odpovedí na naše infožiadosti sme sa to nedozvedeli. VšZP nám oznámila, že pôvodná cena vznikla dohodou vlády, ministerstva zdravotníctva, Asociácie laboratórií a zdravotných poisťovní. K vlastným ekonomickým a analytickým podkladom však uviedla, že nimi nedisponuje. Ministerstvo zdravotníctva zároveň potvrdilo, že o zisteniach PMÚ nebolo informované a nemá analýzu výdavkov poisťovní na laboratórnu diagnostiku za roky 2017 až 2022.

Predchádzajúci článok ukázal, že po karteli stále nikto nepočíta škodu. Hlbšia analýza rozhodnutia PMÚ odhalila aj mechanizmus, ktorý dostal VšZP do slabej pozície. Dnes však nemáme dôvod tvrdiť, že súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva slabé miesto systému odstránilo a že sa pri ďalšej kríze rovnaká situácia nezopakuje.