Samosprávy žiadajú jasnejšie pravidlá pre rozvoj veternej energetiky

Mestá a obce požadujú od štátu zrozumiteľnejšie pravidlá a včasnejšie informovanie pri príprave projektov veternej energetiky. Problémom sú podľa nich najmä oneskorené informácie, rozdielny výklad postupov a chýbajúce praktické usmernenia k legislatívnym zmenám.

Téma zaznela na prvom stretnutí komunikačnej platformy pre veternú energetiku, ktorú pripravili SAPI, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia.

Zástupcovia samospráv upozornili, že o pripravovaných opatreniach a zmenách sa často dozvedajú až sprostredkovane. Nejasnosti sa týkajú najmä územného plánovania, posudzovania vplyvov na životné prostredie a pripravovaných akceleračných zón.

Kľúčovým nástrojom obcí je územný plán. Ak samospráva neurčí plochy vhodné pre energetické zariadenia, projekt veternej elektrárne sa v danej lokalite nemôže realizovať.

„Územný plán je najsilnejším nástrojom samosprávy. Ak obec nezaradí plochy vhodné pre energetiku alebo veterné elektrárne do územného plánu, projekt sa nerealizuje,“ uviedol advokát Tomáš Siskovič zo SAPI.

Podľa neho tak majú obce prostredníctvom územného plánu faktické veto nad umiestnením projektu. Zároveň môžu vstupovať do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a ovplyvňovať podmienky, za ktorých by sa výstavba mohla uskutočniť.

Siskovič upozornil, že zaradenie územia medzi akceleračné zóny nebude znamenať automatické povolenie výstavby. Každý projekt bude musieť aj naďalej prejsť individuálnym posudzovaním a povoľovaním.

Samosprávy by sa podľa odborníkov mali na možný príchod investora pripraviť ešte pred začatím procesu EIA. Dôležité je, aby poznali svoje kompetencie, stav územného plánu a rozdelenie úloh medzi obec, štát a investora.

„Keď obec pozná svoje možnosti, kompetencie a proces, vie, o čom rozhoduje sama, o čom štát a čo je na investorovi,“ uviedla poradkyňa Únie miest Slovenska pre energetiku Martina Repíková.

Obec by si mala od investora vyžiadať najmä technické údaje o projekte, vizualizácie, informácie o hlučnosti, dopravnom zaťažení počas výstavby a možnostiach zapojenia miestnych obyvateľov. Predmetom rokovaní by mali byť aj možné prínosy projektu pre obec a jej obyvateľov.

Na Slovensku sa podľa SAPI nachádza v rôznych štádiách prípravy približne 35 projektov veternej energetiky. Ani jeden z nich zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Slovensko podľa asociácie patrí medzi posledné krajiny Európskej únie bez fungujúceho sektora veternej energetiky. Rozvoj projektov doteraz komplikovali najmä zdĺhavé a neprehľadné povoľovacie procesy.

SAPI, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia pripravujú ďalšie odborné stretnutia a regionálne workshopy pre samosprávy. Zamerať sa majú na legislatívu, územné plánovanie, povoľovanie a komunikáciu medzi obcami, štátom a investormi.