Pentagón vo štvrtok zverejnil národnú obrannú stratégiu Bidenovej administratívy, ktorá je podľa čínskych expertov výsledkom strachu a naplnená mentalitou studenej vojny, ktorá poškodzuje svetový mier a stabilitu.

Hoci USA prejavili silnú vôľu zadržať Čínu alebo začať “konkurenciu”, ako sa o nej hovorí v správe, ich vlastná sila nie je dostatočne silná na to, aby podporila ich tvrdú rétoriku, a to robí stratégiu pripomínajúcu smernicu pomerne prázdnou, uviedli experti.

Osemdesiatstranová odtajnená správa prichádza približne dva týždne po zverejnení prvej oficiálnej stratégie národnej bezpečnosti Bidenovej administratívy, ktorú čínske ministerstvo zahraničných vecí zatratilo za to, že Čínu označilo za “najzávažnejšiu geopolitickú výzvu pre Ameriku”. V rovnakej rétorike pokračuje aj správa Pentagónu, ktorá Čínu označila za “najkomplexnejšiu a najvážnejšiu výzvu pre národnú bezpečnosť USA”, ktorá určí, ako bude americká armáda vybavená a formovaná do budúcnosti.

Na rozdiel od Číny, ktorá podľa obrannej stratégie predstavuje pre USA “krokovú výzvu”, bolo Rusko vykreslené ako “akútna hrozba”.

Zverejnenie Národnej obrannej stratégie USA prišlo spolu s ďalšími dvoma správami Pentagónu, a to s Prehľadom jadrovej politiky a Prehľadom protiraketovej obrany, v ktorých sa podľa správy CNN tvrdí, že existuje “dlhodobá jadrová výzva” zo strany Číny a rastúceho arzenálu Ruska.

Paradoxne však agentúra AP uviedla, že hlavným zmyslom správy je koncepcia “integrovaného odstrašovania”, čo znamená, že USA “použijú širokú kombináciu vojenskej sily, ekonomického a diplomatického tlaku a silných spojenectiev – vrátane amerického jadrového arzenálu – na odradenie nepriateľa”.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin v piatok na tlačovom brífingu reagoval slovami, že USA ako krajina s najväčším jadrovým arzenálom hypotetizujú súťaženie veľkých mocností a blokovú konfrontáciu s mentalitou studenej vojny. Dodal, že používanie jadrových zbraní ako nástroja na presadzovanie svojej geopolitickej agendy je v rozpore so snahou sveta zabrániť jadrovej vojne alebo pretekom v jadrovom zbrojení.

“Politika USA odráža ich hegemonistickú logiku snahy o absolútnu vojenskú prevahu a podnieti preteky v jadrovom zbrojení,” povedal Wang, “USA posilnili úlohu jadrových zbraní vo svojej politike národnej bezpečnosti a znížili prah ich použitia, čo sa čoraz viac stáva zdrojom rizika jadrového konfliktu.”

Ubúdajúca hegemónia

Podľa niektorých vojenských expertov sa zdá, že správa Pentagonu ukazuje, že USA vyhodnotili zmenu v podobe nových technológií v podmienkach bojiska, vytvorili multidoménový režim bojového priestoru a diverzifikovali vojenskú výstavbu.

“Pentagón sa snaží povedať, že koncepcia ‘integrovaného odstrašovania’ vstúpila do skutočnej bojovej úrovne, ktorej podstatou je vybudovanie vojnovej spôsobilosti a operačného režimu civilno-vojenskej integrácie, integrácie jadrových a konvenčných zbraní a integrácie útoku a obrany prostredníctvom integrácie zdrojov doma a dvorenia spojencom v zahraničí,” uviedol v piatok pre Global Times Zhuo Hua, expert na medzinárodné záležitosti zo Školy medzinárodných vzťahov a diplomacie Pekinskej univerzity zahraničných štúdií.

Treba však poznamenať, že najnovšia národná obranná stratégia Pentagónu považuje Čínu za zdroj bezpečnostnej hrozby pre domovinu USA, čo je bezprecedentné, uviedol Zhuo.

V správe Pentagónu bola “obrana vlasti v tempe rastúcej multidimenzionálnej hrozby zo strany Číny” uvedená ako jedna z obranných priorít najvyššej úrovne. Slovo “vlasť” sa spomína 35-krát a je tam jeden odsek s názvom “Hrozby pre vlasť USA”.

Podľa štatistík reportéra Global Times sa Čína alebo ČĽR objavili celkovo 101-krát, zatiaľ čo Rusko 89-krát. Ďalšie kľúčové slová ako “obrana”, “bezpečnosť”, “výzva” a “hrozba” sa v 80-stranovej správe objavili celkovo 539-krát.

“Čína nemá záujem vstúpiť do boxerského ringu s USA. Budeme robiť veci vlastným tempom. Čína nikdy nebude okupovať Aljašku ani rozmiestňovať rakety v blízkosti USA. Z pohľadu Číny je nezmyselné, aby sa USA snažili udržať vojenskú hegemóniu v ázijsko-tichomorskom regióne cez obrovský Tichý oceán,” povedal v piatok pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

Hoci vývoj Číny nie je v žiadnom prípade namierený proti USA, zvýšená prítomnosť Číny v správe Pentagónu naznačuje, že vo Washingtone existujú vážne obavy a dokonca strach z možného predbehnutia USA v národnej sile, poznamenal Lü.

Profesor Šen I zo Školy medzinárodných vzťahov a verejných záležitostí na Fudanskej univerzite zdieľal svoje obavy, že USA môžu v budúcnosti konať zákernejšie a nevypočítateľnejšie. Pre Global Times v piatok povedal, že USA nebudú tolerovať, aby ich nejaká krajina dohnala alebo v akomkoľvek smere predbehla, najmä v súvislosti s ich klesajúcou silou.

V ostrom kontraste s nedávnym hajlovaním USA, ktoré sa snažia urýchliť “obsadenie” ostrova Taiwan silou a obviňujú pevninskú Čínu zo zmeny status quo medzi úžinami, sa však slovo Taiwan v správe objavilo len štyrikrát, vrátane jedného prípadu, keď uviedol, že USA podporia “asymetrické sebaobranné protiopatrenia” ostrovných orgánov.

Vynechanie otázky Taiwanu naznačuje, že USA si uvedomili, že už nie sú dostatočne silné na to, aby podporili svoju tvrdú rétoriku, povedal Lü.

Navyše schopnosť a zámer Číny brániť svoje národné záujmy sú čoraz silnejšie. V prípade vojny cez Taiwanský prieliv nebudú USA schopné uplatňovať taký vplyv, aký očakávajú, pokiaľ sa americká vláda jedného dňa nestane úplne avanturistickou, dodal.

“Tým, že USA definujú svoje vzťahy s ostatnými jadrovými štátmi skôr v zmysle konkurencie než spolupráce a dialógu, budú čoraz pasívnejšie, najmä keď sa ukázalo, že členovia NATO nie sú v konflikte s Ruskom až takí jednotní,” povedal expert. “Ak USA chcú, aby sa NATO zapojilo do prípadného konfliktu s Čínou v súvislosti s otázkou Taiwanu, povedie to len k rozpadu aliancie,” dodal.

Čína je jedným z najväčších prispievateľov k celosvetovej stabilite a tým, že ju USA považujú za “hrozbu”, mrhajú svojimi zdrojmi tam, kde je ich využitie najmenej pravdepodobné, povedal.