Môj profil 
Predplatné
Ekológ na otázku o tom, či môže sucho vyvolať vojny medzi štátmi, odpovedal, že k takému vývoju udalostí skôr nedôjde. „Nedostatok vody málokedy vedie k vojnám medzi štátmi, častejšie vedie skôr k občianskym vojnám a potýčkam typu, že mesto kradne vodu dedine,” domnieva sa ekológ.
Podľa vedca je skôr pravdepodobnejšie, že v budúcnosti bude Európa prepojená sieťou chrbtových privádzačov vody, s ktorými bude možné dodávať vodu napríklad zo Škandinávie do Talianska. Cílek ďalej dodáva, že Číňania napríklad uvažujú o vodovode vedúcom z Bajkalu do Číny.
Ekológ tiež zastáva názor, že v súvislosti so suchom bude v budúcnosti potrebné zamyslieť sa nad úlohou Ruska a Ukrajiny.
„Z hľadiska ďalších dvadsiatich rokov by bolo zaujímavé zamyslieť sa nad úlohou Ukrajiny a Ruska, čo pravdepodobně budú dve krajiny s prebytkami obilia a energetických zdrojov a nejak túto situáciu dlhodobo skĺbiť s európskymi potrebami. Často premýšľam nad tým, že Ukrajina, a to predovšetkým východná Ukrajina, vysychá. Do budúcnosti sa má situácia ešte zhoršiť, pritom krajinou preteká jedna z najväčších európskych riek Dneper. Neviem, či je to možné, ale páčil by se mi veľký medzinárodný projekt týkajúci sa revitalizácie Dnepru a tiež kritická analýza, koľko vody a kde bude možné použiť na budúce závlahové hospodárstvo.”
Bez ohľadu na pretrvávajúci problém sucha vo svete sa český geológ neukvapuje k pesimistickým záverom, ako je napríklad ten, že sa vodné zásoby môžu stať kriticky nízkymi pre život.
„Každá česká a moravská krajina má trochu iné pravidlá a keď sa pozrieme na priebeh historických súch, tak i na pomerne malom regióne máme silno i mierne zasiahnuté plochy. Najskôr je nepravdepodobné, že raz príde veľké a desivé sucho, skôr sa budeme pohybovať „na hrane” či v situácii chronických, ale nie katastrofických ťažkostí,” uvádza Cílek.
Cílek riešenie problému vidí predovšetkým vo vytváraní hydrologicky integrovanej krajiny pre zachycovanie vody. Dobrým príkladom by sa mohli stať krajiny, v ktorých ľudia žijú v teplých podmienkach s nepravidelnými dažďami a už s tým majú dlhodobú skúsenosť. Ide napríklad o Portugalsko, Taliansko, Izrael či Juhozápad USA s indiánskym systémom zberu vody. No ťažiskovým príkladom je podľa geológa Česko — hlavnou inšpiráciou je naša tradícia prerušená po roku 1945.
Zároveň sa Cílek domnieva, že by bolo efektívnejšie prevziať niekoľko dobrých modelov, ktoré už boli v rôznych častiach sveta preskúmané. Čo sa týka dotačného programu Dešťovka, ktorého cieľom je motivácia k udržateľnému a efektívnemu hospodareniu s vodou (využívanie zrážkovej a odpadnej vody v domácnosti a na záhrade), ekológ ho vníma pozitívne. Avšak názor, že program vyrieši všetky problémy, považuje za ilúziu.
„Voda je dosť svojhlavá a niekedy sa chová inak, než si predstavujeme. Preto akýkoľvek program na zlepšenie vodnej bilancie niečo prinesie a niečo nezvládne. Dôležité je začať. Predkovia zachádzali s vodou lepšie než my, pretože roky, ba desaťročia, pozorovali, ako sa chová. To, že zavedieme nejaký program a ten bude hneď druhý rok úspešný, je ilúzia. Dešťovku vnímam pozitívne, ale len ako začiatok ďalších podobných programov.”
.jpg)
.jpg)
