Z Křížovho pohľadu je Istanbulský dohovor napísaný z ideologických pozícií. Už z preambuly tohto dokumentu doslova číha ideológia. „V podstate Istanbulský dohovor vychádza z konceptu nie, že muži a ženy sú komplementárni, že majú spolupracovať, ale naopak sú to vzťahy konfliktné, kedy muži a ženy spolu súperia. Viac menej sa vychádza z tézy vládnucej a utlačovanej triedy. S tým, že muži dlhodobo utláčajú ženy. Dokonca preambula dohovoru toto uvádza ako kľúčový spoločenský koncept našej civilizácie,“ ozrejmil.

Hlavný problém dohovoru teda nie je v ustanoveniach, hoci majú množstvo problematických pasáži, ale predovšetkým v jeho ideologickom zakotvení a v tom, že chápe vzťah muža a ženy ako triedny boj.

Okrem toho tento dokument do právnych poriadkov zavádza nové pojmy, medzi nimi aj pojem gender, ktorý dohovor chápe ako sociálny konštrukt, niečo čo je spoločnosti vytvorené a zámerne upúšťa od používania slova pohlavie. Problémom je napríklad aj zavedenie pojmu gendrová identita, kedže ide iba o subjektívny pocit.

Kříž upozorňuje na to, že ak by bol dohovor ratifikovaný vo všetkých členských štátoch, mohol by neskôr získať status medzinárodnej zmluvy o ľudských právach.

„Pokiaľ by bol dohovor ratifikovaný, mohol by niekoľko rokov v tichosti čakať až sa objaví niekto s témou prevýchovy našich detí tzv. genderového scitlivovania, odstraňovania genderových stereotypov. Istanbulský dohovor doslova vyzýva k tomu, aby štáty prebudovávali svoju kultúru, aby vo svojom vzdelávacom systéme zaviedli opatrenia na všetkých úrovniach, už aj od materskej školy.“

S ratifikovaním dohovoru nesúhlasí ani Česká advokátska komora, ktorá okrem iného vidí problém aj v tom, že by advokáti museli porušovať advokátske tajomstvo.

Kříž v závere uviedol, že paradoxne je Istanbuský dohovor, bojujúci proti stereotypom, sám stereotypný, pretože mužov vykresľuje ako násilníkov a ženu ako obeť. „Sám za seba by som sa asi bál dopadu na vzdelávací systém, na to akým spôsobom sa to téma vzťahov medzi mužmi a ženami bude odovzdávať mladším generáciám.“

Celý rozhovor s Jakubom Křížom:

Istanbulský dohovor je aj o migračnej politike 

Ďalším hosťom Erika Zbiňovského bol Ján Gregor, právnik a podpredseda  Aliancie pro rodinu. V úvode poukázala na to, že niekoľko krajín vrátane Česka a Slovenska zatiaľ na národnej úrovni neratifikovalo tento dokument, čo si zaslúži pozornosť, keďže ak by bola medzinárodná zmluva ratifikovaná na celoeurópskej úrovni, stane sa právne záväzným dokumentom vo všetkých členských štátoch.

Istanbulský dohovor by podľa neho mal byť predmetom verejnej debaty. Problém pri verejne debate je v tom, že niektorí jeho zástancovia kritikov dohovoru označujú automaticky za šíriteľov fake news.

Niektoré české organizácie, ktoré sú okrem peňazí od štátu financované aj z projektov EÚ, podľa Gregora na túto tému taktiež usporiadavajú konferencie, kde sú hosťami aj politici. Zároveň sú ale rečníci týchto konferencií dôkladne vyberaní a väčšinou sa tam nenachádza žiaden človek, ktorý by s Istanbulským dohovorom nesúhlasil.

Prvý a ten najdôležitejší problém dohovoru je podľa Gregora obsiahnutý už v samotnej preambule, ktorá síce nie je právne záväznou súčasťou medzinárodnej zmluvy, ale na základe preambuly je interpretovaný celý dokument a ďalšie články, takže nejde to neminúť. „

Preambula a Istanbulský dohovor ako celok sa jasne hlásia k postštrukturalickému feminizmu,“ uviedol s tým, že autori dohovoru v preambule tvrdia, že žena je obeťou muža a že na základe násilia muž ovláda ženu. „To je podľa mňa veľmi pokrivené videnie sveta, ktoré je navyše veľmi ideologické. Už len z toho dôvodu si nedokážme predstaviť prečo by sme mali prijímať medzinárodnú zmluvu, v ktorej je toto zakotvené.“

Druhý bod, prečo je dohovor problematický, sa týka migrácie. „Na základe článku 60 a 61 Istanbulského dohovoru sa rozšíri okruh na základe ktorého bude možné získať azyl. Ďalší dôvod pre udelenie azylu má byť genderovo podmienené násilie,“  vysvetlil a dodal, že to je problematické z dvoch dôvodov. Po prvé genderovo podmienené násilie je dosť vágny pojem a a ak by sme pristúpili na jeho najviac vágny výklad, tak budeme veľmi nezodpovedný a EÚ by na základe tohto dokumentu musela prijať množstvo žien.

„Je potrebné pýtať sa politikov, pokiaľ chcú pristúpiť k tomuto dohovoru, či budú schopní zabezpečiť státisíce až milióny garantovaných miest v členských štátoch pre potencionálnych migrantov a azylantov. To je veľmi podstatná vec,“ upozornil na záver.

Celý rozhovor s Jánon Gregorom:

11.2. 2020 pred prezidentským palácom

Otec Marian Kuffa, ktorý dlhodobo bojuje za odmietnutie Istanbulského dohovoru, vyzval všetkých občanov aby sa 11. februára 2020, na Lurdskú Pannu Máriu, zúčastnili na zhromaždení pred prezidentským palácom. Od 12.00 h do 15.00 h sa budú účastníci modliť.

Zhromaždenie je zároveň protestom proti nekonaniu Zuzany Čaputovej pri odmietnutí Istanbulského dohovoru.

Tatiana Stará