Groene tvrdí, že Macrona určite sám neodstúpi. “Nikdy nerobil dojem, že by ho nejako extrémne trápilo, čo si želajú rodení Francúzi, a už vôbec nie, čo si o ňom naozaj myslia. Asi nie som sama, kto ho od začiatku vníma ako nastrčenú figúrku, ktorá mala predovšetkým ponúknuť aspoň nejakú alternatívu do prezidentských volieb, a zabrániť tak zvoleniu Marine Le Penovej. Politickú zodpovednosť určite neprevezme a urobí všetko pre to, aby boli protesty potlačené. Pokojne aj násilnou cestou.”
Francúzsky prezident podľa nej stráca rešpekt aj v zahraničí. “A to je pre neho určite horšie ako to, že ho vo Francúzsku nemajú radi. Zverejnená nahrávka z rozhovoru Macrona so saudským princom Muhammadom bin Salmanom to v podstate len potvrdzuje,” uviedla kandidátka na senátorku za vládne hnutie ANO.
“Protesty pravdepodobne ešte nejakú dobu potrvajú. Vlastne ani nevieme, kto všetko a prečo naozaj protestuje. Máme len sprostredkované informácie z médií a sociálnych sietí. Ja osobne mám z toho pocit, že sa do pôvodných občianskych protestov zamiešali, dalo by sa povedať, skoro už profesionálni demonštranti z extrémnej ľavice aj provokatéri, ktorí celé hnutie “žltých viest” nakoniec zdiskreditujú.”
Lucie Greone sa obula do finančne krachujúcich médií v západnej Európe, ktoré však čoraz častejšie nazývajú domácich protestujúcich ľudí xenofóbmi. “Vo Francúzsku, rovnako ako v Nemecku, majú problémy s odbytom tie médiá, ktorá sa postavili proti miestnym a za ich obavy ich pravidelne častujú ústami svojich redaktorov tými obvyklými náckkami a xenofobmi. A to v lepšom prípade.”
V Nemecku šli podľa nej niektoré denníky tak ďaleko, že zverejňovali mená a fotografie kritikov migrácie vrátane ich bydliska a chodili sa ich zamestnávateľov pýtať, čo si o ich postoji myslí. “Takže dobrá správa je, že zastrašovanie ľudí sa dlhodobo finančne neoplatí.”
Podotýka, že mainstreamovým médiám v našich podmienkach chýba vyváženosť aj pri opisovaní problému okolo Kerčského prielivu a Krymu: “Vyváženosť máme v tom, že to dlhodobé štvanie proti Rusku zo strany novinárov a opozície, ktorí až fanaticky fandia Ukrajine, spôsobuje, že sa na ruskú stranu postavili aj tí, ktorých by to skôr ani nenapadlo.”
V podstate ide o podľa nej rovnaký efekt, ktorý spôsobil ďalší nárast preferencií hnutia ANO. Dodáva že ľudia majú iné, existenčné starosti a v neposlednom rade aj radi svoj kľud. “Navyše sme príliš alergickí na propagandu a vojnových štváčov v obľube nemáme. Nevidím dôvod, prečo by sa Česká republika mala miešať do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Nespôsobili sme ho a nie je na nás, aby sme ho vyriešili.”



















