Môj profil 
Predplatné
Zároveň konštatuje, že na Slovensku absentuje systematická podpora športu nielen vo vzťahu k rómskym, ale celkovo k sociálne znevýhodneným deťom. Jednu z prvých štúdií, ktorá sa venuje uvedenej problematike, prináša Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). Agentúru SITA o tom informovala Jana Kadlečíkova z centra.
„Pred viac ako rokom obletela Slovensko fotografia bežkyne v balerínach, Annamárie Horváthovej z Moldavy nad Bodvou, ako víťazky behu na 800 metrov. Fotografia rómskeho dievčaťa z chudobnej rodiny na stupienku víťazov, ktorá preteky vyhrala napriek absencii športovej prípravy či základnej obuvi, vyvolala nielen vlnu solidarity, ale aj otázku, aká je na Slovensku podpora športovania chudobných detí? Ako vlastne vytvárame priestor pre športový rozvoj všetkých detí a ako podporujeme talenty?,“ uvádza CVEK, ktorý sa v štúdii pokúša odpovedať na tieto otázky využitím kvalitatívnych výskumných metód.
Podpora možností športu pre tieto deti na Slovensku nie je podľa centra témou ani politík v oblasti športu, ani tých, ktoré sú zamerané na integráciu Rómov. „Taktiež nie sú stanovené úlohy a opatrenia pre zainteresované strany, ktoré by mali byť plnené, aby sa šport stal nástrojom začleňovania vylúčených a chudobných skupín a ktoré by mohli byť následne implementované na regionálnej a lokálnej úrovni. Napriek tomu, že súčasná legislatíva nikomu nebráni sa zapájať do športovania, sú tu bariéry, ktoré obmedzujú účasť detí z málo podnetného prostredia v športových aktivitách. Naviac tvorcovia politík v oblasti športu, predstavitelia športových organizácií a klubov si často myslia, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedokážu z rôznych dôvodov cielene venovať organizovanému športu,“ vysvetlila Kadlečíkova.
Štúdia konštatuje, že najvážnejšiu bariéru pre rómske rodiny pri podporovaní deti v športových aktivitách, predstavujú finančné náklady. Pre chudobné rodiny sú aj minimálne registračné poplatky za členstvo v kluboch alebo krúžkoch nad rámec možnosti rodinných rozpočtov. Deti, ktoré sa zapoja do športových aktivít, sú skôr výnimkou a predstavujú výsledok aktívnej snahy či dobrovoľníctva komunitných pracovníkov a menších športových klubov, najčastejšie v bojových umeniach, boxe alebo vo futbale.
Vo výrazne menšej miere sa do športu zapájajú rómske dievčatá, pretože aj keď existujú nejaké športové aktivity v mieste ich bydliska, ide väčšinou o takzvané „chlapčenské športy“. „Celkovo, snaha o dosahovanie rodovej rovnosti v športe, jedna z najvýraznejších tém na medzinárodnej úrovni, u nás témou nie je. Prekážkou prístupu sociálne znevýhodnených detí k športu, najmä tých z menších obcí, je aj absencia dostupnej športovej infraštruktúry. I keď je v mestách pomerne dobrá športová infraštruktúra, nie je v blízkosti lokalít, v ktorých žijú rómske deti, prípadne je nedostupná aj z diskriminačných dôvodov,“ uvádza CVEK v štúdii.
Štúdia prináša aj pozitívne príklady a návrhy opatrení, ako je možné systematickejšie podporovať šport sociálne znevýhodnených detí a ich začleňovanie do bežných športových klubov namiesto spoliehania sa na aktivitu a dobrovoľníctvo paralelných inštitúcií, akými sú najmä komunitné centrá. Podľa CVEK môže štúdia slúžiť ako jeden z podkladov pre vypracovanie novej koncepcie štátnej politiky v oblasti športu alebo pre aktivity a politiky novovznikajúceho Fondu na podporu športu.
.JPG)
.jpg)
