Môj profil 
Predplatné
“Dokážem prinášať výsledky,” povedala podľa tlačovej agentúry AP Georgievová. “Úspešne som riadila reformy, vďaka ktorým boli potom organizácie energickejšie. Vždy bolo súčasťou mojej činnosti odhodlanie so zameraním na výsledky a vždy si to vyžadovalo diplomaciu nasmerovať rozdielne národné záujmy k spoločnému cieľu,” dodala.
Georgievová (63) je v súčasnosti podpredsedníčkou EK zodpovednou za rozpočet a ľudské zdroje. Predtým zastávala post eurokomisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.
Georgievová takisto spomenula, ako v jeden deň držala v náručí svoju zdravú, hlučnú vnučku a na druhý deň cestovala do afrického regiónu Sahel (na južnom okraji púšte Sahara), kde navštívila škôlku plnú detí takých slabých, že nedokázali ani plakať.
“V takom bohatom svete, ako je ten náš, sa toto nesmie stávať,” povedala Georgievová. A dodala, že OSN má povinnosť urobiť zmenu a prispôsobiť sa svetu plnému problémov, lebo čoraz viac ľudí spochybňuje úlohu mnohonárodných inštitúcií.
Bulharský premiér Bojko Borisov požiadal Georgievovú, aby vstúpila do zápasu o funkciu generálneho tajomníka OSN, keďže sa rozhodol prestať podporovať kandidatúru Bulharky Iriny Bokovovej, šéfky Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Bokovová totiž nedosiahla uspokojivé umiestnenie v neformálnych hlasovaniach Bezpečnostnej rady OSN o jednotlivých kandidátoch.
Na základe charty OSN volí generálneho tajomníka valné zhromaždenie, a to na základe odporúčania Bezpečnostnej rady OSN. V praxi to znamená, že päť stálych členov s právom veta – USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko – majú rozhodujúce slovo.
Podľa tradície post generálneho tajomníka rotuje medzi regiónmi sveta. Túto najvyššiu diplomatickú funkciu už zastávali predstavitelia z Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a západnej Európy. Východoeurópske krajiny vrátane Ruska argumentujú, že tento úrad nikdy nezastávali a je teda rad na nich. Navyše, skupina 56 štátov robí kampaň za to, aby medzinárodnej organizácii prvýkrát šéfovala žena.
V nasledujúcom neformálnom hlasovaní v stredu, ktoré je pokladané za najdôležitejšie, bude medzi kandidátmi Georgievová aj Bokovová.
Portugalský expremiér a bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres bol zatiaľ vo všetkých piatich neformálnych hlasovaniach najúspešnejší, ale dostal dva negatívne hlasy. Veľa sa špekuluje o tom, či bude Rusko zaňho hlasovať.
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa v poslednom neformálnom hlasovaní 26. septembra umiestnil na treťom mieste.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin, ktorý má tento mesiac rotujúce predsedníctvo v bezpečnostnej rade, povedal v pondelok večer na tlačovej konferencii: “Sme presvedčení, že je rad na východnej Európe, aby poskytla nasledujúceho generálneho tajomníka. Veľmi radi by sme vo funkcii videli ženu.”
Čurkin dodal, že “je veľká šanca”, že po stredajšom neformálnom hlasovaní sa už o niekoľko dní uskutoční formálne hlasovanie bezpečnostnej rady.
Vyjadril nádej, že nový generálny tajomník bude zvolený v októbri.
Nomináciu Georgievovej podporili aj dvaja východoeurópski kandidáti, ktorí zo zápasu odstúpili: niekdajšia chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová a šéf diplomacie Čiernej Hory Igor Lukšič. Georgievovú podporili tiež vlády Maďarska a Lotyšska.
Na záver vystúpenia v nabitej sále valného zhromaždenia Georgievová povedala: “Naším problémom v dnešnom svete je to, že dobro je potichu. Nenávisť je hlučná. Počuť ju všade. Keby som bola zvolená za generálnu tajomníčku, mojou prácou bude zosilniť hlas dobra.”
