„V súčasnej politickej situácii je zvlášť dôležité, aby ten, kto sa stane novým prezidentom, bol dostatočne skúsený,“ myslí si podpredseda Národnej rady a predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár. „Ja si myslím, že tú skúsenosť mám. Že to niektorí občania vnímajú kriticky, niektorí pozitívne? O tom sú voľby, každé rozhodnutie občanov vo voľbách treba prijať s pokorou. Prezident by nemal byť prezidentom opozície alebo koalície, nemôže byť aktivistom, musí mať víziu a keď niečo kritizuje, musí poukázať aj na to, ako by sa to dalo riešiť a samozrejme, mal by hlavne spájať a nie rozdeľovať. Nie je dobré, ak sa prezident určitým spôsobom postaví za jednu alebo druhú skupinu. To nie je jeho úlohou. Jeho úlohou je napätie znižovať, dať na stôl nejakú víziu a nejaké riešenie. Samozrejme, potom má právo aj kritizovať vládu alebo poslancov, ktorí nič nenavrhli, ale jeho víziu odmietajú.“

O právomociach prezidenta Bugár hovorí: „Ľudia naozaj málo vedia o tom, aké kompetencie má prezident. Keď teraz počúvam ako niektorí hovoria ,zruším to, zruším tamto, zvýšim dôchodky‘, tak treba vysvetľovať, že prezident také právomoci nemá. Má veľmi dôležitú úlohu, najmä ak sa vyskytne nejaká chúlostivá, napätá situácia – vtedy má možnosť to pozitívne ovplyvniť, alebo naopak, môže ešte priložiť do ohňa nejaké to polienko. Preto si myslím, že v tomto momente je veľmi dôležité, aby ten, kto sa stane prezidentom SR, aby mal určitú skúsenosť aj pri riešení napätých situácií.“

Za najväčšieho konkurenta v boji o Prezidentský palác Bugár považuje Roberta Mistríka: „My sme si ešte nerobili žiadny prieskum, veď ešte ani nepoznáme všetkých kandidátov, ale ja si myslím, že ak, tak Robert Mistrík. Za Mistríkom sa spoja opozičné strany a je možné, že dokonca niektorí odstúpia v jeho prospech. Mne určite najviac škodí, že som v tejto vládnej koalícii.“

Na otázku Hlavných správ, či by si vedel predstaviť, že by aj on, tak ako Mistrík, vyzval ďalších kandidátov blízkych opozícii, aby sa vzdali kandidatúry v jeho prospech, odpovedal: „Toto je dôkaz, že je absolútne neskúsený. Ešte sa ani nevie, kto všetko bude kandidovať a on už vyzýva. My sme boli v jednej relácii, kde hovoril, že on je absolútne nezávislý. Nechcel som mu to vtedy natrieť, ale v budúcnosti to asi bude potrebné: veď jemu zbierali podpisy napríklad aj Saskári, on sa zúčastnil na saskárskej akcii. Tak ako môže povedať, že je nezávislý? Teraz už hovorí o tom, že chce byť prezidentom opozície. Tak ako teda? Nezávislosť nie je nejaká mantra. Ja si myslím, že je zle, keď to chceme robiť ako kedysi pred osemdesiatymdeviatym, keď Národný front určil, že toto je lepší kandidát a toho budeme voliť. Súťaž musí byť. Zároveň však si musíme uvedomiť aj to, čo sa stane na strane extrémistov. Tam je kandidátov viacej. Keby sa spojili, bol by to problém. Ale ja si nemyslím, že sa to stane.“

Novinári sa Bugára pýtali aj na jeho názor na možnú prezidentskú kandidatúru ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Podľa Bugára Lajčák kandidovať nebude, tvrdí, že mu to hovorí jeho politický inštinkt: „Už aj to, akým spôsobom podal-nepodal demisiu hovorí o tom, že by mal problém toto v prezidentskej kampani vysvetľovať. A on od začiatku nechcel kandidovať. Určite ho prehovárali a možno ho prehovárajú ešte aj teraz, ale myslím si, že po tom všetkom to neurobí. Na 99 percent som presvedčený, že nie.“

Bugár naznačil, že Lajčák nemá dostatok odvahy, aby sa pustil do takéhoto boja a jeho charakter ilustroval príkladom: „Napríklad minulý rok, keď bolo prvé výročie toho, čo sa stalo v Turecku – my tvrdíme, že proti demokratickým zásadám – volal aj mne, aby som to išiel na turecké veľvyslanectvo osláviť. Tak som ho poslal, prepáčte za výraz, do (niekam, pozn. red.). Nakoniec poslal len štátneho tajomníka, ktorý tam išiel len s tým, že novinári o tom nebudú mať informácie. Veď to nie je normálne – my máme ísť oslavovať zato, že on má niekde dobré vzťahy?“

Pokiaľ ide o politickú budúcnosť bývalého premiéra Roberta Fica, alternatívu, že by sa mohol uchádzať o pozíciu ministra zahraničných vecí, by Bugár považoval za obrovskú chybu: „Ale to je jeho vec. My do toho nemôžeme ani hovoriť. Ak by sa takto rozhodli, je to jednoznačne vec každej politickej strany.“

Za rizikové považuje aj Ficovo uchádzanie sa o pozíciu predsedu ústavného súdu: „Vyskúšať teraz kandidatúru na ústavného sudcu a neprejsť, to by bolo oveľa horšie ako nerobiť nič. Je predseda strany a ako predseda strany stále môže vystupovať, hovoriť v mene strany. Ale dostať ďalšiu frčku do nosa, to by nebolo pre neho dobré. Lenže aby prešiel, na to by naozaj musel mať nejakú dohodu s prezidentom. Tá dohoda zo začiatku bola, že bude vymenovaný za predsedu ústavného súdu. Ja som bol pri tej dohode. Ale to bolo ešte pred tým, čo sa stalo minulý rok.“

Bugár si nemyslí, že by kandidátom Smeru na funkciu prezidenta mohol byť Richard Raši: „Myslím si, že pán Raši by vzhľadom na svoje doterajšie pôsobenie v Košiciach mal problém. Veď aj na ľudí, ktorých nie je z čoho obviniť, aj na tých sa všeličo vyťahuje, a na Rašiho sa minimálne v Košiciach dá vytiahnuť pár vecí.“ Na meno toho tajomného kandidáta zatiaľ nemá tip: „Neviem kto to bude. Otázne je, či prehovoria Šefčoviča alebo Kubiša. Veľa možností nie je.“

Ďalším silným kandidátom by mohol byť predseda SNS Andrej Danko. Bugár sa už predtým vyjadril, že Danko by mal v súvislosti s jeho rigoróznou prácou prijať osobné rozhodnutie. Novinári sa pýtali, čo presne tým myslel, či malo ísť o vzdanie sa titulu. Bugárova odpoveď: „Väčšina ľudí, a aj sám pán Danko, to pochopila nesprávne. Je rozdiel medzi vyjadrením ,prijať politickú zodpovednosť‘ a vyjadrením ,urobiť osobné rozhodnutie‘. Keď poviem, že by niekto mal vyvodiť politickú zodpovednosť, znamená to, že by mal odstúpiť. Ale keď poviem, že by mal urobiť osobné rozhodnutie, to znamená niečo úplne iné. My sme to nechceli bližšie vysvetľovať práve preto, aby si nemyslel, že mu niečo diktujeme. On samozrejme urobil chybu, ktorá sa mu môže vypomstiť. Hneď na začiatku, keď vznikol problém, mohol povedať: ,Mám titul? Mám. Dostal som to od akademickej obce? Dostal som. Asi som urobil tú prácu – ako som urobil, tak som urobil, ale prijali to.‘ On namiesto toho urobil tých pár krokov, ktoré urobil, tajil to. Výsledok je obrovská chyba. Osobné rozhodnutie môže byť aj to, že hocikedy tú prácu znovu napíše. Alebo že nebude používať ten titul. Je milión ďalších možností, ak chcete, ešte vám vymenujem ďalšie.“

Danko by teda podľa Bugára mohol v prezidentských voľbách kandidovať: „Otázka je, keď teraz akademický senát oznámi výsledok svojho skúmania, či aj napriek tomu bude ochotný ísť kandidovať. Je to otázka morálneho stanoviska. Ale je to jeho vec. Veď kvôli tomu nepadne vláda. Ale ja si myslím, že sa volieb zúčastní. Zo začiatku stále hovoril, že ak bude kandidovať Lajčák, tak nemá zmysel aby kandidoval, lebo Lajčák vyhrá. Ale podľa mňa Lajčák na 99 percent kandidovať nebude. Myslel som si, že Danko po rigorózke‘ už do toho nepôjde, ale zdá sa, že myslel vážne to vyjadrenie, že keď nikto iný nechce, ak ho na republikovej rade poprosia, tak to skúsi, ale že nebude robiť kampaň a chodiť do relácií. Čo je, prepáčte za výraz, sprostosť na entú – predsa buď idem do toho alebo nie. Ale ak mám byť úprimný – mne to aj vyhovuje.“

Otázky sa točili aj okolo možnej budúcej politickej kariéry súčasného prezidenta SR Andreja Kisku. „Ak vôbec bude odhodlaný ísť do politiky, tak možno niekde bude volebným lídrom. Ale to je jeho rozhodnutie. Ja do jeho hlavy nevidím, už párkrát povedal veci, ktoré potom nedodržal,“ tvrdí Bugár. Jednoznačne odmietol úvahu, či by z neho v budúcnosti mohol byť „budúci Dzurinda“ – osobnosť, ktorá by úspešne spájala subjekty z tej strany politického spektra do možnej budúcej koalície.

„Nemyslím si, že by to mohol spájať,“ povedal Bugár. „Podľa mňa on na to nemá. Dzurinda bol iný typ politika a on na tom aj pracoval. Poviem príklad. Vtedy, keď išlo o územnosprávne rozdelenie Slovenska, za pomoci SDĽ a Mečiarovcov prešiel iný návrh než dala vláda, čo sme brali ako podraz. Začali sme v rámci strany diskusiu, že vystúpime z tej vlády. A Dzurinda chcel silou mocou, aby sme si išli sadnúť. Povedal som mu, že veď to už nie je aktuálne. A on použil fintu: že jeho manželka pozýva moju manželku na večeru a my tam musíme byť ako bodygardi. A takýchto vecí by som mohol spomenúť veľa. On na to skrátka mal. Ja si nemyslím, že súčasný pán prezident by na to mal. On má okolo seba nejaký mýtus, lebo kritizuje Smer a vládnu koalíciu, ale to je všetko. A pritom ja som ho volil.“

Bugár je kritický aj voči Kiskovmu postoju k aktuálnemu politickému dianiu: „Môj názor je, že urobil napríklad obrovskú chybu po Kuciakovej vražde. Mal zavolať všetky parlamentné strany – okrem ĽSNS – naraz k jednému stolu a položiť na papieri pár viet, že takto a takto by sme mali komunikovať. A nie jeden druhého obviňovať, že vládna koalícia môže za smrť týchto dvoch ľudí, citujem teraz Matoviča. Ale on rokoval s každým zvlášť a potom sa postavil ako aktivista za ľudí na námestí. To prezident nesmie urobiť, pretože tým môže len viac vyhrotiť situáciu. A pritom tvrdím, že námestie malo pravdu. Ešte dobre, že tam nepustili politikov. To tvrdím aj napriek tomu, že aj ja som dostal. Ale za tých 28 rokov v politike už mám dosť hrubú kožu (smiech).“

Novinári sa pýtali aj na to, či v prípade, že tentoraz nevyhrá, bude ochotný si o päť rokov kandidatúru zopakovať. Bugár povedal: „To je ešte ďalších päť rokov. Ak by som teraz neuspel, budem pokračovať so stranou v ďalších voľbách, ak strana má svoju úlohu, a predpokladám, že ju má. A zatiaľ ju splnila tak, ako ju splnila, hoci na to môže mať každý svoj pohľad. Čo bude o päť rokov, nikto nevie. Pred tými takmer piatimi rokmi som mal možnosť, a prehovárali ma, aby som kandidoval, a mal by som oveľa ľahšiu úlohu. Áno, nevedeli sme, že pán Kiska bude kandidovať a bude mať takýto úspech, ale vtedy to naozaj bolo tak, že kto by sa dostal do druhého kola s pánom Ficom, bolo vidieť, že ten vyhrá. S tým by sa vtedy dalo kalkulovať. Lenže to nebola moja predstava. Vždy je lepšie vyhrať v situácii, keď to nevyzerá na výhru.“

Na otázku nakoľko reálne vidí svoje šance odpovedal: „Chcem sa dostať do druhého kola. A ak to nevyjde, tak samozrejme prijmem rozhodnutie občanov. Ale nemyslím si, že teraz sa bude hovoriť o tom, kto je Maďar a kto je Slovák. Dnes to už nie je téma.“

Ivan Lehotský