Bratislava 26. marca 2023 (HSP-Jorge Saenz, Dmitry Astakhov, Sputnik, Government Pool Photo via AP)
Lula sa usiluje o diplomatickú úlohu, keďže latinskoamerické národy sa bránia spojeniu so Západom v súvislosti s konfliktom, informuje Financial Times
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhne “mierový klub” s Čínou na sprostredkovanie ukončenia konfliktu na Ukrajine, keď tento týždeň odcestuje do Pekingu na stretnutie s prezidentom Si Ťin-pchingom.
Ľavicový brazílsky líder sa snaží obnoviť diplomatický vplyv Brazílie po relatívnej izolácii predchádzajúcej vlády Jaira Bolsonara, ale bráni sa spojeniu so západnými krajinami, ktoré posielajú zbrane na Ukrajinu, aby odrazili inváziu Ruska.
“Máme veľký záujem podporiť alebo pomôcť vytvoriť nejaké stretnutie, ktoré by viedlo k mierovému procesu,” povedal Mauro Vieira, brazílsky minister zahraničných vecí, v rozhovore pre Financial Times.
“Prezident už toľkokrát povedal, že počuje veľa o vojne, ale veľmi málo slov o mieri. Má záujem o mierové rozhovory.”
Lula začiatkom tohto roka povedal, že bude presadzovať myšlienku skupiny sprostredkovateľských krajín, pričom povedal, že “je čas, aby si Čína zašpinila ruky”. “Môj návrh je, aby sme vytvorili skupinu krajín, ktoré sa pokúsia sadnúť si za stôl s Ukrajinou a Ruskom a pokúsiť sa nájsť mier,” dodal.
Niektorí analytici boli skeptickí. Ryan Berg, vedúci pracovník Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, uviedol: “V súčasnosti je situácia v Rusku veľmi zložitá: “Brazília je ašpirujúca mocnosť. Chce sa vo svete vidieť ako krajina, ktorá prispieva k riešeniu problémov a rieši globálne výzvy.
“Problémom je, že Brazília nemá veľkú možnosť ovplyvniť výsledok tejto vojny a mnohí ju nevnímajú ani ako neutrálneho arbitra vzhľadom na jej členstvo v skupine Brics [skupina, do ktorej patrí Rusko, Čína, India a Južná Afrika].”
Mierový návrh, ktorý koncom minulého roka predložilo Mexiko, získal len malú odozvu po tom, ako ho Ukrajina odmietla ako “ruský plán”.
Vieira uviedol, že cesta do Číny – najväčšieho obchodného partnera Brazílie – demonštruje návrat jeho krajiny k aktívnejšej zahraničnej politike. Počas Bolsonarovej pravicovej vlády sa Brazília do veľkej miery vyhýbala multilaterálnym iniciatívam v prospech úzkych vzťahov s ideologickými spojencami, ako sú USA za vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa.
Lula odcestuje do Číny v nedeľu po tom, ako bola jeho cesta v dôsledku choroby o deň odložená. Začiatkom budúceho týždňa sa v Pekingu stretne so Siom. Vyzdvihol históriu krajiny ako nezúčastnenej demokracie a jej zapojenie do medzinárodných orgánov, ako je skupina Brics.
Jeho návšteva sa uskutoční niekoľko dní po tom, ako sa Si stretol s Vladimirom Putinom v Moskve. Putin podporil čínsky 12-bodový mierový plán, ktorý Washington kritizoval za to, že ponúka Moskve spôsob, ako legitimizovať svoje územné výboje.
Lula patrí medzi mnohých lídrov Latinskej Ameriky a rozvojových krajín, ktorí sa snažia zostať neutrálni vo vzťahu k vojne a vyjadrujú znepokojenie nad snahami Západu vyzbrojiť Ukrajinu. Minulý mesiac odmietol žiadosť o odpredaj tankovej munície Nemecku na použitie vo vojne s tým, že Brazília je “mierová krajina”.
Počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tento mesiac 77-ročný Lula prisľúbil, že krajinu navštívi v “správnej chvíli”. Obaja lídri však po stretnutí tlmočili výrazne odlišné posolstvá.
Zatiaľ čo Zelenskyj sa zameral na “dôležitosť dodržiavania zásady suverenity a územnej celistvosti štátov”, Lula zdôraznil záväzok Brazílie “akejkoľvek iniciatíve týkajúcej sa budovania mieru a dialógu”.
Vieira sa vo svojej kancelárii v Brasílii zaviazal obnoviť tradíciu brazílskej zahraničnej politiky “udržiavať kontakty s každou krajinou” a dodal: “Chceme obnoviť čas, ktorý sme nedávno stratili. A, samozrejme, nebude dochádzať k automatickému vyrovnávaniu.”
Čína aj Rusko sú pre Brazíliu dôležitými obchodnými partnermi. Bolsonaro navštívil Moskvu krátko pred tým, ako vlani vo februári začala svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, aby zabezpečil dodávky hnojív pre brazílsky agrosektor, ktorý zažíva rozmach. V obchode Brazílie s Čínou dominujú komodity, najmä vývoz sójových bôbov a železnej rudy do tejto ázijskej krajiny.
Lulova snaha angažovať sa na Ukrajine nie je jeho prvým zásahom do chúlostivých medzinárodných záležitostí. Ako prezident v roku 2010 odletel do Iránu a spolu s tureckým premiérom zabezpečil dohodu o jadrovom programe tejto krajiny. Tento pakt, ktorý kritizovali USA a ďalšie západné vlády, však Teherán rýchlo porušil.