Podľa údajov Odmínovacieho centra od roku 1992 do januára tohto roku výbuch mín postihol 1 758 ľudí, 614 zomrelo. Dve percentá územia Bosny a Hercegoviny sú pokryté mínami, ide teda o zhruba 1000 kilometrov štvorcových. Inak povedané, ide o územie veľkosti Belehradu, Záhrebu a Sarajeva spolu.
Od roku 1996 do roku 2018 bolo odmínovaných viac než 207 kilometrov štvorcových, čo dvakrát prevyšuje napríklad veľkosť Barcelony. Okrem mín sa nachádza v lesoch krajiny hromada zbraní, čo krajine spôsobuje ďalšie problémy.
V Bosne a Hercegovine umierajú stále ľudia na mínových poliach
Riaditeľ Odmínovacieho centrá Saša Obradovic v rozhovore so Sputnik potvrdil, že Bosna a Hercegovina aj teraz, po 25 rokoch od skončenia vojny, má stále problémy s nevybuchnutými mínami.
Podľa jeho slov bolo za posledných päť rokov odmínovaných 158,5 kilometrov štvorcových územia, zničených bolo 8992 mín a 9992 ďalších výbušných zariadení po konci vojny.
“Najväčší počet mín sa nachádza v troch zónach – v Unsko–sanskom kantóne, v oblasti Doboja a Maglaje, kde sa viedli najaktívnejšie boje počas bosnianskej vojny. Nedostatok finančných prostriedkov pridelených na odmínovanie viedol k tomu, že aj toľko rokov po konci vojny je v krajine tak veľa aktívnych mínových polí,” uviedol.
Obradovic ďalej uvádza, že v tomto roku sa blíži dokončenie projektu na posúdenie situácie s mínami v Bosne a Hercegovine, následne bude jasné, koľko času a úsilia bude treba na dokončenie odmínovania. Konštatuje, že podľa niektorých odhadov bude možné plne očistiť Bosnu a Hercegovinu od mín do roku 2027.
“Bosna a Hercegovina prideľuje peniaze na prácu niekoľkých odstreľovacích brigád, medzi ktorými je aj špeciálny prápor Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny, do ktorého patrí viac ako 300 ostreľovačov. Zahraniční filantropi, ktorí Bosne a Hercegovine darujú finančné prostriedky na odmínovanie, sú v krajine stále prítomní, ale chcú vidieť väčšie finančné zapojenie štátu. Každý rok vyberieme asi 20 miliónov eur na odmínovanie, približne polovica z týchto prostriedkov sú dary,” uviedol riaditeľ.
Ženisti odchádzajú do zahraničia
Obradovic pripomína, že v Bosne a Hercegovine žiadne problémy s pracovníkmi nie sú, v krajine je asi 1300 aktívnych ženistov. Ale podľa neho kvôli nedostatku finančných prostriedkov často dávajú prednosť práci v iných krajinách.
“Iba politická vôľa a efektívna koordinácia môžu viesť k zmenám a dodatkom zákona o likvidácii mín v Bosne a Hercegovine a prijatie adekvátnych riešení o konečnom zničení mín, ktoré zostali po vojne. Odmínovacie centrum je pripravené využiť maximálne všetky svoje prostriedky pre realizáciu plánovaných prác v teréne,” uviedol Obradovic.
Podľa jeho slov len za posledný rok došlo k dvom incidentom so ženistami, keď dvaja z nich zomreli a štyria boli zranení.
Značenie mínového poľa je veľmi dôležité
Kvôli pandémii koronavírusu boli práce v teréne zamerané na odmínovanie území dočasne pozastavené a ženisti pracovali na značení území, ktoré vyvolávajú pochybnosti o prítomnosti mín, ako aj na obnove značiek, ktoré pred mínami varujú.
“V apríli skontrolovali, obnovili alebo znovu nainštalovali tímy daného centra 2620 výstražných značiek po celej Bosne a Hercegovine v zónach, kde je v tomto ohľade najťažšia situácia,“ vysvetlil.
Podľa neho je v tomto roku v pláne nainštalovať alebo aktualizovať asi 10 000 značiek. Riaditeľ sa tiež obrátil s prosbou k širokej verejnosti, aby ľudia týmto značkám venovali veľkú pozornosť a v žiadnom prípade ich neodstraňovali.
Vzhľadom k povodniam a zosuvom pôdy v roku 2004 došlo v Bosne a Hercegovine k presunu mín, ktoré zostali po vojne na zemi. Vodné toky míny preniesli z polí do riek a špecialisti na odmínovanie teraz varujú, že rieky by mohli tieto míny preniesť na územie susedných, ale aj tých nesusedných krajín až k Čiernemu moru.