Do našich končín sa z Afriky vracia v mesiacoch marec až apríl a vítame ho ako posla jari. Zostáva až do augusta, kedy opäť odlieta do Afriky. Hovoríme, že bocian je sťahovaný vták. Počuli ste ale o zimnom bocianovi? Vo švajčiarskom mestečku Uznach majú celú kolóniu a zostávajú v ňom celoročne.

Život s kolóniou

Na Slovensku nás poteší pohľad na ojedinelé bocianie hniezdo. V Uznachu, vzdialenom necelých 50 kilometrov od Zürichu, sa pohľadom na desiatky bocianích hniezd obyvatelia a návštevníci kochajú neustále. Sú neprehliadnuteľné. Hniezda si vytvárajú na stromoch, vysokých budovách, elektrických stĺpoch, alebo komínoch. Všetko v blízkosti ľudských obydlí. A svojmu hniezdu sú bociany verné.

Hlasité klepotanie zobákom so zaklonenou hlavou sa mestečkom nesie takmer neustále. Najviac hniezd sa nachádza na kostole sv. Antoniusa a v jeho blízkosti. Sú ich desiatky.  Klepotanie sa nesie podvečerom, prejavujú ním teritoriálne správanie, imponujú partnerovi, ohlasujú nebezpečenstvo, alebo sa zdravia. V Uznachu sa tento zvuk stal bežným.

Na prechádzke mestom tu nie je nič neobyčajné, ak na chodníku narazíte na bociana. Pomaly a hrdo si vykračuje, pokojne môžete prejsť popri ňom. Bociany sú zvyknuté na ľudí a na to, že sa k sebe navzájom správajú priateľsky. Nikto im neubližuje, nehádže po nich kamene, neútočí. Inokedy pijete kávu na balkóne a priamo nad hlavou vám preletí bocian. Nebojte sa, vie lietať, a dokonca tak, aby do vás nenarazil. Vykloníte sa z okna a priamo pod vami sa prechádza bocian a hľadá si vhodný kus vetvičky pre svoje hniezdo. Život s bocianmi v tomto meste je prirodzený.

V okolí mesta Uznach sa rozprestiera otvorená krajina, lúky, polia a vodné plochy. Pre svoje prežitie bociany vyhľadávajú polia bohaté na plodiny obilnín, krmovín, mokrade, lúky a pasienky. Ideálne miesto pre bociana. A také im okolie mesta poskytuje. V potrave nie sú prieberčiví. Živia sa všetkým od hmyzu a jeho lariev po dážďovky, slimáky, myši a jašterice, ale aj žabami, rybami, hadmi, krtmi, hrabošmi a nepohrdnú ani zdochlinami. Polia s kukuricou, repkou, či slnečnicou, alebo zarastené burinou sú pre bociana nevhodné. Na takých nenachádza potravu.

Bocianí klub

Mesto Uznach, v ktorom žije približne 6,5 tisíc obyvateľov, je známe po celom Švajčiarsku práve vďaka bocianej kolónii, ktorá sa nachádza za kostolom sv. Antoniusa. Pár hniezd je aj na samotnom kostole. Funguje tu klub, ktorý sa venuje ochrane a monitorovaniu ich života.

Prečo sa rozhodne vták, známy svojimi odletmi do teplých krajín, prezimovať na mieste, kde sa striedajú ročné obdobia a vládne aj zima? Ľudia z uznašského bocianieho klubu by povedali, že pokiaľ si vie bocian nájsť potravu, je v dobrej kondícii, loví a lieta, netreba sa oňho obávať. Riadia sa totiž zákonmi prírody. Nepriateľom im je nedostatok potravy, nie zima a chlad.

Evidujú okolo 50 bocianích spoločenstiev, v ktorých sa nachádza až 84 párov. Zaujímavosťou je, že už pred 19. storočím z tejto oblasti bociany zmizli. Aby zabránili úplnému kolapsu populácie bocianov vo Švajčiarsku, začali chovať alžírske bociany. Na presídlení bocianov sa podieľalo mnoho dobrovoľníkov, aktívnych členov klubu, milovníkov zvierat a prírody. Dnes má klub približne 400 členov a bocian sa stal symbolom tohto mesta. Vtáky si vyhľadávajú potravu sami, kŕmené sú len v extrémnych klimatických situáciách.

Uznašský klub sa plne venuje ich monitorovaniu, spravovaniu hniezd, ale riešia aj mnohé nebezpečné situácie, ktoré v kolónii vznikajú. Stalo sa, že pár bocianov bol napadnutý tretím bocianom. Jeden z nich nakoniec potreboval ošetrenie.

Okrem toho riešia aj iné nebezpečenstvá, ktoré na bociana číhajú. Tie z voľnej prírody nechávajú plynúť, iné, ktoré zapríčiňuje človek, sa snažia riešiť.

Nebezpečenstvo

Z prírodných nebezpečenstiev je to najmä nedostatok potravy, vtedy dospelé bociany vyhadzujú najslabšie mláďa z hniezda. Prirodzeným nepriateľom sú aj dravé vtáky a šelmy ako líška. Predátori však napadajú zvyčajne slabých jedincov, ktoré by tak či tak uhynuli.

Väčším nepriateľom je človek – stáva sa, že obyvatelia domu zhodia hniezdo bez toho, aby vytvorili náhradné. V Uznachu nie. Postarajú sa o to, aby bolo hniezdo premiestnené na bezpečné a vhodné miesto.

Nebezpečným je aj elektrický prúd, keďže si svoje hniezda stavajú na stĺpoch elektrického vedenia. Pri vylietavaní mláďat z hniezda sa im môže stať osudným, keď sa pri mávaní krídlami dostanú do priameho kontaktu s vedením, prípadne za daždivých dní sa hniezdo premočí a dôjde ku skratu, hniezdo vyhorí a obyvatelia uhynú. Aj takéto hniezda ľudia inde zhadzujú.

Igelit a rôzne syntetické látky, ako drôtiky, vrecia, špagáty, si bocian môže zobrať ako vhodný materiál pri výstavbe či oprave hniezda. Igelit zadržiava vodu, mláďatá sa preto časom podchladia a zahynú. Zamotané špagáty sú zasa častým dôvodom pri odumretí mláďat, ktorým sa obtočia počas hniezdenia do predkolenia. Druhá časť špagátu je súčasne zakomponovaná do hniezda, a preto mláďaťu noha opuchne a ak nedostane otravu krvi podarí a sa mu dorásť do štádia na výlet z hniezda, väčšinou skončí zavesené dolu hlavou a zomrie.

Nedostatkom potravy trpia aj vtedy, keď sa na poliach používajú pesticídy a postreky proti burine, či rôzne otravy.

Súdržnosť

V uznašskom bociaňom klube nezaháľajú, dobrovoľníci majú neustále plno práce. Opravy hniezd, ich premiestňovanie, ale najmä súdržnosť a tolerancia. Pre miestnych farmárov je napríklad prirodzené, že časti špagátov zo slamových balíkov nenechávajú na poli. Je nevyhnutné, aby boli voči nim ľudia v Uznachu tolerantní a skutočne aj sú. Na zemi nenájdeme pohádzané odpadky a v okolí mesta vytvorené skládky. Dôkazom, že človek dokáže žiť v symbióze s tak veľkým spoločenstvom bocianov je ich úspešné dlhoročné spolunažívanie. Krásna kolónia tak môže existovať ešte mnoho rokov. Ak by predsa len nebolo čosi v poriadku, bociany by to pravdepodobne dali najavo svojim odletom.

Veronika Majzúnová