Iliaš mal vždy trochu “neortodoxné” názory. V roku 2016 riskoval svoj život pre záchranu troch moslimsko-izraelských detí, ktoré chcel vrátiť do rúk ich mamy, Židovky z Izraela. Hovorí sa, že len mŕtve ryby s prúdom plávajú, a Iliaš sa rozhodne ako mŕtva ryba neprejavuje. Svoje názory prezentuje aktívne na sociálnych sieťach, aj ako bloger. Na druhej strane ich ostro izoluje od svojej profesie. A asi len to ho ochránilo od pokusu o cancel culture. Dnes sa ho zastal Ľuboš Blaha: “Liberáli lynčujú učiteľa za to, že zdieľa moje statusy! Kde to preboha žijeme?!”

Meno Iliaš je odvodené od biblického Eliáš a nesie ho aj malá obec, ktorá je už dnes súčasťou Banskej Bystrice. A to Iliašovo hlásanie slova, ktoré nie celkom sedí so súčasným oficiálnym kánonom, je tŕňom v oku liberálov. Blaha o Iliašovi píše: “Univerzitný učiteľ a uznávaný chemik Miroslav Iliaš je dnes prepieraný v denníku SME za to, že, citujem, “obdivuje konfliktného poslanca Smeru Ľuboša Blahu a vyzýva na obnovenie vedeckej spolupráce s Ruskom.” Medzi ďalšie hrdeľné zločiny tohto vysokoškolského učiteľa patrí to, že zdieľa moje statusy a želá si mier. Odmieta nenávisť voči Rusku, Čaputovú považuje za americkú agentku a liberálne médiá považuje za dezinformačné. Skrátka, má tie isté názory ako väčšina Slovákov. A za to mu hrozí, že ho vyhodia zo školy! Lebo má svoj politický názor, na ktorý má právo z ústavy!”

Denník Sme tlačí na cancel culture a pýtal sa na vedení univerzity, ako voči pedagógovi zakročili. “Univerzita Mateja Bela ho zatiaľ vyhodiť nevie,” píše Blaha, “aj keby chcela, lebo svoje názory vraj nešíri na vyučovaní, ale tlak naňho sa zvyšuje. Už doňho kopú aj liberálne plátky. A SME vo svojom článku uznanlivo pripomína, že aj zlého Blahu chcela SAV-ka vyhodiť, lebo mal nesprávne názory – takto má vyzerať tá ich “sloboda a demokracia”. Každého s iným názorom skádrovať, zničiť, vyhodiť, zlynčovať, skompromitovať! SME priznáva, že Miroslav Iliaš “je v oblasti počítačového modelovania v chémii uznávaným odborníkom”. Napriek tomu z neho robia monštrum.”

Pravdaže, tieto postupy sa v skutočnej demokracii nepoužívajú, takže sa Blaha oprávnene pýta: “V akej dobe to preboha žijeme? V čom sa redaktori SME mentálne líšia od plnokrvných fašistov? Prosím, vyjadrime spolu solidaritu s pánom Iliašom. Šírte túto informáciu. Neskláňajme hlavy. Američania a ich lokálne kádre si zvykli na to, že môžu len tak zničiť životy ľuďom, ktorí majú iný názor. Za slobodu slova mučia Juliana Assanga. Z roboty vyrazili profesora Druláka. Prenasledovali doktora Lakotu či docenta Chmelára. Uštvali bývalého riaditeľa môjho ústavu na SAV Petra Dinuša, lebo odsúhlasil moju knihu o Leninovi. Vyhodili Anku Žitnú z TA3 za rozhovor s profesorom Sachsom. A tak ďalej.”

Ešte nedávno to vyzeralo, že sa mentálne vrátime na úroveň minulého režimu, že na verejnosti budeme buď mlčať, alebo budeme hovoriť niečo iné ako v súkromí. Zo strachu, aby nám liberáli nezničili osobný, či profesný život. Našťastie, opozícia (Zďaleka nielen Smer SD) si túto hrozbu uvedomila a do verejnej diskusie, pokiaľ je možná, sa vracia odvaha a otvorenosť. pripojiť by sa mal každý, kto má čo povedať. A treba sa postaviť za možnosť vysloviť svoj názor aj u tých ľudí, s ktorými nesúhlasíme. Nesúhlas nie je nenávisť, to je len klam, ktorý sa nám snažia naočkovať do hlavy.

Inak sa opäť môžeme dožiť toho, o čom na konci svojho textu píše Blaha: “Nesmieme mlčať. Neustále si pripomínajme slávny výrok jedného nemeckého pastora, ktorý sa vzoprel Hitlerovi: “Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista. Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár. Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa žid. Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.” Protestujme!” Nabáda Blaha, “Bojujme za pravdu a za slobodu. A nebojme sa to povedať: Stojíme za vami, pán Iliaš! stojíme proti fašizmu!”

Iliaš, podobne ako Blaha, tvrdí o prezidentke, že je americkou agentkou, snaží sa udržiavať profesné i osobné priateľstvá s vedcami v Dubne a kritizuje všeobecné nepriateľstvo k Rusom, a podobne. Vyjadruje sa veľmi otvorene, a za to si vyslúžil nemálo nenávistných komentárov na sociálnych sieťach, z ktorých by Čaputová asi dostala už vážnu depresiu. Snaha umlčať ho je márna, pretože svoje názory prezentuje súkromne, medzi študentov ich nepretláča, a pritom je vskutku významný odborník, za ktorého by sa len veľmi ťažko hľadala náhrada. Univerzita na anonymný email zareagovala jeho prejednaním, nemá však žiadne možnosti, ako Iliaša umlčať.