Ministri financií krajín G7 – Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov – vydali 2. septembra vyhlásenie, v ktorom potvrdili svoje plány zaviesť cenové limity na ruskú ropu a ropné produkty.

Zámerom cenového stropu je využiť kontrolu Spojených štátov a Európy nad poisťovacími a prepravnými službami a zakázať týmto odvetviam sprostredkovať akúkoľvek prepravu ropy, ktorá nespĺňa zatiaľ nestanovený cenový strop, a tak prinútiť Rusko, aby nariadenie dodržiavalo. Krajiny G-7 dúfajú, že po dokončení plánu zavedú limit na ropu od 5. decembra a limit na rafinované produkty o dva mesiace neskôr.

Ministerka financií Janet Yellenová v samostatnom vyhlásení zverejnenom v ten istý deň označila tento krok za “rozhodujúci krok vpred pri dosahovaní našich dvojitých cieľov, ktorými sú vyvíjanie tlaku na znižovanie svetových cien energií a zároveň odopretie príjmov [ruskému prezidentovi Vladimirovi] Putinovi na financovanie jeho brutálnej vojny na Ukrajine”. Spojené štáty a Európa dúfajú, že takýto manéver pomôže vyplniť medzeru v bezprecedentných sankciách, ktoré Západ uvalil na Rusko od jeho februárovej invázie na Ukrajinu. Ruskému hospodárstvu sa doteraz darilo držať nad vodou vďaka predaju ropy. Podľa denníka Wall Street Journal Moskva do júla tohto roka zarobila prostredníctvom predaja ropy 74 miliárd dolárov.

Ak sa skupine G7 podarí úspešne presadiť cenový strop, mohla by udržať cenu ropy relatívne stabilnú a zároveň obmedziť zisky Ruska, čím by sa našla stredná cesta medzi súčasným stavom a skorším návrhom na vydanie úplného zákazu poisťovania dodávok ruskej ropy, ktorý mal nadobudnúť účinnosť koncom roka a ktorý by pravdepodobne znamenal prudký nárast ceny ropy. Otázky o tom, či sa tento plán môže uskutočniť a aká bude jeho účinnosť, zostávajú.

Najdôležitejšou z týchto otázok je reakcia Moskvy. Hoci tradičná múdrosť naznačuje, že Rusko bude nové pravidlá dodržiavať, pretože aj znížený zisk z predaja je stále lepší ako žiadny, nemusí to tak byť. “Rusko je strategický hráč s trochu exotickou hodnotovou funkciou, ktorý je zbehlý v hrách s negatívnym súčtom,” napísal Sergej Vakulenko, nezávislý energetický analytik a bývalý vedúci oddelenia stratégie a inovácií spoločnosti Gazprom Neft, v článku pre Carnegie Politika z júla 2022. “Vzhľadom na to by sa Moskva mohla prikloniť k tomu, aby Západ blafoval a stanovil nie cenový strop, ale dolnú hranicu pre svoju ropu, pričom by zakázal vývoz za cenu nižšiu ako je táto hranica. … a potom by Moskva mohla jednoducho čakať, kým jej na dvere zaklopú prebehlíci z nákupného kartelu.”

Putin už pohrozil odvetnými opatreniami voči krajinám, ktoré sa podieľajú na obmedzovaní cien ropy. A tak ako pri iných sankciách, Putin a jeho spojenci určite premýšľajú, ako úspešne obísť hroziace obmedzenia, vrátane toho, či by vývoz ropy mohli poistiť ruské alebo ázijské poisťovne.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý treba zvážiť, je, ako na túto iniciatívu zareagujú ďalšie dôležité zainteresované strany mimo Ruska alebo skupiny G7 vrátane krajín Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Prezident Joe Biden začiatkom tohto leta odcestoval do Saudskej Arábie v snahe presvedčiť Rijád, aby čerpal a dodával viac ropy, čiastočne s cieľom zmierniť dôsledky možného obmedzenia cien pre Rusko. V tom čase sa uvádzalo, že by to mohla byť takmer nemožná úloha, čiastočne aj preto, že Saudská Arábia už mohla byť bez dodávok.

Pomoc Západu pri presadzovaní cenového stropu na ruskú ropu však môže byť aj v rozpore so záujmami Saudskej Arábie – a ostatných členov OPEC. Stanovenie cenového stropu priamo ohrozuje schopnosť OPEC určovať svetové ceny ropy. “Paradoxne, Rusko tu môže získať určitú pomoc od krajín OPEC. Vznikajúci kartel kupujúcich pre ne predstavuje riziko potenciálnej manipulácie celého trhu s ropou a jej cien,” píše Vakulenko v nedávnom pokračovaní svojho júlového článku pre Carnegie. Preto bez ohľadu na to, či Saudská Arábia má alebo nemá ďalšie zásoby ropy, môže váhať so zvýšením vývozu.

Hoci jej reakcia na obmedzenie cien sa ešte len ukáže, zatiaľ Saudská Arábia a OPEC zaujali opačný prístup. V dôsledku nedávneho poklesu cien ropy sa organizácia dohodla na znížení ťažby.

Napokon, aby bol plán G7 úspešný, bude pravdepodobne potrebovať aj podporu Číny a Indie. Tieto dve hospodárske mocnosti sú od invázie na Ukrajinu veľkými odberateľmi a sú zodpovedné za viac ako polovicu všetkého ruského vývozu ropy po mori. Obe krajiny sa zatiaľ nevyjadrili k tomu, ako by reagovali na obmedzenie cien: Indický minister ropného priemyslu Šrí Hardeep Singh Puri uviedol, že návrh zváži, ale že v konečnom dôsledku nemá morálny konflikt s obchodovaním s Ruskom. “Mám morálnu povinnosť voči svojmu spotrebiteľovi,” povedal Puri začiatkom tohto mesiaca.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Peking dúfa, že “príslušné krajiny vyvinú konštruktívne úsilie na zmiernenie situácie prostredníctvom dialógu a konzultácií, a nie naopak”.

Ak Rusko nedodrží cenový strop, mohlo by to vyvolať opotrebovaciu vojnu medzi Moskvou a Západom. Ak by sa Putin rozhodol zastaviť vývoz do krajín, ktoré presadzujú limit, ešte pred decembrom, ceny ropy by opäť vzrástli, čo by Bidenovi spôsobilo politický bolehlav pred blížiacimi sa voľbami v polovici volebného obdobia.

Z toho vyplýva, že hoci zámery, ktoré stoja za obmedzením cien, môžu byť zmysluplné, v praxi sa môžu ťažko realizovať. Musí sa zohľadniť príliš veľa rôznych zainteresovaných strán, a ak G7, Rusko a OPEC nebudú ochotné ustúpiť, náklady by mohli byť značné.