Bratislava 13. novembra 2019 (HSP/Foto:Screenshot)
Bezpečnostný analytik Milan Žitný pre televíziu Pravda vysvetlil, že šifrovaný jazyk sa používa bežne medzi kriminálnikmi. Ak súd komunikáciu z aplikácie Threema prijme ako zákonný dôkaz, neočakáva, že by mali sudcovia problém dať si veci do súvislostí
Používanie rôznych náhradných výrazov nie je ale podľa bezpečnostného analytika výsadou organizovaného zločinu, pretože takúto komunikáciu používajú úplne bežne ľudia, ktorí sa pohybujú napríklad aj v biznise a podnikaní.
Žitný hovorí aj o svojej vlastnej skúsenosti, kedy aj on dostal prezývku pri komunikácii s právnikom Romanom Kvasnicom. Pritom nepáchali žiadnu organizovanú trestnú činnosť, len predpokladali, že môžu byť odpočúvaní.
“To je len ilustrácia ako si ľudia z istého prostredia dávajú pozor, aby nehovorili do telefónu to, čo okamžite bude niekomu indikovať o čo ide. A pri tom nešlo o zakrývanie nejakého trestného skutku,” vysvetlil Žitný s tým, že to tak robí väčšina ľudí pohybujúcich sa napríklad v biznise a nejde o výsadu zločincov.
V prípade komunikácie Mariána Kočnera je podľa jeho slov otázne, ako bude súd nazerať na informácie z Threemy. Ak bude mať súd rovnaký prístup ako v prípade falšovania zmeniek, kde boli údaje z Threemy prijaté ako dôkaz, tak potom podľa Žitného bude už iba na súde aby rozhodol, či šifrovaný jazyk obžalovaných bude čítať tak, ako bol medzi páchateľmi skutočne myslený.
Bezpečnostný analytik si tiež myslí, že ak má sudca dostatočne naštudovaný spis, môže chápať súvislosti v komunikácii a porovnávať ich so skutočnosťou. “Bude rozumieť tomu o čom sa hovorí. Keď tomu rozumieme my, musí tomu rozumieť samozrejme aj sudca. Otázka je ako s tým naloží.”
Otázka, či je možné prijať komunikáciu, ktorá nebola zadržaná v súlade s trestným poriadkom a v súlade so zákonom, je otázkou pre odborníkov. “V prípade zmeniek bola, tak uvidíme či aj v tomto prípade bude. Ale to ja nechávam na niekoho iného,” dodal na záver.
Tatiana Stará