“Schránky sú v mnohých škandáloch, ale zďaleka nie vo väčšine. Je to jeden z liekov na časť problému, ale je to zákon v mnohých aspektoch deravý. Tieto zákony sú ako piesok na podlahe. Ak je niekto extrémne šikovný, vie miestnosť prejsť bez toho, aby zanechal stopu, ale je to veľmi ťažké,” povedal Beblavý.

Podľa jeho slov ak táto právna norma bude najvýznamnejším protikorupčným počinom tejto vlády, tak sa s korupciou veľa neurobí. “Ale to neznamená, že neprinesie významné zmeny. Vnímajme ho ako ďalší piesok na podlahu, cez ktorý sa bude ľuďom ťažko prechádzať,” podotkol Beblavý.

Poslanec pripomenul, že za rok a trištvrte je to už tretí protischránkový zákon, čo vníma ako priznanie vlády, že doteraz neodviedla dobrú robotu. Za základnú slabinu aktuálnej právnej normy považuje jej vynútiteľnosť.

Aktuálny protischránkový zákon by mal zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Register má byť verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Režim navrhuje ministerstvo sprísniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri by mali byť uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.

Odkryť svoju vlastnícku štruktúru by mali povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je, alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.

Ministerstvo tiež upravuje povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Majú ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy. Výnimku z registrácie majú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí.

Lipšic: Protischránkový zákon má diery, nemá až taký zmysel ho prijímať

Protischránkový zákon z dielne ministerstva spravodlivosti má také veľké diery, že nemá až taký zmysel ho prijímať. V parlamentnej rozprave k návrhu tejto právnej normy to dnes vyhlásil opozičný poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA).

Za najväčšiu slabinu považuje, že zákon sa netýka licencovaných činností. “Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) pre médiá povedala, že to tam nie je preto, lebo to presahuje rámec Programového vyhlásenia vlády. Kto to vo vláde zablokoval, aby sa zákon netýkal licencovaných subjektov? Ktorý biely kôň, ktorého oligarchu? Nedáva žiadnu logiku, aby verejné zdroje, ktoré sa prelievajú v rámci licenčného konania, boli spod tohto zákona vyňaté s tým, že možno to budeme riešiť o dva-tri roky,” povedal Lipšic.

Poslancovi sa nepozdáva ani veľmi slabé pokrytie štruktúrovaných subdodávateľov. Ako ďalší problém uviedol príklad, že budeme poznať víťaza súťaže, aj konečného užívateľa výhod, ale ten bude využívať napr. poradenské služby a tam už nebudeme vedieť, kam verejné peniaze tečú. “Ten zákon má tak veľké diery, že je otázne, či ho v takomto stave prijímať. Lebo sa obávam, že táto vláda už o dva-tri roky v tejto oblasti už nič riešiť nebude,” podotkol.

Lipšic uviedol, že keď takýto zákon do parlamentu príde, jeho hlavným cieľom by mala byť úspora verejných financií. “Ale keď si pozriete doložku vplyvov na štátny rozpočet, nie je tam žiaden vplyv. Úspora je nulová. Naopak, zákon bude mať náklady 330.000 eur na administratívu ministerstva spravodlivosti,” upozornil Lipšic s tým, že v druhom čítaní pripraví pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom bude odstrániť aspoň časť týchto nedostatkov. “Predpokladám, že všetky relevantné návrhy opozičných strán budú zamietnuté, len potom nehovorme, že prijímame kľúčový zákon,” odporučil.

Podľa Lipšica vláda tvrdí, že tento zákon je vlajkovou loďou boja proti korupcii. “Niekedy sa ale zákony prijímajú ako marketingový ťah. Napríklad zákon o pôvode majetku nebol aplikovaný ani v jednom jedinečnom prípade. Je to dymová clona. Zákony sú dôležité, ale keby som si mal vybrať, či sú dôležitejšie zákony alebo integrita osôb, ktoré ich napĺňajú, tak si vyberiem to druhé,” konštatoval Lipšic.

Predstaviteľov vlády sa tiež pýtal, ako je dôveryhodné, keď kabinet prichádza s protikorupčnými opatreniami v tejto zostave. “O čom to je, keď Most-Híd vymení dohodnutý post námestníka SIS za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO)?” pýtal sa.

Koaličný poslanec Erik Tomáš (Smer-SD) Lipšica upozornil, že tento zákon má reagovať na všetky historické problémy, ktoré tu boli. “Najväčšou schránkovou kauzou bola kauza SDKÚ-DS, po ktorej Mikuláš Dzurinda odstúpil z kandidatúry do volieb. Boli ste ministrom a neurobili ste v tejto problematike nič,” povedal Tomáš.

Líder Most-Híd Béla Bugár poprel, že by jeho strana vymenila post námestníka SIS za šéfa ÚVO. “Ako vám to mohlo napadnúť? Možno vy ste robili takéto kšefty. Ale ako by sme mohli námestníka, ktorý nám nepatrí, vymeniť za niečo, čo nám možno bude patriť? Myslel som si, že Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA) zmeníte k lepšiemu, ale naopak. Stali ste sa jeho klonom na entú. Klamete a zavádzate,” odkázal Bugár.