“Všetci hovoria o eurozóne, čo je naozaj zábavné. Mali by sme hovoriť o Schengene,” vyjadril sa Babiš s tým, že problémy v schengenskom priestore bez hraníc sú naliehavejšie než problémy s menovou skupinou eurozóny.
Babiš uprednostňuje voľný pohyb, je aj za rozšírenie schengenskej zóny o Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko, ale zároveň podotýka, že chce silnú hranicu okolo Európy. Mnohých občanov EÚ totiž znepokojuje súčasná migračná situácia, čo sa podľa Babiša odrazí aj vo voľbách kandidátov do Európskeho parlamentu.
“Podľa môjho názoru dôjde k výraznému posunu po európskych voľbách. Existuje tichá väčšina, ktorá bude hlasovať proti migrácii,” vyhlásil.
Česká republika spolu s ďalšími krajinami V4 sa dlhodobo stavali proti systému kvót na prerozdeľovanie migrantov, až na júnovom samite EÚ bola táto myšlienka zrušená a nahradila ju dohoda o deľbe migrantov na základe dobrovoľnosti. Babiš zopakoval, že jeho krajina nebude mať žiadnych migrantov, pretože Česká republika pomáha pracovnými silami a peniazmi, vrátane 80 miliónov eur od roku 2015, na podporu migračných centier mimo EÚ.
Je podľa neho stále potrebné, aby sa EÚ dohodla na migračnej politike. Pozornosť treba sústrediť na Španielsko, ktoré sa stáva migrujúcou destináciou po tom, ako sa už v Taliansku a Nemecku prejavili zmeny v postoji k migrantom.
Ale zároveň podotýka: “Ak je filozofia, že keď príde loď, Taliansko potom požiada niekoľko krajín, aby vzali niektorých migrantov, to nie je spôsob, ako to vyriešiť.”
V rozhovore sa vyjadril aj k vnútornej politike v Česku, kde v parlamente získal dôveru svojej menšinovej vlády zloženej z jeho strany ANO a sociálnych demokratov s podporou komunistickej strany. Odmietol však kritiku, že dá komunistom vplyvné slovo vo vláde a uviedol, že miestne médiá zveličujú túto záležitosť “falošnými správami”a nikto zo zahraničných partnerov o tom s ním nediskutoval.
Agentúra Reuters dodáva, že “Babiš je na čele jednej z najväčších euroskeptických krajín v bloku”. Nemá v úmysle vstúpiť do eurozóny. Podľa neho myšlienky na hlbšiu integráciu do eurozóny, ako napríklad spoločný rozpočet, by ďalej rozdelili blok, ktorý sa musí reformovať sám a pripraviť sa na prípadný odchod Veľkej Británie.