Ašchabadská konferencia ocenila slovenského diplomata v čele Energetickej charty

Ašchabad 29. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP Photo)

Účastníci v poradí 28. ministerského zasadnutia konferencie Energetickej charty v stredu v Ašchabade zdôraznili potrebu energetickej tranzície vo svete s dôrazom na obnoviteľné zdroje, energetickú činnosť a nové technologické objavy

V roku 2017 konferencii Energetickej charty, medzivládneho a výkonného orgánu IEC, predsedá Turkménsko, ktoré koncom novembra (28. – 29.11.) pripravilo medzinárodnú konferenciu na ministerskej úrovni s cieľom prijať takzvanú Ašchabadskú deklaráciu, ktorá by na úrovni politikov a zodpovedných hráčov v oblasti energetiky mala určiť, že budúce investície do tohto sektora budú v znamení udržateľnosti a rovnováhy medzi verejným a podnikateľským záujmom, v súlade s cieľmi parížskej klimatickej dohody a zaistia diverzifikáciu dopravných trás v energetike.

Rotujúce predsedníctvo Konferencie Energetickej charty bolo zavedené v roku 2014. Prvou predsedajúcou krajinou bol Kazachstan, potom Gruzínsko a Japonsko. Budúci rok štafetu prevezme Rumunsko a v roku 2019 Albánsko.

Generálnym tajomníkom IEC je slovenský diplomat Urban Rusnák, ktorý sa pričinil o to, že Energetická charta z pôvodne európskej organizácie na začiatku 90. rokov 20. storočia čoraz viac určuje riadenie vzťahov v oblasti energetickej bezpečnosti aj v celosvetovom meradle.

Organizátori tohtoročnej konferencie “Mobilizácia investícií pre udržateľnú budúcnosť energetiky a diverzifikované dopravné trasy” (28.-29.11.), ako aj pozvaní hostia ocenili doterajšie úsilie slovenského diplomata a generálneho tajomníka Medzinárodnej energetickej charty (IEC) Urbana Rusnáka na prebudovanie tejto organizácie z európskej na globálnu úroveň a jeho snahy o reformu a modernizáciu Dohody o Energetickej charte.

Význam podujatia v Ašchabade mal v stredu ráno slávnostným príhovorom zvýrazniť turkménsky prezident Gurbanguly Berdimuhamedov. Jeho neúčasť sa podľa zdrojov z prostredia IEC pripisuje tomu, že na konferenciu neprišiel dostatočne veľký počet pozvaných ministrov energetiky, keď mnohé členské a pozorovateľské krajiny IEC vyslali iba zástupcov ministrov alebo diplomatov z ambasád.

Turkménsky vicepremiér Maksat Babajev, ktorý predsedal energetickej konferencii, vo svojom prejave zdôraznil význam energetiky pre budúcnosť a pripomenul, že Turkménsko navrhuje vznik Energetickej rady pri OSN. Podľa jeho slov Turkménsko je jedným z najväčších producentov plynu v strednej Ázii a súhlasí s návrhmi posunúť energetické vzťahy vo svete na vyššiu úroveň v snahe stabilizovať celý energetický sektor. “Stabilita svetového hospodárstva závisí od stability energetického sektora,” zdôraznil.

Generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Thomas Greminger v tejto súvislosti vyjadril nádej, že konferencia a tzv. Ašchabadská deklarácia posunie dopredu dialóg zameraný na energetickú tranzíciu, obnoviteľné zdroje a energetickú účinnosť.

Tieto ciele chce napĺňať aj nadchádzajúce rumunské predsedníctvo konferencie Energetickej charty. Štátny tajomník rumunského ministerstva energetiky Iulian Robert Tudorache zdôraznil, že Rumunsko bude v roku 2018 prvou krajinou Európskej únie, ktorá bude šéfovať medzivládnemu a výkonnému orgánu IEC. Podľa jeho slov sa budú Rumuni zasadzovať za pokrok v nízkouhlíkovej energetike. Za ciele rumunského predsedníctva považuje posilňovanie energetickej účinnosti, podporu investícií do sektoru inteligentných technológií, dôraz na bezpečnosť cezhraničných energetických tokov a pokračovanie v dialógu zameranom na modernizáciu energetiky a lepšiu regionálnu spoluprácu.

Urban Rusnák účastníkom konferencie pripomenul, že na nedávnej klimatickej konferencii OSN v Bonne (COP23), kde vystúpil, absentovali ministri energetiky, hoci práve tento sektor bude zohrávať kľúčovú úlohu pri napĺňaní cieľov klimatickej dohody z Paríža. Upozornil, že energetická tranzícia zasiahne v najbližších desaťročiach všetky štáty sveta. Zdôraznil nevyhnutnosť investícií do energetiky, pričom práve Medzinárodná energetická charta je garantom pre riešenie možných investičných sporov a kým investorom dáva potrebnú istotu a dôveru, členským štátom a uchádzačom o členstvo v IEC ponúka dvadsaťročné skúsenosti a poradenstvo v oblasti regulácií.

Turkménsky šéf diplomacie Meredov rokoval s Rusnákom o svetovej energetike

Minister zahraničných vecí Turkménska Rašid Meredov v utorok (28.11.) oficiálne prijal slovenského diplomata, generálneho tajomníka Medzinárodnej energetickej charty (IEC) Urbana Rusnáka a generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Thomasa Gremingera. K bilaterálnym stretnutiam došlo pri príležitosti 28. zasadnutia konferencie Energetickej charty, ktorá sa uskutočnila v Ašchabade v dňoch 28.-29. novembra, a zúčastnili sa jej ministri, diplomati a novinári z desiatok krajín sveta.

Meredov a Rusnák si vymenili názory na súčasný stav spolupráce medzi Turkménskom a Medzinárodnou Energetickou chartou, pričom poukázali na praktickú a účinnú spoločnú prácu vykonanú počas turkménskeho predsedníctva konferencie Energetickej charty v roku 2017. Obe strany ocenili konkrétne kroky vedúce k vytvoreniu medzinárodného právneho mechanizmu zameraného na zabezpečenie stabilného tranzitu energetických zdrojov.

Ich rokovania sa týkali aj praktických, regulačných a právnych aspektov tranzície energetiky, aktuálnych otázok energetickej bezpečnosti, pričom obe strany potvrdili túžbu prispieť k posilneniu spoľahlivosti a stability prepravy energie. V tomto duchu zdôraznili potrebu koordinácie úsilia a dôraznejšej spolupráce v sektore energetiky medzi producentskými krajinami, tranzitnými krajinami a spotrebiteľmi energie v celosvetovom meradle.

Medzinárodná energetická charta sa rozrástla o nových pozorovateľov

Medzinárodná energetická charta (IEC) sa v utorok (28.11.) rozrástla o päť nových pozorovateľov. Na konferencii “Mobilizácia investícií pre udržateľnú budúcnosť energetiky a diverzifikované dopravné trasy” v turkménskom Ašchabade to potvrdili zástupcovia Burkiny Faso, Gambie, Nigérie, Panamy a Spojených arabských emirátov.

Po podpise Medzinárodnej energetickej charty v máji 2015, ktorá vznikla z Rusnákovej iniciatívy modernizovať Európsku energetickú chartu, má organizácia 86 členov – krajín a organizácií – zo všetkých kontinentov. Členom je aj Slovensko, EÚ a Euratom sú zastúpené ako organizácie.

“Medzinárodná energetická charta je súčasťou globálnej energetickej diplomacie a energetických štruktúr, ktoré boli vytvorené na riadenie medzinárodných vzťahov,” uviedol Rusnák pre TASR. V posledných rokoch podľa jeho slov nastal vysoký nárast záujemcov o členstvo v IEC, pričom záujemcovia sú hlavne z Afriky, Ázie a Južnej Ameriky, ktorí chcú mať istotu budúcich investorských vzťahov. “Celý svet sa približuje k štandardu, ktorý v medzinárodnej energetickej spolupráci predstavuje Zmluva o energetickej charte,” vysvetlil Rusnák.