Vysvetľuje, že o fenomén Medžugoria sa osobitne stará Svätá stolica. Poľská tlačová katolícka agentúra zverejnila rozhovor s arcibiskupom Henrykom Hoserom SAC, ktorý je v Medžugorí už rok ako apoštolský vizitátor ad nutum Sanctae Sedis (na pokyn Svätej stolice).

Uplynul rok, odkedy ste prevzali úlohu apoštolského vizitátora pre farnosť v Medžugorí na dobu neurčitú a ad nutum Sanctae Sedis. V čom spočíva vaše poslanie?

Ide o prejav záujmu Svätého Otca o „jav“, ktorým je dnes Medžugorie. Preto som už druhýkrát apoštolským vizitátorom. Účelom mojej misie pred dvoma rokmi bolo pripraviť správu o pastoračných činnostiach v Medžugorí pre Svätú stolicu. Teraz som vizitátorom osobitného charakteru pre farnosť Medžugorie. Mám dekrét osobne podpísaný pápežom Františkom 31. mája 2018. Funkcia apoštolského vizitátora je v zásade dočasná, ale v tomto prípade nie je tento čas presne vymedzený a moja misia je viazaná na pobyt v Medžugorí.

Stručne povedané, moja funkcia vizitátora je vyjadrením pápežovej starostlivosti o „ovce“, ktoré prichádzajú do Medžugoria z celého sveta. „Cirkev,“ ako hovorí pápež František, „cíti ich vôňu a nasleduje svoje ovce.“ Preto sa o fenomén Medžugoria špeciálne stará Svätá stolica. Keďže ide o živú a dynamicky rastúcu realitu, je potrebné ju sprevádzať. Vidíme, že táto realita predbehla formálne, kánonické a právne riešenia.

De facto Medžugorie je medzinárodné pútnické miesto, ktoré každoročne navštevujú približne 3 milióny pútnikov. Vykonáva sa tu obrovská pastoračná práca. Medzitým vo formálnom a v právnom zmysle zostáva toto miesto obyčajnou farnosťou. Nie je to ani národná, medzinárodná alebo diecézna svätyňa. A pre neregulovaný stav v cirkevnom zmysle sú títo ľudia často ovcami bez pastiera.

Najpočetnejšie skupiny pochádzajú z Poľska a Talianska. A okrem toho z osemdesiatich krajín, z Európy, zo Severnej a Južnej Ameriky, z Austrálie a Nového Zélandu, Filipín, Kórey. Pochádzajú z celého sveta.

Kedy získa Medžugorie štatút klasickej svätyne?

Neviem. Viem len, že pre Boha nie je nič nemožné.

Ako by ste definovali charizmu Medžugoria? Aké ovocie prináša súčasnému svetu?

Podstatu Medžugoria je možné opísať niekoľkými jednoduchými slovami: modlitba, ticho, sústredenie, Eucharistia, klaňanie, pôst, sviatosť zmierenia. Toto sú silné stránky tohto miesta. Medžugorie nemôžeme označiť iba ako geografické miesto alebo dokonca miesto neuznaných mariánskych zjavení, ktoré sa začali pred 38 rokmi.

Medžugorie, to sú predovšetkým ľudia, ktorí sem prichádzajú, modlia sa, menia sa, odtiaľ odchádzajú do svojich krajín a prinášajú do nich ducha evanjelia, ktorého tu zažili. Toto je úloha Medžugoria. Títo ľudia často pochádzajú z krajín, kde prax viery zmizla, kde sa Cirkev veľmi sploštila a jej činnosť sa stala povrchnou. A tu nachádzajú hĺbku viery a úplne iný pohľad na existenciu.

To, čo sa deje v duchovnej oblasti, je najdôležitejším prvkom tohto fenoménu. Ľudia reagujú nezvyčajným spôsobom. Pozrime sa napríklad na večerné modlitbové programy, ktoré trvajú niekoľko hodín na hlavnom námestí a zapájajú sa do nich tisíce ľudí bez toho, aby boli niekým prinútení.

Úlohou Márie – čo tu veľmi vidíme – je priblížiť človeka k Bohu. A to je jej úloha v Medžugorí. Tisíce pútnikov, ktorí sem prichádzajú, hovoria, že nachádzajú to, čo predtým stratili. Ide o nájdenie vertikálnej dimenzie života. Uvedomme si, že všetko, čo vytvárame, je teraz horizontálne; spoločnosti sú horizontálne, kultúra je horizontálna a dokonca aj Cirkev sa stáva horizontálnou. Všetko možno opísať sociologicky. Ale niekde sa tento základný vzťah transcendentnej povahy, ktorý vytvára všetky naše vzťahy a ich kvalitu, stratil.

Ľudia sem prichádzajú s veľkým hladom po Bohu, čo si ani neuvedomujú. Preto sú konverzie také veľkolepé, lebo sa týkajú ľudí, ktorí žijú ďaleko od Boha a sú zapletení do absolútne nepravdepodobných životných situácií. Sú závislí od drog, sexu, alkoholu alebo iných závislostí. A tu nachádzajú úplne iný rozmer života.

Sú tam takéto konverzie časté?

Počúvam o nich takmer každý deň. Miestni spovedníci tvrdia, že obrátenia, s ktorými sa do veľkej miery zaoberajú, sú spoveďami navrátenia. Sú ľudia, ktorí majú vyše šesťdesiat rokov a naposledy sa spovedali pred prvým svätým prijímaním. Celý ich život bol mimo sviatostného života.

Ale ako sa stalo, že sem prišli? Pretože už to je zázrak.

V každom človeku je nejaká zvedavosť a často to začína práve tým. Existujú ľudia, ktorí idú na dovolenku do Dalmácie, tam sa najskôr okúpu, poopaľujú a potom si povedia, že pôjdu do Medžugoria, pretože je to blízko. A tu objavia niečo, čo nečakali.

Najprimeranejším pohľadom na Medžugorie je jeho vnímanie ako duchovného fenoménu, ktorý sa stále vyvíja. A vo vzťahu k iným pútnickým miestam, ako ich poznáme, sa tu kladie obrovský dôraz na hlbokú formáciu a na sviatosť zmierenia.

Aby ste pochopili podstatu Medžugoria, musíte tu zostať dlhšie. Človek musí postupne vstúpiť do tohto svätého času. Boh berie do úvahy našu biologickú povahu, ktorá si vyžaduje čas.
Druhou vecou v Medžugorí je priestranstvo v tvare rovnoramenného trojuholníka: kostol a dva vrchy. Prvým je Križevac, vrch Ukrižovaného Ježiša, a vrch zjavení Panny Márie (Podbrdo). Na jeden vedie krížová cesta a na druhý ružencové chodníky.

Celá táto topografia je prirodzeným pozadím tohto miesta. Existujú dojímavé okamihy, keď ľudia na kolenách po kameňoch stúpajú na vrch zjavení. Medžugorie znamená „Medzihorie“. To všetko treba prejsť a premodliť.

Liturgia v kostole (v lete na promenáde) v Medžugorí je usporiadaná v týždennom cykle. Každý deň sa slávi svätá omša ráno, popoludní sa modlí ruženec. Večerný blok sa začína prednáškou alebo spoločnou modlitbou. O 18.00 je hlavná svätá omša, po ktorej nasleduje modlitba vďakyvzdania za uzdravenie. V utorok, vo štvrtok, v piatok a sobotu je adorácia pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou. Adorácia pred krížom je v piatok. Týmto spôsobom svätá omša a Kristus sú vždy v centre udalostí.

Veľký dojem vytvárajú večerné adorácie pred Oltárnou sviatosťou. Sú tam hudobné vsuvky a meditácie sú tlmočené do rôznych jazykov.

Ako sa táto hlboká formácia uskutočňuje pri tisícovom dave?

Existuje mnoho katechéz, stretnutí a kongresov, na ktorých sa zúčastňujú aj obyčajní pútnici. Okrem modlitieb, putovania na Križevac a na vrch zjavení a účasti na liturgii si každý môže nájsť niečo pre seba. Existujú aj semináre pre manželstvá a rodiny a pre zdravotníckych pracovníkov.

Už dva alebo tri roky sa organizujú semináre pre záujemcov o problematiku prolife. Samostatné semináre sú určené pre zranených ľudí; pre tých, ktorí prežili dramatickú situáciu alebo sami urobili niečo zlé a potrebujú uzdravenie. Minulý týždeň sme ako každý rok začali duchovné cvičenia pre kňazov z celého sveta, ktoré trvajú týždeň. Prišlo niekoľko stoviek kňazov z niekoľkých desiatok krajín.

Od 1. do 6. augusta sa v Medžugorí koná každoročný medzinárodný festival mládeže. Po rozhodnutí Svätého Otca z 12. mája, ktoré legalizuje organizovanie oficiálnych pútí do Medžugoria, sme pozvali vysoko postavených hierarchov. Minulý rok sa na festivale zúčastnilo 50 000 ľudí z 52 krajín. Teraz očakávame niečo podobné.

Na konci festivalu sa konalo defilé s vlajkami každej zúčastnenej krajiny. Každá delegácia dostala ruženec z Medžugoria a palicu pútnika. Zdá sa, že táto mládež je nevyčerpateľná, spieva deň aj noc. Je ich toľko, že ich nemôže prijať ani Medžugorie, ani Hercegovina. Časť z nich prespáva za hranicami v Chorvátsku.

Ďalším ovocím charakteristickým pre Medžugorie sú povolania. Už pred dvoma rokmi sa spočítalo, že sa tu zrodilo vyše 700 kňazských a rehoľných povolaní.

Charitatívnu dimenziu zastupuje napríklad Máriina dedina. Prichádzajú sa sem liečiť narkomani a je máme aj Dom milosrdného Ježiša. Dlhé roky tu pôsobil veľký charizmatik, františkán, otec Slavko Barbarič. On bol vulkánom energie, ktorá dala vzniknúť všetkým súčasným iniciatívam. Po mnohých rokoch činnosti náhle zomrel v Kriżevci v roku 2000.

V Dome milosrdného otca, ktorý v svojom mene odkazuje na podobenstvo o márnotratnom synovi, žijú muži – narkomani, bývalí väzni, alkoholici, závislí. Žijú podľa benediktínskeho pravidla Ora et labora – učia sa modliť a pracovať. Mám pred očami jedného takého muža, už zničeného alkoholom, ktorý trpezlivo robí dierky do ružencových korálikov.

Na všetko dohliadajú otcovia františkáni?

Medžugorie bolo vždy františkánskou farnosťou a existuje už od konca 19. storočia. Kostol tu postavili najprv v neďalekom lese a dnes po ňom ostali iba základy. Súčasný kostol bol postavený v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a pre takú malú dedinu bol mimoriadne veľký. Až neskôr sa ukázalo, že jeho úlohou je byť chrámom pre pútnikov. V roku 1933, pri príležitosti vtedajšieho roka vykúpenia, bol na neďalekej hore Križevac postavený kríž. Dnes je tu krížová cesta, ktorú navštevujú pútnici.

Františkáni v Medžugorí majú 12 pátrov, ale mnohí prichádzajú na výpomoc zo susedných františkánskych farností a kláštorov. Prítomnosť menších bratov v Hercegovine siaha až hlboko do minulosti. Blízko máme kláštor v Humaci, kde je múzeum a krásna umelecká galéria venovaná materstvu.

Ďalším fenoménom Medžugoria sú nové spoločenstvá, ktoré tam vznikajú ako huby po daždi.
Podľa našich informácií tu pôsobí 22 spoločenstiev s veľmi odlišným statusom. Jedny sú pevne ukotvené v Cirkvi a v kánonickom práve; a druhé novovzniknuté, bez žiadneho právneho postavenia. To všetko skúmame a nejako sa to snažíme vyriešiť. Existuje poverený cirkevný právnik, ktorý nám má pomáhať. Medzi väčšie komunity patria Nové horizonty, Spoločenstvo pokoja, Emmanuel atď. Veľmi dôležitým prvkom mojej práce vizitátora je preskúmať ich situáciu a upraviť ju.

Aký je význam pápežského rozhodnutia z 12. mája, ktoré umožňuje organizovať oficiálne púte do Medžugoria? Je to ďalekosiahla zmena?

Toto rozhodnutie povoľuje to, čo doteraz fakticky existovalo. Napokon pútnici sem prichádzali hromadne, ale nemohli ich organizovať oficiálne cirkevné štruktúry. V súčasnosti je pozícia Svätej stolice jasne vykryštalizovaná a má dva aspekty. Pastoračný aspekt, ktorý mi bol zverený, a druhý aspekt, doktrinálny, čiže skúmanie zjavení, ktoré stále prebiehajú.

Táto skutočnosť je hlavnou prekážkou pre rozhodnutie, lebo je ťažké povedať o zjaveniach, ktoré sa ešte neskončili, či sú pravé. Toto je úplne nový formát zjavení. V histórii sa skutočne objavili jednotlivé zjavenia, ktoré pretrvávali dokonca aj po väčšinu života ako u sv. Faustíny Kowalskej. Podobné zjavenia mala dlhší čas aj sv. Lucia z Fatimy.

Naopak, v Medžugorí sa prvýkrát zaoberáme takými dlhotrvajúcimi kolektívnymi zjaveniami. Je tu šesť vizionárov a všetci majú stále zjavenia, každý v inom čase. Napríklad Mirjana každý druhý deň v mesiaci medzi pútnikmi pri kríži na vrchu Podbrdo. Existujú tiež dvaja ľudia, ktorí majú každý deň v svojich domovoch súkromné zjavenia. Toto všetko je potrebné preskúmať.

Musíme si však uvedomiť, že vo všetkých zverejnených zjaveniach nevidíme žiadne doktrinálne bludy. A toto je prvé kritérium, ktoré sa vždy berie do úvahy, keď Cirkev schvaľuje zjavenia. Druhým kritériom sú účinky. Strom sa posudzuje podľa ovocia a to je základný evanjeliový princíp. A účinky sú tu mimoriadne pozitívne. Zjavenia už preskúmala komisia Kongregácie pre náuku viery, ktorej predsedal kardinál Camillo Ruini.

Uznala komisia pod vedením kardinála Camilla Ruiniho prvotné zjavenia v Medžugorí?

Jej stanovisko nezverejnili a odovzdali materiál priamo Svätému Otcovi. Nejaké informácie ale unikli do médií a podľa týchto správ komisia navrhla schváliť zjavenia z prvých siedmich dní. Podľa jej názoru podstata zjavenia tu bola povedaná a všetky ostatné sú iba pripomienkami toho, čo bolo sprostredkované na začiatku. Napriek tomu zjavenia stále trvajú.

A kto dnes všeobecne skúma obsah zjavení?

V súčasnosti je to v správe Vatikánskeho štátneho sekretariátu. Neviem podrobnosti a neviem, ako tento prípad napreduje, pretože je to mimo mojej kompetencie, ktorá sa týka iba pastoračného rozmeru.

Akú víziu pastoračného rozvoja Medžugoria máte?

Budeme konať v súlade so zásadou čítania znakov doby. Je veľmi dôležité zahrnúť do pastoračnej starostlivosti všetky komunity, ktoré tu žijú a angažujú sa. Musia byť nejako integrované, aby slúžili všetkým. Musíme tiež zabezpečiť, aby každé z týchto spoločenstiev malo svoj priestor počas spoločných liturgií.

Taktiež sa pýtame, ako rozšíriť existujúcu infraštruktúru svätyne, pretože v súčasnosti je nedostatočná. Máme v pláne zastrešiť celé priestranstvo. Nechceme však stavať kryptu ako v Lurdoch, ktorá je prakticky podzemným bunkrom. Hovoríme o streche, ktorá zostane otvorená, nevytvorí uzavretý priestor, ale vytvorí otvorený priestor z jednej strany na oltár a z druhej na krásne listnaté javory, ktoré máme vzadu. Táto strecha ochráni ľudí pred dažďom alebo 40 stupňami tepla, ktoré sa vyskytujú v lete pri najväčšej pútnickej premávke.

V súčasnosti je po oboch stranách kostola 50 spovedníc, čo sa často ukazuje ako nedostatočné. Vďaka Bohu pútnici prichádzajú so svojimi kaplánmi, ktorí ich sprevádzajú a sú zahrnutí do služby vysluhovania sviatosti zmierenia. Nemenšou výzvou je mať kňazov, ktorí dokážu spovedať v rôznych jazykoch.

V Medžugorí je tiež solídne rozvinutý, avšak vyžadujúci ďalší rozvoj, mediálny sektor. Okrem médií založených františkánmi existuje aj americká televízia Mary TV. Každý deň vysiela naživo všetky liturgie a slávnosti z Medžugoria.

V miestnom Dome rádia sú 3 inštitúcie: rozhlas a televízia a tlmočníci. Prekladajú všetko, čo sa deje, do mnohých jazykov (napríklad počas festivalu mládeže do 16 jazykov) a každý tlmočený jazyk si môžu pútnici naladiť na svojich rádiách alebo v mobilných telefónoch.

Ďalšou dôležitou vecou, ktorá si vyžaduje starostlivosť a starostlivý zber, sú archívy. Videl som niekoľko metrov merajúcu policu s lekárskymi záznamami o uzdraveniach. Osvedčenia o uzdravení a lekárske záznamy sa zbierajú pred udalosťou aj po nej. Až potom má zmysel to porovnať. Ak dôjde k významnému rozdielu, môže to naznačovať nevysvetliteľný jav na základe lekárskych poznatkov. Bolo by užitočné mať stálu lekársku komisiu, rovnako ako v Lurdoch.

O akých uzdraveniach tu môžeme hovoriť?

Ťažko povedať, pretože často ide o psychosomatické javy. Nemôžem povedať o celkovom počte, ale toto sú dosť časté udalosti. Mnoho vecí sa očividne nenahlási.

A aké sú vzťahy františkánskych otcov, ktorí vedú farnosť v Medžugorí, s miestnym biskupom? Po celé desaťročia boli biskupi z tohto regiónu kritickí voči zjaveniam v Medžugorí.

Dnes sú upravené, s biskupom Mostaru som sa stretol počas pápežského dňa organizovaného v Sarajeve. Nechcel by som však vstupovať do merita veci, keďže tu ide o doktrinálny aspekt, ktorý nie je v mojej kompetencii. Ale vzťahy, o ktoré Pán žiada, sú nadviazané a spravodlivé.

Podporujú však miestni biskupi stanovisko biskupov bývalej Juhoslávie, ktorí boli voči zjaveniam mimoriadne kritickí?

Po prvé, toto je už minulosť. A aktuálnu líniu ukazuje komuniké Svätej stolice, ktorá uznáva oficiálnu organizáciu pútí. Preto je pre miestnych biskupov ťažké hovoriť inak.

Čo znamená Medžugorie pre vás osobne? Ste tam nielen ako vizitátor Svätého Otca, ale aj ako kňaz a človek, pravdepodobne aj ako pútnik.

Ako apoštolský vizitátor som tu, aby som plnil svoje povinnosti. Na druhej strane je to pre mňa veľká príležitosť – slúžiť Pánu Bohu, Matke Božej a stovkám tisíc ľudí, ktorí ho hľadajú. Božia Matka podľa vizionárov „očaruje svojou krásou“, čo je veľmi dôležitá pravda. V mojom rodnom seminári v Ołtarzewie bolo napísané: „Boh je spravodlivosť“, „Boh je dobrota“, „Boh je krása“. A to je to, čo cítim v Medžugorí.