Analytik: Volebné úspechy českej pravice sa už nikdy nezopakujú

Praha 21. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Petr David Josek)

Česká spoločnosť nie je pravicová a úspech pravice okolo Václava Klausa v 90. rokoch minulého storočia bol historickou anomáliou, ktorá sa už nebude opakovať. V rozhovore s TASR to povedal český novinár a analytik Matyáš Zrno

Kedysi vedúce české strany ODS a ČSSD boli zvyknuté dostávať vo voľbách 25-30 percent hlasov. Pravicová ODS však v aktuálnych voľbách zrejme získa iba okolo 10 percent, pričom ČSSD sa pohybuje okolo 12-16 percent.

U ODS je tento prepad výsledkom škandálov Nečasovej vlády, ktorá mala jednak smolu, že vládla v období ekonomickej krízy, a jednak skončila policajným zásahom a aférou premiéra Nečasa s riaditeľkou jeho kabinetu. “To dramaticky znížilo dôveryhodnosť ODS a strana klesla na hranicu nebytia,” upozornil Zrno a dodal, že v posledných voľbách ODS získala približne 7 percent hlasov a odvtedy sa iba pomaly dvíha z prachu.

“Aby sme to nehádzali iba na korupčné škandály, tak ja si taktiež myslím, že česká spoločnosť nie je principiálne pravicová, a to, že v 90. rokoch ľudia masovo hlasovali pre pravicové strany a pravicové reformy, bola historická anomália spôsobená eufóriou z pádu komunizmu a víziou rýchlych ekonomických reforiem, ktoré nás rýchlo dostanú na úroveň západnej Európy,” zdôraznil Zrno. Podľa neho to bola aj zásluha vtedajšieho lídra pravice Václava Klausa, ktorý vedel reformy pred verejnosťou dobre prezentovať.

Zrno sa domnieva, že pravicové strany sa už nikdy nedostanú na úroveň, na ktorej boli ešte v polovici minulého desaťročia. Vtedy sa Mirkovi Topolánkovi podarilo vytiahnuť ODS až k takmer 30 percentám – avšak to bolo v situácii vyhroteného boja s Jiřím Paroubkom z ČSSD, dodal jedným dychom Zrno.

“Bolo to pred viac než desiatimi rokmi, keď ešte spoločnosťou výraznejšie rezonoval strach z komunizmu. Paroubek vtedy uvažoval, že by dokázal vládnuť aj s komunistami,” povedal Zrno. Odvtedy však podľa analytika došlo ku generačnej obmene medzi voličmi. Pre mladších voličov je komunizmus viac než štvrťstoročie po revolúcii vnímaný ako obdobie praveku.

Na druhej strane problémom všetkých sociálnych demokratov v Európe je, že sú pôvodne robotníckou stranou, pričom jednak robotníci všeobecne miznú, a taktiež sociálni demokrati opúšťajú témy, ktoré pracujúcu triedu zaujímajú. To sa prejavuje v tom, že robotníci v Británii často volia UKIP, v Rakúsku slobodných a vo Francúzsku Národný front. “Oni už nemajú potrebu, aby niekto bránil ich sociálne práva a naopak sa obávajú vecí ako imigrácia,” upozornil Zrno.

Tieto trendy českí sociálni demokrati nezachytili. Rozdelili sa na dve krídla – starosocialistické, ktoré je spoločensky konzervatívne a ekonomicky socialistické na jednej strane, a novú ľavicu, ktorá sa snaží oslovovať mestských voličov podporou skupinových práv, napríklad práv homosexuálov. Ukázalo sa, že druhá skupina voličov je v ČR zatiaľ pomerne malá a navyše mnoho z nich volí Stranu zelených. ČSSD v dôsledku toho trvale klesá a stáva sa stranou štátnych zamestnancov. Vzhľadom na to, že za ČSSD nie sú škandály a za jej vlády sa krajine ekonomicky darí, analytik by však očakával jej menej výrazný pád.