Vitaj doma, Brate!

V úvode načim poznamenať, že akékoľvek násilie a presadzovanie svojich politických názorov formou fyzických útokov je hodné odsúdenia a nemá miesto v žiadnej demokracii – či už nášho karpatského alebo balkánskeho typu. Na Slovensku sa nám však očividne žije dobre a nemáme žiadne problémy ani kauzy. Aj tak si možno s ľahkou iróniou vysvetliť, prečo sme v posledných dňoch potrebovali pod Tatry importovať kauzu, ktorá sa nás prakticky vôbec netýka.

Predseda progresívcov Michal Šimečka, ktorý počas leta chýbal na viacerých dôležitých tlačových besedách, zrejme vypočul rady marketérov a minulý týždeň podstúpil strastiplnú cestu na Dolnú zem, aby zástupu svojich verných priniesol svedectvo o príkorí, ktorému údajne Slováci žijúci v Srbsku čelia. Približne v rovnakom čase cestovala do Vojvodiny aj dvojica reportérov straníckeho Denníka N, aby priniesli šokujúce svedectvá o nápisoch, v ktorých páchatelia nabádajú na vraždenie našich krajanov. Do pomyselného kolotoča dezinformácií samozrejme vstúpila všadeprítomná satirická stránka, ktorá má v názve proces, čo sa nezlučuje so životom. Skrátka a dobre, táto línia rozprávačov sa nás snaží presvedčiť, že 280 rokov po exoduse na Dolnú zem zažívajú Slováci v Báčskom Petrovci a okolí peklo na zemi.

Na druhej strane, premiér Róbert Fico možno na celý prípad reagoval neskoro a bez toho, aby pospolitému ľudu plasticky vysvetlil, o čo v skutočnosti ide, i keď podstatu problému nakoniec vystihol. To, že ide o vnútropolitický problém Republiky srbskej, respektíve jej prezidenta Alexandra Vučiča s opozíciou v snahe vyvolať predčasné voľby. A je očividné, že časť našich krajanov sa do tohto procesu z rozličných dôvodov, možno aj tých najušľachtilejších, napokon zapojila. A stalo sa to, čo všetci vieme. Bolo by však naivné si myslieť, že tak ako doma na Slovensku, aj v prostredí vojvodinských Slovákov držia všetci za jeden povraz. Že hádky pre majetkový prospech, politickú moc či len iný názor nie sú na dennom poriadku. Pravdaže sú aj budú, veď konflikty sprevádzajú existenciu ľudstva od nepamäti. Koniec koncov, hornozemský ombudsman požiadal kolegu z Dolnej zeme, aby prešetril zákrok, respektíve nečinnosť polície a snáď sa nejakých záverov dočkáme.

Do kauzy sa napokon zamontovali aj samozvaní lovci dezinformácií, tí naši, z Hornej zeme. Bývalý poradca slovutnej pani prezidentky údajne najlepšie ilustroval rozdiel medzi naratívom o klamstve opozície a médií, ktorý bol prezentovaný na internete. Ako „komunikačný expert” pritom urobil zásadnú chybu, keď porovnával spomínaný komentár obsahujúci hodnotiace úsudky so spravodajskými článkami Denníka N. Tie sa pritom odvolávali na jednostranne zamerané citácie miestnych obyvateľov a rozhovory s funkcionármi úradov slovenskej menšiny. Ani tento zastierací manéver však nezabránil tomu, aby sa napokon ukázalo, že údajný útok Srbov na slovenský menšinu je obyčajný mediálny podvrh. Koniec koncov, vyplýva to aj z viacerých textov, ktoré postupne zverejnil Denník N. Dokonca publikoval texty, z ktorých vyplynulo, že vláda sa o svoju menšinu, žijúcu stovky kilometrov od domoviny, príkladne stará.

To, že ani anketa nemusí ilustrovať jednotný názor nejakej národnostnej menšiny, dokázal najnovšie aj poslanec Michal Bartek z potápajúceho sa Hlasu, keď po svojej ceste do Vojvodiny zverejnil názory dolnozemských Slovákov z opačného spektra. To len dokazuje, že medzi nimi sú priaznivci ako aj odporcovia tamojšej vlády, ale to Slovenskú republiku neoprávňuje, aby sa starala do interných záležitostí inej krajiny.

Názov článku sme si neprepožičali z kultového filmu o Slovákoch žijúcich na Dolnej zemi náhodou. Aj v ňom dochádza k potýčke medzi obyvateľmi, dokonca počas prítomnosti fiktívneho slovenského premiéra. Napokon, nemožno ani celkom vylúčiť, že posledný incident jednoducho pramení z balkánskej nátury. Z kauzy v Báčškom Petrovci sa však môžeme na Hornej zemi poučiť. Aby sa nebodaj nestalo, že si začneme pre názorové nezhody vyhŕňať rukávy na verejných podujatiach. Keď však vidíme, akú moc majú médiá a sociálne siete, keď dokážu polarizovať ľudí a rozdeľovať kamarátov či rodiny, bude to nesmierne ťažká úloha.