Školstvo 2025 podľa Druckera: digitalizačný megabalík, betón a tretí sektor. Kde prejedáme požičané miliardy?

Rok 2025 priniesol školstvu historicky najvyššie výdavky, ktorých rozhodujúca časť je financovaná z Plánu obnovy a odolnosti a jeho nadstavby RePowerEU. Podrobnejšia analýza ukazuje, že dominujú veľké investície do digitálnej infraštruktúry a výskumu, ale aj neprehliadnuteľná podpora mimovládnych organizácií prostredníctvom grantov. Pohľad do Centrálneho registra zmlúv prezradí, že ministerstvo k 15.8.2025 podpísalo zmluvy v rekordnom objeme 2 mld. €. Analýza ukázala, že drvivú väčšinu EUR prejeme a len málo výdavkov z pôžičky EÚ sa Slovensku v budúcnosti vráti. Naopak najväčšia časť generuje budúce náklady spojené so zabezpečením udržateľnosti.

Rozloženie zdrojov financovania ukazuje, že Plán obnovy a odolnosti (vrátane RePowerEU) tvorí viac ako štyri pätiny celkových zdrojov. Rozpočet SR tvorí len menší podiel, čo kladie otáznik nad udržateľnosťou projektov po vyčerpaní európskych fondov.

Najväčší balík smeruje do digitalizácie a infraštruktúry. Podiel stavebných prác je tiež významný, čo odráža rekonštrukcie škôl a budovanie kapacít. Mimovládne organizácie cez granty NIVAM získavajú takmer 37 miliónov €, čo je téma, ktorá zasluhuje väčšiu verejnú debatu.

Digitálny megabalík: 1,38 miliardy na techniku a služby operátorov

Rámcové zmluvy za približne 1,38 miliardy eur na digitalizáciu škôl zhltli 73 % všetkých výdavkov ministerstva. Dodávateľmi sú najmä telekomunikační operátori (O2 Business Services, Slovak Telekom, Slovanet, SWAN a ďalší), ktorí zazmluvnili dodávku digitálnej infraštruktúry vo všetkých 8 krajoch Slovenska. Do projektov sa zapojili aj menší hráči, ktorí dodajú nové počítače, notebooky, tablety, atď. Všetko materiálno technické vybavenie, ktoré bude do 5 rokov, keď pôžičku EÚ na Plán obnovy ešte len začneme splácať, zastaralé.

Otázka je, či sa tieto investície skutočne premietnu do lepšej výučby. Hardvér sám osebe nezaručí vyššiu kvalitu vzdelávania, a ak nepríde k zmene obsahu a metód výučby, môže ísť o preliatie verejných peňazí do spotreby. Slovensko bude pôžičku z Plánu obnovy splácať do roku 2058, no zatiaľ nie je jasné, aký konkrétny prínos budú mať tieto investície pre žiakov. Ak vôbec nejaký, tak určite len krátkodobý.

Betón a kapacity: 122 miliónov na budovy

Ďalšou veľkou kapitolou sú stavebné zákazky v hodnote približne 122 miliónov eur. Ide o rozširovanie základných a materských škôl, povinné predprimárne vzdelávanie či debarierizáciu stredných škôl.

Logika je zrejmá: zákonom sa vytvorí cieľ, ktorý potom legitimizuje obrovské výdavky. Lenže stavba či obnova budovy ešte neznamená vyššiu kvalitu výučby. Ide o kapitálové investície, ktoré v budúcnosti prinesú ďalšie výdavky na údržbu, energie a prevádzku. Na tieto náklady sa už v Pláne obnovy nemyslelo.

Fondy EÚ: simulátory, granty a mimovládky

Z eurofondov idú peniaze aj na modernizáciu zdravotníckych odborov či simulačné centrá. Zvlášť zaujímavá je však kapitola podpory mimovládnych organizácií. Do tretieho sektora smerovalo spolu približne 31 miliónov eur priamo z ministerstva, mimo tok verejných zdrojov a fondov EÚ, ktoré tretiemu sektoru prerozdeľuje NIVAM.

Medzi prijímateľmi sú známe mená ako Človek v ohrození či Karpatská nadácia. Osobitnú pozornosť si zaslúži Kempelenov inštitút inteligentných technológií spolusponzorovaný ESETom a spolupracujúci s Gerulatou, ktorý dostal viac ako pol milióna eur na projekty boja s „dezinformáciami“ a ľudské práva v digitálnom prostredí. Ide o agendu, ktorú mnohí občania považujú za ideologickú a len voľne súvisiacu so samotným školstvom.

Výskum na chvoste: len 223 miliónov

Na výskum išlo v roku 2025 zatiaľ približne 223 miliónov eur, z toho väčšina (211 miliónov) z Plánu obnovy. Ak to porovnáme s digitálnou infraštruktúrou, podiel výskumu je len zlomkom celkových výdavkov.

Výskum pritom vytvára najväčšiu pridanú hodnotu – inovácie vo výučbe, metodiky, nové postupy. V slovenskom modeli sa však naďalej uprednostňuje betón a technika pred obsahom a kvalitou.

Štipendiá ako ligotavé pozlátka

Osobitnou položkou v rozpočte ministerstva sú štipendiá. V roku 2025 išlo na domáce i zahraničné programy spolu 7,2 milióna eur. Ministerstvo ich prezentuje ako investíciu do budúcnosti, ktorá má nalákať talenty a udržať ich na Slovensku.

Na prvý pohľad znie táto suma sympaticky. Problémom však je, že v porovnaní s miliardovými kontraktmi na digitálnu infraštruktúru či stovkami miliónov na stavebné projekty ide len o kvapku v mori. A ešte zásadnejšie – otázne zostáva, či takéto štipendiá dokážu zvrátiť dlhodobý trend odchodu mladých ľudí za hranice. Rozhodnutie odísť nesúvisí iba s financiami, ale s celkovým prostredím – politickou kultúrou, spoločenskou atmosférou a reálnymi možnosťami kariérneho rastu.

Výdavky na štipendiá tak pôsobia skôr ako ligotavá pozlátka, ktorá má dobre vyzerať v tlačových správach a bilanciách ministerstva, než ako účinný nástroj na zastavenie odlivu mozgov.

NIVAM: 14 miliónov na granty a projekty

Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) dostal na prerozdelenie 14 miliónov eur, z toho 11,5 milióna pochádzalo priamo z Európskej komisie. Za 1. polrok zazmluvnil 6,2 mil.

Grantová politika smerujúca k MVO sa sústreďuje do niekoľkých dominantných prijímateľov. Najväčšie sumy smerujú do organizácií SYTEV, VIAC, YMCA na Slovensku a OZ KERIC. Zoznam prijímateľov je dlhší, ale tieto subjekty patria k absolútnym lídrom.

Medzi podporenými projektmi sú organizácie ako Saplinq, známy organizátor LGBT podujatí. To je v kontraste s Ministerstvom kultúry, ktoré podobné financie stoplo. Opäť vidíme, že popri investíciách do infraštruktúry pokračuje podpora agend, ktoré majú výrazný ideologický rozmer.

Prejedáme na ministerstve školstva Plán obnovy?

Už dávnejšie zaznela výhrada, že polovicu Plánu obnovy Slovensko v skutočnosti „prejedá“. Realita dát aj na Druckerovom ministerstve tomu nasvedčuje. Ak sa nezmenia procesy a neprepojí obsah s infraštruktúrou, investičné nákupy sa zmenia na spotrebu. Zadlžujeme sa na desiatky rokov, bez jasnej návratnosti.

Ale pozor: ide o etický a politický problém. Rozhoduje sa o miliardách, no chýba tvrdé vyhodnotenie prínosov.

Čo z toho má žiak a daňovník?

Nové tablety, notebooky a budovy sú viditeľné. No otázkou je, či žiaci na konci dňa budú vedieť lepšie čítať, počítať alebo chápať prírodovedu. Ak sa infraštruktúra nepremietne do obsahu, Slovensko zostane na rovnakej úrovni.

Z pohľadu daňovníka navyše ide o záväzok – nové budovy treba udržiavať, nové IT zariadenia obmieňať, platiť licencie a servis. Výdavky budú rásť, aj keď sa Plán obnovy minie.

Kľúčové zistenia

Analýza zmlúv poukazuje aj na problematické položky. Takmer 31 miliónov eur na prevádzkové a technické služby je v čase rozpočtovej konsolidácie otázne. Navyše, pôžičku z RRF bude Slovensko splácať až do roku 2058, čo predlžuje záťaž na verejné financie na celé dekády.

Čo robiť inak

Jedna z oblastí, ktorá si zaslúži okamžité prehodnotenie, sú výdavky na prevádzku a technické služby. Ministerstvo školstva má zazmluvnené kontrakty v hodnote približne 31 miliónov eur – a nejde len o informačné systémy. V tejto sume sú zahrnuté upratovacie služby, stravné systémy, bezpečnostné služby či rôzne technické zabezpečenia, ktoré udržujú v chode obrovský administratívny moloch.

Problém nastáva vtedy, keď k týmto fixným výdavkom prirátame nové kontrakty za viac ako miliardu na digitálnu infraštruktúru. Každý nový hardvér, sieť či softvérový modul znamená ďalšie budúce náklady na servis, prevádzku a podporu. Ministerstvo tak vytvára rozpočtovú pascu, kde dnešné „investície“ generujú zajtrajšie fixné výdavky.

Samozrejme, na výskum ide násobne viac – približne 222 miliónov eur. No otázka znie: Naozaj je normálne, aby len na bežnú prevádzku, od stravného systému až po upratovanie, išlo viac ako dostanú celé stovky škôl v projektoch na rozšírenie kapacít?

Pre porovnanie:

– suma 31 miliónov eur je takmer päťnásobok toho, čo štát vydáva na štipendiové programy pre domácich a zahraničných študentov (7,2 milióna eur),

– alebo zodpovedá približne ročným mzdám 600 učiteľov pri priemernom plate okolo 1 700 eur brutto mesačne.

Ak sa má krajina konsolidovať, práve tieto výdavky by mali byť prvé na prehodnotenie – či už revíziou zmlúv, otvorením konkurencie v tendroch alebo hľadaním riešení v rámci štátnej infraštruktúry.

Ak sa dnes hovorí o efektívnom míňaní verejných prostriedkov, nemožno obísť ani tému transparentnosti. A tu ministerstvo – ale aj štát ako celok – zásadne zlyháva.

Centrálny register zmlúv síce obsahuje povinné zverejňovanie kontraktov, no pre verejnosť je jeho praktická využiteľnosť obmedzená. Chýba možnosť jednoducho exportovať filtrované údaje, čo znemožňuje robiť si vlastné prehľady. V samotných záznamoch neraz absentuje kľúčový identifikátor – IČO dodávateľa, ktorý by umožnil jednoznačne určiť firmu alebo organizáciu a prepojiť ju s inými databázami. Pritom v registri mimovládok už takáto funkcia existuje – okrem IČA je tam aj preklik rovno na profily v Transparexe. Pre CRZ by to malo byť samozrejmosťou.

Ešte horšie je to s registrom projektov, ktorý mal byť vlajkovou loďou pri čerpaní eurofondov a Plánu obnovy. Ten nespĺňa ani základné kritériá pre transparentnosť a verejnú kontrolu. Absentujú v ňom údaje o hodnotení projektov, o kritériách výberu, o členoch hodnotiacich komisií či o napĺňaní merateľných ukazovateľov. O tom, čo všetko registru projektov chýba, sme už podrobnejšie písali v samostatnom článku.

Kým štát nezlepší kvalitu a otvorenosť verejných registrov, každá debata o efektívnosti míňania peňazí je len polovičná. Transparentnosť nespočíva v tom, že existuje neprehľadný register, ale v tom, že občan má reálnu možnosť kontrolovať, kto a na aký účel verejné prostriedky dostal.

Čo ak sa nič nezmení?

Ak sa poradie priorít neotočí – najprv obsah a až potom infraštruktúra – Slovensko riskuje, že miliardy sa rozplynú v betóne a železe bez zlepšenia výsledkov. Dlh budeme splácať do roku 2058.

Skutočná reforma školstva však nepríde z tabletov či nových stien. Príde až vtedy, keď štát začne stavať na kvalite učiteľov, obsahu a výskume.

Výdavky ministerstva školstva v roku 2025 sú rekordné a ich ťažisko leží v Pláne obnovy, ktorý sa stane bremenom pre verejné financie na celé desaťročia. Zmluvy ukazujú masívne investície do digitalizácie a infraštruktúry, no zároveň otvárajú otázky o efektívnosti prevádzkových nákladov a o miere podpory mimovládneho sektora. To všetko sa deje v čase, keď rozpočet štátu čelí konsolidačnému tlaku.

A napokon stojí za to položiť aj nepríjemnú otázku: urobili by to progresívci inak? Plán obnovy totiž nastavila ešte terajšia opozícia, ktorá dnes kritizuje spôsob jeho využívania.

Prečítajte si tiež

• Neštátne školy čaká trest. Kto neplní verejnú úlohu, príde o peniaze – hovorí Drucker
• Drucker: Rezort školstva predkladá do medzirezortného pripomienkového konania veľký balík zákonov pre regionálne školstvo
• Minister Drucker hasí oheň, ktorý sám priživuje. Mimovládky na školách nekončia, naopak – získali ochranný manuál