V prípade mieru by Ukrajina potrebovala bezpečnostné záruky. Možné sú štyri varianty. Ak Nemecko a ďalšie európske štáty vyšlú do krajiny mierové jednotky, hrozí veľké nebezpečenstvo, domnievajú sa analytici.

V posledných dňoch sa v úsilí o zastavenie vojny na Ukrajine začalo konať – preto je otázka, ako zabezpečiť možný mier, stále naliehavejšia.

Ukrajina, európski spojenci a aj USA sa zhodujú, že musia existovať takzvané bezpečnostné záruky. Ich realizácia by však vyžadovala mnoho citlivých politických rozhodnutí, preto sa doteraz nedohodol žiadny konkrétny plán – možné varianty rozoberá redakcia Focus.

V súčasnosti sa diskutuje najmä o štyroch variantoch

Variant 1: Ukrajina sa stane členom NATO

Po prvé, Ukrajina by sa mohla stať členom NATO. Túto perspektívu naznačil prezident Volodymyr Zelenskyj minulý rok. Ukrajina by potom bola chránená zmluvou o vojenskom zoskupení, rovnako ako všetky ostatné členské štáty. V prípade ruského útoku by sa uplatnil pakt o kolektívnej sebaobrane.

Ako píšu bezpečnostní experti Claudia Major a Aldo Kleemann v analýze pre nadáciu Wissenschaft und Politik (SWP), tento variant by poskytovala najspoľahlivejšiu ochranu, ale bola by aj najlacnejšia. Ruský prezident Vladimir Putin sa však pravdepodobne bude dôrazne brániť tomu, aby sa táto možnosť stala súčasťou mierového riešenia.

Variant 2: Ukrajina dostane záruky ako v NATO

Alternatívou je to, že Ukrajina by síce nemohla vstúpiť do NATO, ale dostala by záruky založené na základe severoatlantickej zmluvy. Generálny tajomník vojenskej aliancie Mark Rutte v pondelok vo Washingtone naznačil, že táto možnosť je skutočne na stole.

Variant 3: Ukrajina dostane „pomoc, aby si pomohla“ sama

Tretia možnosť by bola postupné začlenenie Ukrajiny do západných štruktúr bez akejkoľvek formy záväzku poskytnúť pomoc v prípade vojny. Analýza SWP označuje túto variantu ako „pomoc, aby si pomohla sama“ (“Hilfe zur Selbsthilfe”, uvádza Focus).

Mohla by napríklad zahŕňať rozsiahlu spoluprácu v oblasti zbrojárstva a výcvik ukrajinských vojakov. „Sila tohto modelu spočíva v tom, že západné štáty by zásadným spôsobom posilnili schopnosť Ukrajiny konať v podobe silných konvenčných ukrajinských ozbrojených síl,“ píšu Major a Kleemann.

Variant 4: Európske mierové sily na Ukrajine

Nakoniec existuje ešte štvrtý variant: zabezpečenie mieru prostredníctvom rozmiestnenia západných vojakov v krajine.

V praxi by to boli pravdepodobne predovšetkým európske ozbrojené sily, keďže USA pod vedením Donalda Trumpa sa v tomto smere zdráhajú. To je však veľmi sporné, pretože pri tejto možnosti je najpravdepodobnejšia priama konfrontácia ozbrojených síl s Ruskom. Tak by sa krajiny EÚ, ako napríklad Nemecko, mohli dostať do konfliktu s Ruskom.

Analýza SWP uvádza rad ďalších výziev:

Ozbrojené sily členských štátov NATO sú už z väčšej časti viazané obranným plánovaním aliancie. Plány by sa síce dali prepracovať tak, aby sa veľký počet vojakov presunul na Ukrajinu.

To by však znamenalo, že členské štáty NATO „vedome oslabia ochranu vlastného územia aliancie a podstúpia riziko, aby zabezpečili bezpečnosť štátu, ktorý nie je členom NATO“. Navyše, toto oslabenie by mohlo „vyprovokovať Rusko k útokom na iných miestach, napríklad na východnom krídle“.

Prístup “Blafuj a modli sa“

Ak však západné štáty nepošlú potrebný počet vojakov – analytici odhadujú, že by to bolo okolo 150 000 vojakov –, mohlo by to tiež predstavovať riziko. Ak by na Ukrajinu bolo vyslaných len okolo 20 000 až 40 000 vojakov, nemalo by to podľa nich žiadny skutočný účinok, ale bolo by to skôr „blafovanie“.

Uvádzajú tiež, že krajiny, ktoré pošlú vojakov, by „mohli len dúfať, že Rusko vojensky nevyskúša“, či by mierové sily dokázalo premôcť.

Major a Kleemann preto varujú: „Prístup „blafuj a modli sa“, založený na nádeji, že Rusko nevyskúša ochotu Západu brániť Ukrajinu, by bol nezodpovedný a zvýšil by pravdepodobnosť vojny v Európe.“

Experti v závere svojej analýzy zdôrazňujú, že historické príklady a teoretické modely sa dajú len ťažko preniesť na situáciu na Ukrajine. Dospeli preto k záveru, že je potrebný model, „ktorý kreatívne vyplní medzeru medzi tým, čo je vojensky potrebné, a tým, čo je v súčasnosti v Európe politicky a vojensky možné“.

Prečítajte si tiež:

• Veľké úsmevy, ale ešte väčšie stávky. Čo môžeme vyčítať z včerajšieho stretnutia
• Zelenskyj na stretnutí s Trumpom priamo neodmietol myšlienku výmeny území. “Ale”