Koneční užívatelia výhod za zatvorenými dverami: Slovensko si zatiahlo záves transparentnosti

Register sa uzavrel pred očami verejnosti

Slovensko v posledných rokoch vybudovalo dva registre, ktoré mali verejnosti a kontrole zo strany médií umožniť nazrieť do vlastníckych štruktúr firiem. Register právnických osôb (RPO), vedený Štatistickým úradom SR, poskytoval široký obraz o konečných užívateľoch výhod (KUV), zatiaľ čo Register partnerov verejného sektora (RPVS) pod Ministerstvom spravodlivosti ukazoval aspoň vlastnícke pozadie firiem, ktoré obchodujú so štátom. V júli 2025 však prišiel zásadný zlom – prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod v RPO bol pre verejnosť stopnutý. Zostala len obmedzená databáza v RPVS, ktorá je skôr formálnym plnením povinnosti než skutočným nástrojom kontroly.

Otázka teda znie: je toto cesta k transparentnosti, alebo jej presný opak?

Čo registre vlastne ukazovali

Rozdiel medzi dvoma registrami bol zásadný.

Inými slovami, Súdny dvor nevyžadoval úplné zatvorenie registrov. Len odmietol, aby boli dostupné úplne všetkým bez obmedzenia.

Ako reagovali iné štáty

Reakcie členských krajín EÚ boli rôzne. Česká republika a Dánsko si zachovali verejný prístup takmer bez obmedzení. Nemecko a Francúzsko zavádzajú systém legitímneho záujmu – prístup dostanú novinári, akademici či neziskové organizácie po registrácii a preukázaní dôvodu. Luxembursko, Malta a Írsko naopak registre zavreli okamžite.

Tax Justice Network upozorňuje, že rozdelenie štátov odráža aj ich postavenie v indexe finančnej transparentnosti. Krajiny s vysokou úrovňou otvorenosti si prístup ponechali, tie s tradíciou finančného utajenia zvolili najtvrdší režim.

Slovensko pritom doteraz patrilo k tým štátom, ktoré si v oblasti transparentnosti neviedli zle. Medzinárodné porovnania, napríklad portál corruptionrisk.org, hodnotili slovenské registre KUV ako relatívne funkčné a nadpriemerné v európskom kontexte. RPO a RPVS spolu poskytovali verejnosti nástroj, ktorým bolo možné sledovať vlastnícke siete a obmedziť priestor pre „schránkové firmy“.

Práve preto je krok z júla 2025 problematický – Slovensko sa týmto rozhodnutím skôr zaradilo medzi krajiny, ktoré registre uzavreli, než medzi tie, ktoré si otvorený model zachovali. Ak v iných rebríčkoch patrilo Slovensko k transparentnejším štátom, tento krok bude znamenať citeľné zhoršenie obrazu.

Slovensko – pápežskejší ako pápež

Slovensko sa v tejto mozaike zaradilo, žiaľ, medzi tie uzavreté krajiny. Štatistický úrad sa rozhodol dvere k týmto informáciám pre verejnosť zavrieť úplne. Namiesto toho, aby pripravil mechanizmus oprávneného záujmu. Obmedzenie už platí, no dátum schválenia ani obsah novej novely zákona o RPO nie sú známe. V praxi to znamená, že dnes je verejnosť bez reálnej možnosti kontrolovať vlastnícke štruktúry, a to aj v prípadoch, kde ide o firmy čerpajúce zo štátnych peňazí.

Dopady na verejnosť a investigátorov

Dopad na kontrolu je zásadný. Investigatívni novinári, analytici aj bežní občania prišli o možnosť rýchlo odhaliť prepojenia či podozrivé vlastnícke siete. V praxi to znamená menej tlaku na odhaľovanie podvodov a daňových únikov, väčší komfort pre tie skupiny, ktoré si transparentnosť nikdy neželali. Kauzy typu Panama Papers by dnes na Slovensku bolo podstatne ťažšie rozkryť.

Neistá budúcnosť legislatívy

Formálne Slovensko má záväzok – v rámci Open Government Partnership a implementácie 6. AML balíka EÚ vytvoriť systém, kde bude oprávnený záujem definovaný.

No termíny už meškajú a vláda sa s návrhom nijako neponáhľa. Kto bude rozhodovať, či má žiadateľ dostatočný dôvod? Bude prístup spoplatnený? Bude fungovať rýchlo a efektívne? Na tieto otázky dnes neexistujú odpovede.

Kadiaľ vedie cesta k náprave?

Slovensko sa dnes ocitá v situácii, keď zrušilo funkčný model transparentnosti bez toho, aby pripravilo jasnú alternatívu. Slovensko zvolilo najhorší variant: prístup je zrušený, no náhrada v podobe systému oprávneného záujmu zatiaľ nefunguje. Pritom nástroje na riešenie sú známe a Slovensko sa k nim už dávno zaviazalo.

Jednou cestou je zavedenie jasného mechanizmu oprávneného prístupu, ktorý by umožnil prácu novinárov, analytikov či akademikov bez zbytočných bariér. Druhým krokom musí byť technické zjednotenie registrov – RPVS a RPO sa dnes prekrývajú, no každý obsahuje iný typ údajov. Ich integrácia by priniesla logiku aj efektivitu. A napokon, nevyhnutné je naplnenie európskych požiadaviek z AML smerníc, ktoré Slovensko už prevzalo, ale v praxi nesplnilo.

Ak by štát tieto kroky urobil, Slovensko by si udržalo pozíciu krajiny s nadpriemernou transparentnosťou. V prípade, že ich neurobí, zaradí sa medzi krajiny, kde anonymita vlastníkov prevážila nad právom verejnosti na kontrolu.

Komu to vyhovuje?

Faktom je, že verejnosť stratila prístup, ktorý mala, a zatiaľ nedostala nič na výmenu. Vláda sa neponáhľa s nápravou a Európska únia to nevyžaduje v takej miere, aby tlačila na okamžité riešenie.

Kto má z takéhoto stavu úžitok?

– Podnikateľské skupiny napojené na štátne zákazky, ktoré sa takto vyhnú nechcenej publicite.

– Politické elity, ktoré nechcú, aby sa dali ľahko dohľadať ich väzby na biznis.

– Firmy s komplikovanými štruktúrami v daňových rajoch, ktoré môžu pokojnejšie operovať na slovenskom trhu.

Kým iné štáty našli vyvážený prístup, Slovensko si vyložilo verdikt súdu prísnejšie, než bolo nutné. Zablokovaním údajov pred verejnosťou sa zaradilo do skupiny krajín, kde sa pohodlie oligarchov postavilo nad právo občana vidieť, kto stojí za firmami. A to je cesta opačným smerom, než aký si transparentnosť žiada.