Úvodná poznámka

Predseda Okresného súdu Bratislava V JUDr. D. S. bol zadržaný dňa 11.03.2020 v rámci akcie známej ako „Búrka“ pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“, ods. 2 písm. c) Trestného zákona „z osobitného motívu“ s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona „na objednávku“, pri trestnej sadzbe 4 až 10 rokov, v súvislosti s údajnou manipuláciou so spismi vo veci zmeniek proti TV Markíze, pre ktorý mu bolo dňa 09.03.2020 vznesené obvinenie.

Ústavný súd SR uznesením z 12.03.2020 č. k. PL. ÚS 4/2020-170 však nedal súhlas na jeho vzatie do väzby z dôvodov, že: „nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu”. Sudcov, v prípade ktorých ústavný súd súhlas dal, sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu uznesením zo 14.03.2020 sp. zn. 5Tp/2/2020 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 20.03.2020, sp. zn. 3Tost/12/2020, vzal do väzby, s vynimkou sudkyne, ktorá sa k svojej trestnej činnosti v priebehu výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie priznala a neskôr ŠTS schválil rozsudkom z 24.02.2023 sp. zn. 4T/1/2023 alebo sa vzdali funkcie sudcu[2]. Práve rozhodnutie ústavného súdu ho s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo pred istou väzbou.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým nedal súhlas na vzatie do väzby celkom v prípade ôsmych sudcov okmažite vyvolalo vlnu kritiky, kvalitatívne a argumentačne zodpovedajúcej nastaveniu spoločnosti v tom čase[3]. K samotnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR a jeho odôvodneniu mal možnosť sa vyjadriť aj ESĽP v súvislosti so sťažnosťou iného sudcu, keď k námietke arbitrárnosti konštatoval, že: “…námietka musí byť posúdená s ohľadom na osobitný rozsah a účel konania o súhlase pred Ústavným súdom. Toto konanie totiž nezahŕňalo rozhodnutie o žiadnych občianskych právach alebo povinnostiach navrhovateľa ani o trestnom obvinení proti nemu, ani sa priamo netýkalo odňatia jeho slobody, ale predstavovalo osobitnú dodatočnú záruku na ochranu nezávislosti súdnictva pred „úplne neopodstatneným alebo mimoriadne svojvoľným“ zásahom výkonnej moci (prokuratúry)”[4]

Namiesto zamyslenia sa nad možným nezákonným postupom OČTK už v tomto štádiu trestného konania, zákonodarca ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. vzal Ústavnému súdu SR právomoc rozhodovať o udelení súhlasu na vzatie sudcu do väzby, veď predsa „o ich nevine môže pochybovať už oznaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci.[5]“ Nešlo však o jediný zásah do právmoci Ústavného súdu SR. Po mediálnom a politickom tlaku predmetným ústavným zákonom „odňal” Ústavnému súdu SR aj právomoc rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou v súvislosti s vyhlásením nálezu z 30.01.2019 sp. zn. PL. ÚS 21/2014 týkajúceho sa nesúladu ústavného zákona s materiálnym jadrom ústavy.[6] V rámci aktuálnej diskusie o právnom štáte, si neviem predstaviť situáciu, ktorá by väčšimi vyjadrovala dešpekt zákonodarnej a výkonnej k rozhodnutiu súdu.

Kritike museli čeliť aj sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ktorí sa verejne postavili za svojho dlhoročného predsedu[7].

Ešte v januári 2024 média priniesli informáciu, že skutok kladený mu za vinu bol prekvalifikovaný na prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona, nakoľko sa „nepreukázalo, že by Srogončík konal v prospech Jankovskej alebo Kočnera“, inak povedané, vyšetrovaním trvajúcim takmer na deň presne 4 roky sa nepreukázal úmysel. [8]

Právna kvalifikácia sa v priebehu prípravného konania menila celkom 2 krát. Najskôr bol skutok prekvalifikovaný na prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ a následne o necelý mesiac na prečin marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona „spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok“.

Subjektívna stránka je v skutkovej vete vyjadrená len vložením slov „účelovo“, „cielene“ a „nezákonne“ do popisu inak štandardného prerozdelenia spisov, ktorý tvorí základ skutkovej vety. Subjektívna stránka trestného činu má vyplývať z konkrétnych skutkových okolností uvedených v skutkovej vete. Takto by z každého, inak dovoleného konania, bolo možné jednoducho vyrobiť protiprávne konanie len vhodným vložením triády slov slov „účelovo“, „cielene“ a „nezákonne“. Zmene právnej kvalifikácie by mala zodpovedať aj úprava skutkovej vety a vyjadrenie subjektívnej stránky nedbanlivostného konania, to sa však v tomto prípade nestalo.

Dňa 14.03.2024 prokurátor ÚŠP GP SR podal obžalobu na obvineného JUDr. D. S., pričom sudca Mestského súdu Bratislava I uznesením z 01.10.2024 sp. zn. 42T/20/2024 zastavil trestné stíhanie obvineného z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, keďže v prípravnom konaní zaobstarané dôkazy sú dostačujúce pre rozhodnutie súdu, a preto nepovažoval za potrebné vykonanie kontradiktórneho procesu, keďže možno odôvodnene očakávať, že by súdne konanie neviedlo k odlišným záverom.

Ešte viac ako samotný výrok, si pozornosť zaslúži odôvodnenie samotného rozhodnutia a závažné závery, ktoré Mestský súd Bratislava I konštatoval:

Svedkyňa v súvislosti s predmetnými troma spismi vo veci zmeniek proti TV Markíza uviedla, že bol to práve svedok, ktorý jej uviedol, že do databázy zaradí všetky tri spisy vo veci zmeniek proti TV Markíza s tým, že bude rád, ak sa aspoň jedného z nich „zbaví“…. obvinený do predmetného vyberania spisov vo vzťahu ku sudcom nezasahoval žiadnym spôsobom a teda akákoľvek manipulácia so spismi zo strany obvineného bola vylúčená…

I keď v tomto konaní súdu neprináleží hodnotiť vzťah svedka a obvineného, musí však na okraj uviesť, že práve obvinený z titulu svojej funkcie ako predsedu súdu si plnil riadne povinnosti, ktoré mu prináležali a ktoré nie sú „príjemné“, že svedkovi uložil písomné napomenutie podľa § 117 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z., z dôvodu neplnenia si zákonných povinností sudcu. Keďže predmetné písomné napomenutie nesplnil predmetný svedok, obvinený ako predseda súdu bol povinný na neho podať návrh na začatie disciplinárneho konania…Práve predmetná anymozita mohla byť dôvodom zo strany predmetného svedka v tomto konaní, že jeho výpoveďou mal záujem poškodiť osobu obvineného.

Orgány činné v trestnom konaní sa predovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadali s výpoveďami svedkov, predmetnými listinnými dôkazmi ako i zákonnými normami. V predmetnej veci vychádzali z výpovede jediného svedka, ktorého výpoveď (procesná) bola zmätočná, vyhýbavá, tendenčná, zavádzajúca.

U obvineného vzhľadom na dôkazy, ktoré súdu boli predložené a ktoré následne vyhodnotil nie je dané zavinenie, a to ani len v nedbanlivostnej forme. Súd v danom prípade mal za to, že nejde vo vzťahu k obvinenému ani o disciplinárne previnenie, pretože dokazovaním vo vzťahu k obvinenému nebola preukázaná ani „svojvôľa“.

V danom prípade nielenže zo strany predsedu súdu nešlo o trestný čin, disciplinárne previnenie, či nevhodný a nesprávny postup pri zebepečovaní prerozdeľovania už pridelených vecí, ale dovolím si tvrdiť, že dokonca išlo až o učebnivý príklad zákonnosti a transparentnosti. Dodnes som nepučula od dozorujúceho prokurátora ani vyšetrovateľa ani to obyčajné ľudské “Prepáčte!”. Celé trestné stíhanie javí takú mieru svojvôle, že si osobne neviem predstaviť, že závery súdu by zostali bez vyvodenia zodpovednosti voči zodpovedným osobám.

Ak obvinený JUDr. D. S. mohol byť stíhaný za trestný čin zneužívania právomoci verejného číniteľa pre konanie v súlade so zákonom, je otázne, ako by malo by právne kvalifikované nezákonné prerozdeľovanie spisov pod vedením JUDr. Hrubalu ako predsedu súdu a JUDr. Králika ako podpredsedu súdu, ktoré navyše ochotne kryla sudcovská rada vedená predsedníčkou Mgr. Záleskou, ktoré nadobudlo za obdobie štyroch rokov masívne rozmery. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2025, sp. zn. 4Tost/11/2025, v ktorom konštatoval porušenie práva na zákonného sudcu v súvislosti so svojvoľným zásahom JUDr. Hrubalu do zloženia senátu v trestnej veci známej ako „Takáčovci“, je len pomyselnou špičkou ľadovca[9]. Prijímanie opatrení dotýkajúcich sa sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním bez ich prerokovania v sudcovskej rade, antidavanie zápisníc zo sudcovskej rady, prerozdeľovanie samosudcovských vecí bez dodržania náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR alebo len odovzdaním spisu sudcovi s tým že: „na, prideľ si to“, prideľovanie spisov na princípe „ty to vieš, ty to sprav“, či dokonca priame zasahovanie do zloženia senátov uzurpovaním si právomoci určovať predsedu senátu, a tým zasahovať do rozhodovacej činnosti senátu. Ide však o tému natoľko špecifickú, že si zaslúži svoj vlastný článok.

Napriek mojim opakovaným upozorneniam sa prokurátori tvárili, že nechápu, nechcú chápať, prípadne im to bolo úplne jedno. Najnajvýš sa niektorí zmohli na pre nich „klasické“ chodbové frflanie na katastrofálne fungovanie ŠTS pod vedením Hrubalu a príšerné spôsoby Záleskej. Keď však situácia nabrala vážnejšie kontúry, ako vždy neváhali podržať „svojich ľudí“. Čo i len uvažovať na tým, že by mu vzniesli obvinenie alebo aspoň bol podaný návrh na disciplinárne konanie bolo nemysliteľné. Dnes ma na ulici ani nepozdravia a otočia sa na druhú stranu. Asi toľko k elitným prokurátorom bývalého ÚŠP Masárovi, Lipšicovi a Kyselovi.

Aj v tomto kontexte selektívneho prístupu k trestnému stíhaniu je na mieste otázka, či išlo naozaj o tak veľmi pertraktovanú „očistu justície“ alebo len o podvod na ľuďoch, za ktorým tušiť konkurenčné politické a ekonomické záujmy.

V každom prípade JUDr. D. S. po takmer 45 rokoch pôsobenia v justícii odišiel s nálepkou „korupčník“, ktorej sa už asi ťažko dokáže zbaviť, a to aj vďaka masívnemu mediálnemu pokrytiu jeho zadržania a obvinenia novinármi, ktorí v honbe po senzácii si nedali veľkú námahu s rešpektovaní inštitútov ako prezumpcia neviny. Kritické myslenie je v istých momentoch asi nad ich sily. Žiaľ, nemalý podiel na tom majú aj viacerí predstavitelia justície. Nepostrehla som však, že by v porovnateľnej miere informovali o zastavení trestného stíhania a jeho dôvodoch, vec je asi jasná, JUDr. D. S. je bez ohľadu na rozhodnutie súdu vinný, a ďalej sa tým asi netreba zaoberať. Osobne si neviem predstaviť, že nebude voči nikomu vyvodená zodpovednosť a vec sa prejde mlčaním.

U z n e s e n i e

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, dňa 01.10.2024 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v trestnej veci vedenej proti obvinenému C. N. E.: nar. XX.XX.XXXX v Q., trvalý pobyt Bratislava, r. č. XXXX/XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že vo funkcii predsedu Okresného súdu Bratislava V, v presne nezistenej dobe na prelome mesiacov apríla a mája roku 2017 v Bratislave v priestoroch Okresného súdu Bratislava V, v rámci prerozdeľovania zmenkových spisov novoprijatej sudkyni Okresného súdu Bratislava V G. Q. G. do oddelenia 4CbZm, zabezpečil prostredníctvom príslušnej dozorovej úradníčky prerozdelenie spisov tak, že z oddelení 1CbZm, 2CbZm a 3CbZm boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora a to nasledovne: z oddelenia 1CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 493 spisov, z ktorých 253 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 51,32% pomerom %, z oddelenia 2CbZm zo 739 spisov bolo vybraných 135 spisov (medzi nimi aj zmenkové spisy 2CbZm/59/2016, 2CbZm/60/2016 a 2CbZm/61/2016), z ktorých 67 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 49,63% pomerom z. oddelenia 3CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 318 spisov, z ktorých 273 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 85,85% pomerom blízkemu 1, čím nezákonným postupom zabezpečil, že zmenkový spis 2CbZm/59/2016 bol pridelený G. Q. G. do oddelenia 4CbZm, čím postupoval v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a tým, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZm a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania, konal tak, že došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi

z a s t a v u j e

trestné stíhanie, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. marca 2024 podal prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava pod sp. zn. VII/3 Gv 106/23/1000 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) obžalobu na obvineného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenie úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej Tr. zák.) , ktorý mal spáchať

tak, že

vo funkcii predsedu Okresného súdu Bratislava V, v presne nezistenej dobe na prelome mesiacov apríla a mája roku 2017 v Bratislave v priestoroch Okresného súdu Bratislava V, v rámci prerozdeľovania zmenkových spisov novoprijatej sudkyni Okresného súdu Bratislava V G. Q. G. do oddelenia 4CbZm, zabezpečil prostredníctvom príslušnej dozorovej úradníčky prerozdelenie spisov tak, že z oddelení 1CbZm, 2CbZm a 3CbZm boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora a to nasledovne: z oddelenia 1CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 493 spisov, z ktorých 253 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 51,32% pomerom %, z oddelenia 2CbZm zo 739 spisov bolo vybraných 135 spisov (medzi nimi aj zmenkové spisy 2CbZm/59/2016, 2CbZm/60/2016 a 2CbZm/61/2016), z ktorých 67 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 49,63% pomerom z. oddelenia 3CbZm z cca 900 spisov bolo vybraných 318 spisov, z ktorých 273 spisov bolo prevedených do oddelenia 4CbZm, teda percentuálne 85,85% pomerom blízkemu 1, čím nezákonným postupom zabezpečil, že zmenkový spis 2CbZm/59/2016 bol pridelený G. Q. G. do oddelenia 4CbZm, čím postupoval v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a tým, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZm a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania, konal tak, že došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi.

Podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin alebo zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci inému orgánu.

Podľa § 2 ods. 6, veta prvá Tr. por. ak tento zákon neustanoví inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonávať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom (§ 2 ods. 15 Tr. por.). V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí tiež od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a či boli dodržané všetky procesné práva obvineného, predovšetkým právo na obhajobu (ale tiež zásada rovnosti strán, právo na spravodlivý proces a pod.). Orgány činné v trestnom konaní sú pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich spravodlivé rozhodnutie vo veci. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Orgán činný v trestnom konaní si pritom sám určuje mieru dokazovania, ktorú musí v rámci trestného konania dodržať, aby bola požiadavka náležitého zistenia skutkového stavu veci splnená.

Prokurátor podľa § 2 ods. 10 Tr. por. je povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby podľa § 234 ods. 1 Tr. por.

V prípade podania obžaloby a postavenia obvineného pred súd, musí byť trestná činnosť obvinenej osoby dostatočným spôsobom preukázaná. Nebude postačovať podozrenie z trestnej činnosti na základe tých istých dôkazov, resp. tých istých skutočností, ktoré viedli prokurátora ku vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí ísť o podozrenie z trestnej činnosti, ktoré je podložené aj ďalšími konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi vinu obvineného a zároveň musí byť obhajoba obvineného prokurátorom dostatočným spôsobom vyvrátená. V prípade podania obžaloby ide totiž o vyšší stupeň podozrenia, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa skutočne stal, má znaky konkrétneho trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený. Dochádza k vyššiemu stupňu pravdepodobnosti, že postavením pred súd bude obvinená osoba aj odsúdená.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že: skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený, a nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§22, § 23 Tr. zák.).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. V rámci vyhodnocovania splnenia týchto podmienok je potom nevyhnutné už v prípravnom konaní objasňovať, či skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ak v prípravnom konaní tieto okolnosti nie sú náležite zistené a dôkazne podložené, prokurátor nemôže udržateľne argumentovať, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Nevyhnutne už v prípravnom konaní je objasňovať všetky skutočnosti znakov skutkovej podstaty trestného činu. Ak v prípravnom konaní tieto okolnosti nie sú náležite zistené a dôkazne podložené o tieto skutočnosti nemôže prokurátor udržateľne argumentovať, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť. I práve z predmetného dôvodu, že tomu tak nemusí vždy byť slúžia už v prípravnom konaní ustanovenia, ktoré umožňujú i prokurátorovi (nielen policajtovi) postupovať v súlade s ustanoveniami § 214 Tr. por. a nasl. (piaty oddiel druhej časti druhej hlavy Trestného poriadku).

Vo vzťahu k obvinenému bolo prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák. dňa 09.marca 2020. Predmetné uznesenie bolo obvinenému doručené dňa 11.marca 2020.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.k. PL.ÚS 4/2020-170, zo dňa 12. marca 2020 (č.l. 206-212) Ústavný súd Slovenskej republiky nedal súhlas na vzatie obvineného do väzby.

Dňa 20. septembra 2023 bol obvinený upovedomený, že skutok, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie, v ďalšom konaní bude posudzovaný ako prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Dňa 16. októbra 2023 došlo vo vzťahu k obvinenému k opätovnej prekvalifikácii skutku a to pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní:

Obvinený C. N. E. v rámci svojho výsluchu vypovedal, že o predmetnom skutku sa dozvedel dňa 11.marca 2020, keď bol zadržaný. Mal za to, že zrejme motívom svedka C. R. E. bola skutočnosť, že voči jeho osobe on ako predseda súdu podal návrh na disciplinárne konanie za nenapísané rozhodnutia v lehote stanovenej Civilným sporovým poriadkom. Druhý návrh na disciplinárne konanie voči osobe C. R. E. podala Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava V a to z rovnakých dôvodov. Predmetná osoba preto s ním nemala dobrý vzťah a preto jeho výpoveď považoval za tendenčnú a pomstu na jeho osobu. Pokiaľ išlo o spôsob prerozdeľovania spisov v súvislosti s nástupom G. Q. G., tento bol preverený i Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a to z hľadiska technického, ako i z hľadiska zákonnosti postupu. Podľa výpovede obvineného dôvodom prerozdeľovania spisov z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3 CbZm bolo nerovnomerné zaťaženie jednotlivých sudcov, ktorí vybavovali predmetnú zmenkovú agendu, o čom bol urobený zápis, ktorý bol súčasťou spisu, ktorý viedlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V zoznamoch mali byť uvedené veci vybrané týmito sudcami, aby mohli byť následne prerozdelené, išlo o sudcov C. H. Z., G. G. T., D. a C. G. E. (sudkyňa C. T. zomrela). Prízvukoval, aby zo strany sudcov bol vybratý väčší počet spisov, takým spôsobom, aby v oddelení zostali tie spisy, ktoré sú už rozpojednané a pred rozhodnutím, a z tej zostávajúcej časti, aby dali na prerozdelenie minimálne polovicu. Do predmetných zoznamov nemali byť zahrnuté spisy, ktoré boli tesne pred rozhodnutím, veci rozpojednávané a veci na termíne. Predmetné spisy mali vyberať sudcovia podľa vyššie uvedených kritérií. On ako predseda súdu z titulu práve svojej funkcie do predmetného nezasahoval pretože nepoznal obsah jednotlivých spisov. Odmietol, že predmetný výber vykonával on. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o prerozdelenie spisov, ktoré už predtým boli pridelené konkrétnym sudcom, teda išlo o postup podľa § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.,z. o súdoch a prísediacich za splnení podmienok zmeny v obsadení súdu sudcami a výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov. Ďalšia zásada, ktorá bola splnená bola tá, že muselo ísť o náhodný výber, čiže museli sa deliť spisy minimálne medzi dvoch sudcov (v danom prípade išlo o troch sudcov) a pokiaľ išlo o samotné technické prerozdelenie, tak toto bolo realizované prostredníctvom technika Krajského súdu Bratislava a dozornej úradníčky. Mal za to, že samotný zákon nerieši samotnú techniku zhromažďovania spisov určených na prerozdelenie, preto sa zvolila cesta stretnutia so sudcami, kde sa riešila táto otázka tak, ako som to vypovedal vyššie. Tiež bola riešená i ďalšia zásadná vec, a to je približné rovnomerné zaťaženie sudcov, pričom konkrétne pomery boli uvedené v záveroch i kontrolného orgánu, teda Ministerstva spravodlivosti. V celom rozsahu tvrdil, že nebolo pravdivé tvrdenie, že on ako predseda súdu mal zabezpečiť cielený výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZM a voľbou pomeru v akom vystupovali z generovania, došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom. K dôkazom, ktoré uvádzal ako svedok C. G. E., že on ako predseda súdu vybral 70 spisov nebola pravdivá v tom smere poukázal na výpoveď svedkyne C. H. Z., ktorá potvrdila, že spisy na prerozdelenie vyberali samotní sudcovia. K osobe svedka C. G. E., že ho mal ponižovať a že vo vzťahu k jeho osobe vykonával na neho formu bossingu jednoznačne odmietol. Vypovedal, že on len vyžadoval plnenie pracovných povinností. Ako dôkaz predložil zápisnicu zo zasadnutia pléna sudcov Okresného súdu Bratislava V, ktorá sa jednomyseľne uzniesla na porušení pracovných povinností JUDr. G. E. na základe čoho bol podaný návrh na disciplinárne konanie voči jeho osobe. Svedok C. H. E. vypovedal, že nebol sudcom Okresného súdu Bratislava V a čo sa týkalo prideľovania spisov k tomuto sa vyjadriť nevedel.

Svedok G. F. L. vypovedal, že osobu obvineného osobne nepoznal, mal vedomosť o tom, že bol dlhoročný predseda Okresného súdu Bratislava V. Nikdy s ním neprišiel pracovne do kontaktu. Vo veci bola z jeho strany podaná sťažnosť na zmenu rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V po príchode C. G. E. na súde, kde bol z ich strany namietaný pomer 8:1:1, že tento nie je náhodným výberom (teda nie v tomto konaní). Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť vyhodnotilo ako nedôvodnú, keďže bola možnosť výberu z viacerých sudcov. O akejkoľvek inej aktivite obvineného nemal vedomosť. Súd v predmetnej veci vo vzťahu k svedkovi C. G. E. vychádzal z výpovede, ktorá bola vykonaná dňa 18. augusta 2020 (výpoveď zo dňa 10. februára 2020 bola neprocesná, pretože v tomto čase vo vzťahu k obvinenému nebolo ešte vznesené obvinenie). Svedok C. G. E. vypovedal, že podľa jeho názoru prideľovanie spisov bolo dubiózne v tom smere, že rozvrh práce neobsahoval pomer akým sa prideľovali spisy. Mal za to, že v dvoch oddeleniach boli spisy vyberané, ktoré boli komplikované, mimoriadne komplikované, zložité s právnymi vadami a z jeho oddelenia boli spisy vybraté intervalom tak, aby aspoň jedna zmenková vec skončila v oddelení u novo prichádzajúcej sudkyni G. Q. G. On žiadny zoznam spisov nepripravoval pretože podľa jeho názoru je to v kompetencii predsedu súdu. Na rozdiel od svedkyne C. H. Z. vypovedal, že on si nepamätal, že by bola porada ohľadom prerozdelenia spisov, predmetnú skutočnosť však nevylúčil, ani nepoprel, resp. si nespomínal. Vypovedal, že v čase kedy sa prideľovali spisy sa nachádzal buď v zahraničí alebo čerpal dovolenku v súvislosti s narodením jeho syna. On žiadny zoznam nevytváral. Zároveň však vypovedal, že pred príchodom sudkyne G. Q. G. bolo známe, aké oddelenie dostane predmetná sudkyňa, teda zmenkové oddelenie. Na otázku, či sa nejakej osobe v súvislosti s prerozdelením spisov vyjadril, že sa chce zbaviť konkrétnych spisov vo svojom oddelení vypovedal, že túžbou každého sudcu, ktorý má mediálne známe kauzy, je proste sa zbaviť takýchto káuz. Na otázku či v čase keď bol na súde ako sudca došlo k stretnutiu štyroch osôb, obvineného, svedkyne C. H. Z., G. G. T., D. a svedka, potvrdil kladne ale zároveň vypovedal, že si nespomína ako kde a kedy, v ktorom období, bolo to v čase keď ešte žila sudkyňa G. G. T., D. Dňa 04. mája 2017 bol na dovolenke na Rhodose. Preto mu bola položená otázka: Kto bol v čase prerozdeľovania spisov, keď ste Vy boli na Rhodose, človekom, ktorý mal prístup k vašim spisom? Svedok vypovedal, dvojička, v tom čase C. H. Z. alebo C. T., opätovne vypovedal, že netušil, kto vytvoril zoznam.

Svedkyňa A. I. vypovedala, že na predmetnom súde pracovala ako dozorná úradníčka Okresného súdu Bratislava V. Pod jej pracovnú náplň spadala i kontrola všetkých oddelení na súde. V súvislosti s prerozdeľovaním spisov vychádzala vždy zo zmeny rozvrhu práce, kde je stanovený pomer prideľovania spisov určeným sudcov do určených oddelení, teda spisy nevybavené, obživnuté a podobne, teda spisy, ktoré boli aktívne. Zoznam spisov dostala od súdnych tajomníčok a to v predmetnej veci to bolo od K. G. a N. R.. Išlo o zoznamy z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3CbZm.

Sudkyňa G. Q. G. nastúpila na predmetný súd dňa 01.05.2017. Z predmetného dôvodu bolo vytvorené oddelenie 4 CbZm. Z predmetných preto troch oddelení boli veci prerozdelené do oddelenia 4 CbZm. V predmetnej veci tak bola vykonaná zmena rozvrhu práce č. 13 k rozvrhu práce na rok 2017, ktorý bol vedený v Spr. 3685/2016. Predmetná zmena mala účinnosť 03.05.2017. Úlohou jej ako dozornej úradníčky bolo oznámiť pracovníkovi IT Krajského súdu Bratislava (svedkovi L. T.), ktorý nastavil pomer prideľovania spisov na základe predmetnej zmeny v rozvrhupráce. Následne ona mohla jednotlivé spisy preklikávať po oddelenia a predmetné spisy sa náhodne prideľovali do jednotlivých oddelení. Predmetné nie je možné ovplyvniť, pretože ide o nastavenie počítačom. Oddelenie 1 CbZM do generátora bolo vložených 488 spisov a pridelených G. Q. G. bolo 255 spisov, oddelenie 2 CbZM do generátora bolo vložených 135 spisov a pridelených G.. Q. G. bolo 67 spisov, oddelenie 3 CbZM do generátora bolo vložených 317 spisov a pridelených G. Q. G. bolo 276 spisov. Predmetné oddelenie 4 CbZm malo tak 598 spisov. C. H. Z. (oddelenie 1 CbZm) zostalo 568 spisov, C. G. E. (oddelenie 2 CbZm) zostalo 588 spisov, G. G. T. (oddelenie 3 CbZm) zostalo 568 spisov. Týmto boli predmetné oddelenia vyrovnané do počtu nevybavených vecí. Pred predmetnou zmenou v rozvrhu práce č. 13 malo vedenie súdu sedenie so sudcami, ktorých sa predmetná zmena týkala, o predmetnej skutočnosti bola vypracovaná zápisnica. Spôsob prerozdeľovania spisov z jednotlivých oddelení v prípade príchodu nového sudcu, resp. sudkyne na súd bol taký, že v zásade do zoznamu, ktorý slúži na prerozdelenie z jednotlivých oddelení sa nevkladajú spisy, ktoré sú buď rozpojednávané, alebo sú rozhodnuté, alebo je tam porozsudková agenda. Zoznam spisov, resp. ich čísel, dostala od súdnych tajomníčok, ona nesledovala, o aké konkrétne spisy išlo.

Svedkyňa N. R. vypovedala, že na predmetnom súde v žalovanom období pracovala ako súdna tajomníčka v oddelení zmeniek. Ona pracovala pre sudkyňu G. G. T., D. a teda oddelenia 3 CbZm a pre C. G. E. oddelenie 2 CbZm. Mala za to, že sudcovia si vytvorili nejaký zoznam a podľa toho sa následne prerozdelili spisy. Od nej ako i kolegýň, súdnych tajomníčok, bolo potrebné oznámiť počet vecí, koľko bolo rozhodnutých vecí, koľko bolo nevybavených veci, prípadne koľko vecí bolo vytýčených na pojednávanie. Tieto ukazovatele boli potrebné pre prerozdelenie vecí. Ona nemala vedomosť o tom, na základe, čoho sudca vyberal spisy na prerozdelenie. Mala však vedomosť o tom, že sa urobil zoznam a na základe zoznamu sa prerozdeľovali spisy.

Svedkyňa K. G. vypovedala, že v žalovanom období pracovala ako tajomníčka na oddelení zmeniek predmetného súdu. V čase keď sa v roku 2016 stal sudcom Okresného súdu C. G. E. sa tiež prerozdeľovali spisy a to v tom čase z dvoch oddelení 1 CbZm H. Z. a 3 CbZm G. G. T., D. Jemu bolo vytvorené oddelenie 2 CbZm. Všeobecne vo veci sa musí vytvoriť zoznam spisov, ktoré podľa jej vyjadrenia si urobili sami sudcovia a ona ako tajomníčka súdu spoločne s kolegyňou odbdržali potvrdenia o prerozdelení spisov, dátum a meno sudcu, ktorému spis bol pridelený. V danom prípade išlo o tri oddelenia 1 CbZm, 2CbZm a 3CbZm do oddelenia 4 CbZm. Potvrdila počty pridelených spisov z jednotlivých oddelení do oddelenia 4 CbZm, ako vypovedala svedkyňa N. R. Vypovedala naviac, že do prerozdelenia technického sa zasiahnuť nedá a nikdy podľa nej do nej nezasahoval ani obvinený. Za celú jej éru pôsobnosti nikdy obvinený ako predseda súdu ju nekontaktoval v súvislosti s prerozdelením spisov, resp. nikdy nič nechcel. Mala za to, že mala vedomosť o tom, že na porade (ktorú vo svojej výpovedi svedok C. G. E. spochybnil) bol C. G. E. a pokiaľ nesúhlasil s nejakým rozdelením, ak sa na niečom dohodli mal to riešiť vtedy. Ja som o tomto nejakom zlom prerozdelení počula až teraz, keď vypukla táto aféra so sudcami, on mi predtým nič nepovedal, že by sa spisy zle prerozdelili. On pokiaľ viem namietal, že sa rozdelili od neho iba spisy pod značkou 2 CbZm. Ja osobne si myslím, že je to správne, pretože tie ostatné značky mu boli prerozdelené k nemu od ostatných sudcov a mne sa zdá, že by sa prerozdelilo už prerozdelené a mohlo by sa to dostať k sudcovi, od ktorému to už bolo raz prerozdelené.

Svedok L. T. vypovedal, že i v žalovanom období pracoval ako IT pracovník na Krajskom súde Bratislava a mal na starosti súdny manažment, ktorý slúži na vedenie spisu v elektronickej podobe. Jeho súčasťou je i zmena zákonného sudcu prostredníctvom výnimky predsedu súdu. Predseda súdu vydá príslušné opatrenie, v ktorom je uvedené k určitému dátumu, že sa vytvára súdne oddelenie. Následne je tam napísané obsadenie senátu (napr. vytvára sa oddelenie 4 CbZm, meno sudkyne a pridáva sa pomerové číslo nápadu, ktoré určuje, akým pomerom do jednotlivého oddelenia napadne spis). Pre neho ako pracovníka ide o bežnú technickú záležitosť, preto si podrobnosti vo vzťahu ku predmetnej veci nepamätal. V jeho pôsobnosti je osem súdov. Vypovedal však, že bol oslovený dozornou úradníčkou Okresného súdu Bratislava V s tým, že sa mali rozdeľovať spisy podľa opatrenia a táto si vyžiadala jeho prítomnosť, čo i vykonal. Modul prideľovania spisov funguje spôsobom, v hornej časti sú všetky senáty daného súdu a keď sa označí príslušný senát, v spodnej časti sú chronologicky zoradené všetky živé spisy od najstaršieho po najnovší, ide o tzv. živé spisy. Následne dozorný úradník prostredníctvom zoznamu označí zaklikne spisy, ktoré sú v prílohe opatrenia, zvolí sa výber sudcov, medzi ktorých sa spisy budú deliť a určí sa pomerové číslo, podľa ktorého sa budú deliť medzi nich. Následne sa odklikne samotné generovanie, kde sa do poznámky označí na základe čoho ide o delenie (číslo dodatku rozvrhu práce, prípadne sa napíše senát, ktorého sa to týka). Následne sa klikne generovanie, začne fungovať náhodný generátor, ktorý podľa pomerov spisy prerozdelí a v tlačiarni sa tlačia potvrdenia o tom, spisová značka spisu sa nemení, mení sa len zákonný sudca. Podrobnosti vo veci si nepamätal lebo pre neho išlo o úplnú formalitu, on mal na starosti technickú stránku. Vo všeobecnosti spisy musia byť označené, musia sa označovať po jednom. Nemal vedomosť, o tom, že by obvinený ako predseda súdu ovplyvňoval alebo usmerňoval dozornú úradníčku v snahe účelovo prerozdeliť spisy. Nebol tiež svedkom toho, že by dozorná úradníčka manipulatívne prerozdeľovala predmetné spisy. Tiež nemal vedomosť o tom, že by dozorná úradníčka cielene a účelovo vyberala a vkladala spisy do generátora, tak aby zmanipulovala prerozdelenie spisov.

Svedok G. F. L. vypovedal, že počas žalovaného obdobia pôsobil ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde Bratislava V na zmenkovom oddelení a mal pridelené oddelenie 4 Zm a 5 Zm išlo o obdobu registrov Ro, teda vydávali sa zmenkové platobné rozkazy. Čo sa týkalo prerozdeľovania spisov pri nástupe sudkyne G. Q. G. na súd, toto bolo v mesiaci máj 2017 k predmetnému sa koncom apríla pripravovali na prerozdelenie veci a to na prerozdelenie spisov zo súdnych oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3 CbZm. On pripravoval, resp. pomáhal sudkyni vytvoriť zoznam na prerozdelenie z oddelenia 3 CbZm. V praxi to znamenalo, že z aplikácie súdny manažment exportoval údaje do excelovskej tabuľky a odovzdal ich svojej sudkyni G. G. T., D. Ona vyčiarkla, čo mal dať ako vyšší súdny úradník na verejné vyhlásenie rozsudku, to vyčiarkla. Pri sebe mali spisy, ktoré boli pripravené na pojednávanie, veci, ktoré sa mali ukončiť a veci, ktoré mali byť v predmetnom zozname, predmetný zoznam jej odovzdal mailom.

Svedkyňa C. H. Z. vypovedala, že od roku 2005 na Okresnom súde Bratislava V vykonávala zmenkovú agendu. Pôvodne predmetnú agendu vykonávali dve sudkyne, keďže po roku 2013 nápad v oddeleniach začal rapídne narastať, keď nastúpil ako sudca C. G. E. prvýkrát sa prerozdeľovala predmetná agenda. Pred tým ako mala nastúpiť na súd ako sudkyňa G.. Q. G., obvinený ako predseda súdu si ich predvolal, všetkých troch sudcov (C. H. Z., C. T. a C. G. E.), ktorí vykonávali zmenkovú agendu, kde sa dohodli na porade, aby si každý zo sudcov urobil databázu spisov, ktoré sa pôjdu prerozdeliť. Žiadal nás, aby sme do databázy zaradili najmenej dvojnásobok toho počtu spisov kvôli náhodnému výberu. Takto to bolo realizované, každý z nás samostatne si určil databázu. Nemala vedomosť o tom, že by C. E. (obvinený) do výberu spisov zasahoval. Predmetná porada bola v apríli/máji 2017. Z predmetnej porady bol vykonaný záznam. Vtedy im povedal, že necháva na každého z nás, v akom rozsahu budú spisy do výberu zaradené, aby tam neboli právoplatné, rozpojednávané, pripravené na rozhodnutie. V podstate išlo o takú praktickú stránku, aby sa skutočne dosiahlo to zníženie zaťaženia sudcov. Žiadna z osôb na porade nemala námietky k dohodnutému postupu. Pokiaľ išlo o predmetnú svedkyňu, táto vo vzťahu ku svojim prideleným spisom vypovedala, že ona vychádzala z toho, že najväčšie množstvo spisov, o ktorých som vedela, že ich nedokáže spracovať, boli od roku 2015 a novšie. Preto vyberala z týchto spisov, a to aj také kde nerozhodovala meritórne alebo ich neprejednávala na pojednávaní. Zároveň kolegom oznámila, aký spôsob kľúču výberu spisov použila. Predmetný zoznam spisov vypracovala za svoje oddelenie ona a odovzdala ho tajomníčke K. G. K osobe obvineného vypovedala, že bol to bývalý predseda súdu, kde pôsobila ona 26 rokov pod jeho vedením. Ako šéfovi mu dôverovala, ctila si ho, vážila si ho.

Súd vo veci poukazuje na zápisnicu z pracovnej porady sudcov Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 21. marca 2017, v ktorej bolo okrem iného konštatované vo vzťahu ku sudkyni G. Q. G., ktorá mala nastúpiť na predmetný súd a aj nastúpila dňa 01. mája 2017, že bolo rozhodnuté, že bude táto vybavovať agendu CbZm a spisy jej budú pridelené prerozdelením od sudcov vybavujúcich agendu CbZm tak, aby bol v jednotlivých oddeleniach CbZm približne rovnaký stav. Z predmetnej zápisnice nevyplynulo, že by boli námietky. Z predmetných vyššie rozvedených dôkazov, t.j. výsluchy svedkov v kontexte s výpoveďou obvineného bolo preukázané (a predmetné bolo konštatované i v rámci previerky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), ktorý jednoznačne objasnili kľúč ohľadom prerozdelenia spisov.

Preukázané bolo, že pred príchodom novej sudkyne G. Q. G. bola porada, obvineného so sudcami, ktorí vybavovali zmenkovú agendu, kde bolo dané, ako sa budú jednotlivé spisy prerozdeľovať. Zároveň ako vyplynulo z predmetného kľúča, ktorý bol vyššie uvedený, zároveň došlo k prerozdeľovaniu spisov so zameraním sa na približne rovnaké zaťaženie každého sudcu.

Výpoveď svedkyne A. I. Š. a predmetné prerozdelenie spisov bolo rovnomerné (G. Q. G. – 598 spisov, C. H. Z. – 568 spisov, G. T. – 568 spisov C. G. E. – 588 spisov). Predmetné oddelenia 1 CbZm, 2 CbZm, 3CbZm, 4CbZm boli tak vyrovnané do počtu vecí nevybavených. Svedkovia – C. H. Z., obvinený, dozorné úradníčky, súdne tajomníčky, vyšší súdny úradník ako i pracovník IT Krajského súdu Bratislava jednoznačne vypovedali, že osoba obvineného, ako v tom čase predsedu Okresného súdu Bratislava V, do predmetného prerozdeľovania spisov nezasahovala žiadnym spôsobom, a teda nezabezpečoval ako bolo uvedené v obžalobnom návrhu, že by prostredníctvom dozornej úradníčky bolo vykonané prerozdelenie spisov cielene a účelovo a takto, že boli vybraté do predmetného generátora a aby ich následne dostalo oddelenie 4 CbZm G. Q. G. A teda, že zabezpečil cielený výber spisov v rámci jednotlivých oddelení CbZm a konal tak, že došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi.

Na to, aby v tejto trestnej veci bola podaná obžaloba, podľa názoru súdu nie je spoľahlivo zistený záver, že skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Naopak, na základe výsledkov skráteného vyšetrovania dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol žalovaný prokurátorom nie je trestným činom a ani priestupkom (a ani správnym deliktom, resp. disciplinárnym previnením), preto nie je daný ani dôvod na postúpenie veci, a trestné stíhanie týmto uznesením zastavil. Súd mal za to, že nebola naplnená ako objektívna stránka trestného činu tak ani subjektívna stránka žalovaného predmetného trestného činu v žiadnej forme, teda ani vedomej nedbanlivosti, ale ani nevedomej nedbanlivosti, prečinu marenia výkonu verejným činiteľom podľa§327ods.1,ods .2 Tr. zák.

Podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. verejný činiteľ, ktorýpri výkone svojej právomoci znedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom. Podľa tohto ustanovenia sa stíhajú len závažné porušenia povinností verejného činiteľa zavinené z nedbanlivosti, ktoré majú za následok či už zmarenie alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej povinnosti.

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona je verejným činiteľom na účely tohto zákona aj sudca. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.

Konania sa musí verejný činiteľ dopustiť pri výkone právomoci, ktorej rozsah treba zistiť pri skúmaní, či sú splnené zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov. Stíhajú sa len závažné porušenia povinnosti verejného činiteľa zavinené z nedbanlivosti, ktoré majú za následok či už zmarenie alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej povinnosti. Ide tak o ochranu riadneho, ničím nerušeného výkonu právomoci verejných činiteľov, ako aj výkonu práv a povinností fyzických osôb pred útokmi zvnútra, teda pred protiprávnym nedbanlivostným konaním (nekonaním) samotných verejných činiteľov.

Objektívna stránka spočíva v konaní verejného činiteľa, ktorý výkone svojej právomoci z nedbanlivosti (pojem nedbanlivosť je však súčasťou subjektívnej stránky trestného činu) zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej povinnosti.

Dôležitosť úlohy treba posudzovať podľa závažnosti a významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne ďalších okolností, ktoré majú za následok zmarenie alebo sťaženie splnenia dôležitej úlohy.

Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom nepostačuje len potenciálny predpoklad o možnosti zmarenia či podstatného sťaženia splnenia dôležitej úlohy. Zmarením splnenia dôležitej úlohy (ako to žaloval prokurátor) sa rozumie znemožnenie splnenia úlohy úplne alebo v podstatnej miere alebo nemožnosť jej splnenia načas. Podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy spočíva v tom, že páchateľ svojou nedbanlivosťou zásadným spôsobom sťaží splnenie dôležitej úlohy. Na rozdiel od zmarenia je teda úloha síce splnená ale za cenu vynaloženia významne vyššieho úsilia, dlhšieho času a vyšších nákladov, ako by to bolo v prípade, ak by si verejný činiteľ plnil výkon právomoci pri splnení dôležitej úlohy zodpovedným prístupom. Zákon v tomto prípade chráni iba dôležité úlohy, dôležitosť úlohy sa posudzuje z jej konkrétneho charakteru. Pokiaľ ide o kvalifikačný znak, s prihliadnutím na odsek 2 predmetného trestného činu (ako to žaloval prokurátor), obzvlášť závažný následok tento sa prejavuje v závažnej poruche, pokiaľ by mal iba charakter ohrozenia, musí ísť ešte o výraznejšie hrozenie. Čo patrí k dôležitým úlohám verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci zákonodarca konkrétne nedefinoval.

Subjektom takéhoto trestného činu môže byť len špeciálny subjekt, ktorým je verejný činiteľ. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení Trestného zákona vyžaduje, aby trestný čin bo spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Po subjektívnej stránke pri predmetnom žalovanom trestnom čine ide o nedbanlivostné zavinenie, ak verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci vedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmareniealebo podstatné sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí. Subjektívna stránka je tak založená na nedbanlivostnom zavinení zmarenia alebo podstatného sťaženia splnenia dôležitej úlohy v rámci výkonu právomoci verejného činiteľa. Nedbanlivostné zavinenie môže mať charakter vedomej nedbanlivosti (culpa lata), ak verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci vedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmarenie alebo podstatné sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí. Nedbanlivostné zavinenie však môže spočívať aj v nevedomej nedbanlivosti, ak verejný činiteľ nevedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Najvyšší súd nielen Slovenskej republiky, ale i Českej republiky pripomína, že pri nedbanlivosti je treba, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť.

Podstatné v tejto veci bolo posúdiť, či konaním obvineného došlo k zmareniu splneniu dôležitej úlohy a či takýmto konaním spôsobil obzvlášť závažný následok, pretože to mu bolo kladené za vinu. Pre danú vec je tak podstatné, či obvinený pri výkone svojej právomoci porušil svoje povinnosti tak závažným spôsobom, ktorý by naplňoval skutkovú podstatu trestného činu, prečinu marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti.

Z dokazovania vo vzťahu k obvinenému nevyplýva záver, že by obvinený pri svojej činnosti postupoval nedbalo bez riadneho zistenia skutkového stavu, ako je mu to kladené za vinu, pretože jeho postup nemožno označiť za svojvoľný, či excesívny. Rozhodné pre predmetnú vec je to, že konanie, ktoré bolo kladené za vinu obvinenému nepredstavovalo marenie dôležitej úlohy, pretože nebola preukázaná objektívna stránka trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom a tým jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Uvedeným postupom orgánu činného v trestnom konaní vo vzťahu k obvinenému bola porušená zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, ktorá má odraz v Listine základných slobôd a vyjadruje princíp zákonnosti, právnej istoty, zákazu ľubovôle a rovnosti pred zákonom v oblasti trestného práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zákonnú úpravu, ktorou sa obvinený bol povinný riadiť. Podľa obžaloby prokurátora obvinený v pozícii v tom čase predsedu Okresného súdu Bratislava V ako verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmaril splnenie dôležitej úlohy, to znamená, že pri prerozdelení veci v registri CbZm (z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm, 3CbZm) boli spisy cielene a účelovo vybrané a vložené do generátora a to medzi jednotlivé oddelenia nezabezpečil náhodný výber tak, aby bola vec pridelená zákonnému sudcovi konaním spôsobil obzvlášť závažný následok, ktorý spočíval v tom, že došlo k nezákonnému odňatiu vecí pôvodným zákonným sudcom a k prideleniu takto odňatých vecí novému sudcovi, rozhodnuté tak bolo vo veci iným zákonným sudcom.

Podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 757/2004 Z. z.) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prerokúvanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4 (§ 3 ods. 3), podľa § 3 ods. 4 zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce, predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce (§ 49 písm. a/), podľa § 50 ods. 1 sa na účely tohto zákona rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorý sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Vydanie rozvrhu práce na tom-ktorom súde sa realizuje, tak ako mnohé iné akty riadenia predsedov súdov, vo forme opatrenia vydaného podľa konkrétnych zákonných ustanovení, pričom vydaný rozvrh práce musí byť súčasne aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, v posudzovanom prípade predovšetkým zákona o súdoch.

Zákon č. 757/2004 Z. z. nevylučuje prípady vykonania zmien v rozvrhu práce vydanom na príslušný kalendárny rok, avšak súčasne upravuje právny rámec tohto postupu. Rozvrh práce podľa právnych názorov ústavného súdu má kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok.

Pojem „zákonný sudca“ kladie určité problémy a boli proti nemu námietky už pri tvorbe Listiny základných práv a slobôd, z ktorej ho prevzala ústava, a to jednak preto, že je pojmovo vylúčené, aby zákon, norma všeobecnej povahy, mohol určiť jednotlivého konkrétneho sudca, ktorý má konkrétnu vec rozhodnúť, jednak preto, že je to norma samozrejmá, a preto zbytočná. O ponechaní tohto princípu rozhodli historické zretele. Bol namierený proti tzv. kabinetnej justícii a proti možnosti zmanipulovania justície prideľovaním určitých vecí určitým sudcom. Tvorcovia listiny predpokladali, že rokovací poriadok súdu a predovšetkým rozvrh práce súdu určujú na dlhší čas každému sudcovi obsah jeho práce a nebude možné, aby veci prideľoval sudcovi predseda súdu podľa hľadísk, ktoré si sám zvolí.

Podľa dôvodovej správy k listine teda v konečnom dôsledku nie zákon, ale rozvrh práce, vnútorná norma súdu určuje, ktorý konkrétny sudca bude vec rozhodovať (Repík, B. Ľudské práva v súdnom konaní, Bratislava: MANZ 1999, s. 99).

I keď vo všeobecnosti ide o striktné znenie, princíp zákonného sudcu ani podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (Českej republiky) nehovorí, že ide o právo absolútne (neomezitelné).

Pre uplatnenie výnimky zo striktného dodržania práva na zákonného sudcu však musí existovať odôvodnený preskúmateľný a z hľadiska ústavou chránených hodnôt relevantný dôvod, ktorý musí obstáť v tzv. teste proporcionality a rešpektovať rovnako zákonné požiadavky na rozvrh práce napr. v prípade, že došlo ku zriadeniu nového súdneho oddelenia ako to bolo v danej veci a preto bolo aplikované ustanovenie § 51 ods. 4 písm. b/, písm. c/ vyššie citovaného zákona.

Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy a článku 38 ods. 1 Listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú práve obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom, tak aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (z rôznych dôvodov pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Podľa zákona č. 757/2004 Z. z. okrem iného konštatuje: rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd (§ 50 ods. 2 písm. a/). Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 51 ods. 1).

Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a/ dlhodobej šesť týždňov presahujúce neprítomnosti zákonného sudcu, ktoré bola vec pridelená, b/ zmeny v obsadení súdu sudcami, c/ výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, a d/ ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený (§ 51 ods. 4).

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu, tak aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomerného zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov (§ 52 ods. 1). Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade (§ 52 ods. 7). I Ústavný súd (ako je vyššie konštatované) tak nevylučuje, že vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie môže dochádzať.

Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 31. augusta 2017). Spôsob a podmienky vykonania zmien (§ 50 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona a sudcoch) musí obsahovať rozvrh práce.

V posudzovanej veci má význam iba skúmanie, či bola predmetným súdom rešpektovaná zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2017 a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Tu je potrebné uviesť, že v danej veci došlo ku prerozdeleniu spisov, teda výmena sudcov, ktorým vec „pôvodne napadla“. Dôvodom takejto výmeny sudcov bola skutočnosť, vzniku nového oddelenia v predmetnej zmenkovej agende (pôvodne tri senáty, následne boli štyri senáty) a tak zo strany obvineného, v tom čase predsedu súdu, bolo potrebné zabezpečiť plynulý chod všetkých oddelení už štyroch, a tu práveže došlo k zmene v obsadení súdu novou sudkyňou a rovnomerným zaťažením jednotlivých sudcov, ktorí budú vykonávať predmetnú zmenkovú agendu, teda nie traja sudcovia, ale štyria sudcovia. Práve z predmetného dôvodu bol vykonané opatrenie k rozvrhu práce. Išlo tak o situáciu podľa § 51 ods. 4 písm. b/, písm. c/ zákona č. 757/2004 Z. z. a nie § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.

Predmetné prerozdelenie spisov na Okresnom súde Bratislava V nastalo z dôvodu, že na súd nastúpila nová sudkyňa G. Q. G., ktorá bola pridelené na konanie v zmenkových veciach a preto bol zmenený rozvrh práce č. 13 na rok 2017 pod sp. zn. 3685/2016 č. l. 231-232. Z predmetného opatrenia zmeny rozvrhu práce č. 13 na rok 2017 riadne vyplynul dôvod uvedených zmien v rozvrhu práce vyplývajúci z § 50 ods. 2 písm. d/ a e/ zákona č. 757/2004 Z. z. , ktorými došlo k nahradeniu zákonných sudov iným sudcom (ktorý sa stal sudcom pre Okresný súd Bratislava V). Vydaním predmetného opatrenia došlo tak k zmene obsadenia na prerokovanie a rozhodnutie jednotlivých vecí pridelených jej do oddelenia 4 CbZm. V danom prípade podľa názoru súdu konala tak sudkyňa, ktorá zodpovedala požiadavkam kladeným zákonom na zákonného sudcu. K zmene obsadenia sudcu došlo zo zákonom predpokladaných dôvodov. Namietané opatrenie predsedu súdu (obvineného) bolo vydané v súlade s platným rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava V. K zmene v zložení senátu došlo na základe právnej úpravy regulujúcej organizáciu práce súdu, predmetný postup bol zákonný a teda súladný aj s ústavou.

Podľa § 22 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov je na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu Bratislava.

Ako bolo dokazovaním výsluchom svedkyne C. H. Z. preukázané, v roku 2016 (16. máj 2016) nastúpil na predmetný súd C. G. E. a vtedy na vyrovnanie zaťaženosti tomuto sudcovi boli náhodným výberom z oddelení 1 CbZm a 3 CbZm (sudkyňa G. G. T., D..) pridelené spisy, zistili, že časť z takto predmetných vecí už predmetnými sudkyňami predtým rozhodnutá alebo boli rozpojednávané a pripravené na rozhodnutie, resp. aj právoplatne ukončené. Takéto prerozdelenie podľa ich názoru nebolo spravodlivé a nespĺňalo účel tým sledovaný, t.j. odstrániť ich nadmernú preťaženosť (v tom čase ako predmetná svedkyňa vypovedala mala v oddelení cca 1 600 – 1 800) spisov.

Práve, aby sa predmetnej situáciu predišlo, obe sudkyne, svedkyne C. H. Z. a G. G. T. D., pred nástupom sudkyne G. Q. G. požiadali obvineného ako predsedu súdu, aby boli prijaté pravidlá, ktoré by zabránili zopakovaniu takejto situácie. Všetci trajasudcovia svedkovia C. H. Z., G. G. T., D. a C. G. E. spoločne s obvineným ako predsedom súdu mali poradu, na ktorej boli dohodnuté pravidlá postupu pri prerozdeľovaní spisov pre nastupujúcu sudkyňu G. Q. G.

Už predmetným bolo tak vylúčené, že obvinený spisy z predmetných troch oddelení cielene a účelovo vybral do predmetného generátora. Predmetný kľúč bol riadne stanovený práve predmetnými dotknutými sudcami, ktorých sa predmetné prerozdelenie spisov týkalo. O predmetnom svedčila zápisnica z pracovnej porady sudcov Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 21. marca 2017. Na predmetnej porade musel byť osobne prítomný i svedok C. G. E. S prihliadnutím na skutočnosť, že v predmetný deň nečerpal dovolenku (viď č. l. 2612).

Vychádzajúc zo spisu, z výsluchu svedkyne H. Z., mal každý vyčleniť spisy, do „databázy“ vecí určených na prerozdelenie aby bol zahrnutý počet spisov, ktorý reálne umožní náhodný výber. Do predmetného náhodného výberu mal byť zaradený dvojnásobok minimálne. S týmto súhlasili všetci traja sudcovia (svedkovia C. H. Z., G. G. T., D., C. G. E.) a zároveň predmetní svedkovia mali oznámiť príslušnej tajomníčke, ktoré spisy majú byť do náhodného výberu zahrnuté. Zároveň predmetná svedkyňa v súvislosti s predmetnými troma spismi vo veci zmeniek proti TV Markíza uviedla, že bol to práve svedok C.. G. E., ktorý jej uviedol, že do databázy zaradí všetky tri spisy vo veci zmeniek proti TV Markíza s tým, že bude rád, ak sa aspoň jedného z nich zbaví“.

Opätovne tak bolo preukázané, že obvinený do predmetného vyberania spisov vo vzťahu ku sudcom nezasahoval žiadnym spôsobom a teda akákoľvek manipulácia so spismi zo strany obvineného bola vylúčená, lebo boli vyčlenené veci a ktoré boli zaradené do náhodného výberu bolo ponechané len na rozhodnutie predmetných sudcov podľa vopred stanoveného kľúča (čo je aj logické, pretože predmetní sudcovia poznali najlepšie svoje oddelenie, mali vedomosť a teda prehľad, ktoré veci ešte neboli rozhodnuté, neboli pred rozhodnutím, neboli na termíne ….).

Zároveň však bol i nastavený kľúč prerozdelenia vecí nešlo tak o svojvoľnosť prideľovania vecí do predmetného náhodného výberu, ktorý bol vykonaný. Tým pádom opätovne súd konštatuje, že obvinený nezasahoval a ani nemal možnosť ovplyvniť prideľovanie spisov v zmenkovej agende.

V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď dozornej úradníčky, ako i pracovníka IT pre Krajský súd Bratislava, ktorí tiež v rámci svojich výpovedí vypovedali, že oni vychádzali z podkladov, ktoré oni mali od súdneho tajomníka predmetného oddelenia a nie teda od obvineného, v tom čase predsedu súdu.

Súd naviac vo veci poukazuje na skutočnosť, že predmetnú zmenu rozvrhu práce č. 13 k rozvrhu na rok 2017 nenamietal žiadny sudca. V tomto smere súd poukazuje na záznam previerky zákonnosti pridelenia vecí do súdnych oddelení na Okresnom súde Bratislava V, zo dňa 31. novembra 2019, ktoré vykonali pracovníci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to pod číslom spisu: 02738/2019/94 a 79080/2019. Z predmetného záznamu previerky vyplynulo, že na základe skutočností uvedených v zázname, spis sp. zn. 2 CbZm/59/2016 bol v aplikácii dňa 04.05.2017 prerozdeľovaný výberom medzi dva senáty 2 CbZm a 4 CbZm v pomere 67-67 s odkazom na dodatok rozvrhu práce č. 13. Prerozdeľovanie v agende ZbZm bolo uskutočnené v dávkach po 20, 24, 28, 30, 40 a 42 spisov, čo zabezpečilo náhodnosť prideľovania.

Zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak pri previerke, ktorú vykonalo nezistilo žiadne pochybenie č. l. 215-217.

I keď v tomto konaní súdu neprináleží hodnotiť vzťah svedka C. G. E. a obvineného v tom čase predsedu súdu, musí však na okraj uviesť, že práve obvinený z titulu svojej funkcie ako predsedu súdu si plnil riadne povinnosti, ktoré mu prináležali a ktoré nie sú „príjemné“. že svedkovi uložil písomné napomenutie podľa§117ods.7zákonač.385/2000 Z. z. – z dôvodu neplnenia si zákonných povinností sudcu (nevypracovanie písomných rozsudkov, nie teda z dôvodu rozhodovania ako sudcu). Keďže predmetné písomné napomenutie nesplnil predmetný svedok obvinený ako predseda súdu bol povinný na neho podať návrh na začatie disciplinárneho konania (13. jún 2019 v návrhu bolo konštatovaných 20 súdnych rozhodnutí, pri ktorých si svedok nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevypracoval rozsudky v lehotách podľa Civilného sporového poriadku) č. l. 218-230. Práve predmetná anymozita mohla byť dôvodom zo strany predmetného svedka C. G. E. v tomto konaní, že jeho výpoveďou mal záujem poškodiť osobu obvineného.

S prihliadnutím na predmetný pomer v jednotlivých oddeleniach a množstvo spisov z predmetných jednotlivých oddelení do novovznikajúceho oddelenia 4 CbZm, súd nezistil, že by tento bol cielený a že by spisy boli účelovo vybrané a vložené do generátora.

Na základe predmetného rozvrhu práce, tak predmetné oddelenia po prerozdelení mali približný rovnaký počet spisov C. H. Z. – 568 spisov, G. G. T., D. – 568 spisov, C. G. E. – 588 spisov a G. Q. G. – 598 spisov. Pokiaľ išlo o predmetné sporné spisy, 2 CbZm 59/2016, 2 CbZm 60/2016 a 2 CbZm/61/2016, išlo o spisy, ktoré do predmetného prerozdelenia nedal obvinený, ale svedok C. R. E.) predmetnú skutočnosť nemožno pričítať obvinenému, pretože tento nemohol do predmetného zasiahnuť a ani nemohol, pretože nepoznal (čo mu z titulu funkcie) ani mu to neprináležalo, aby osobne zisťoval, aké spisy idú do náhodného výberu. Z jeho strany nedošlo k pochybeniu, pretože práve dohodou medzi ním a dotknutými sudcami bol vytvorený kľúč a tento mali dodržať jednotliví sudcovia.

Naviac v tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne C. H. Z., ktorá vypovedala, že svedok C. G. E. jej uviedol, že do predmetného „výberu“ dá všetky tri spisy proti Markíze. Vo veci nebolo porušené ani právo na zákonného sudcu odňatím veci pôvodným zákonným sudcom pridelením týchto vecí novej sudkyni. V danom prípade, ako vyplynulo z predmetného dokazovania, išlo o náhodný výber pomocou technických prostriedkov a technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a teda bola vylúčená aj možnosť ovplyvniť pridelenie vecí zo strany obvineného ako predsedu Okresného súdu Bratislava V.

V tomto smere súd poukazuje i na výpoveď svedkyne A. I., dozornej úradníčky, ako i pracovníka IT pre Krajský súd Bratislava, svedka L. T., ovplyvniť náhodné prideľovanie do jednotlivých senátov nie je možné, lebo je to tak nastavené. Opätovne súd uvádza, vychádzajúc z výpovedí dotknutých svedkov, sudcov z oddelení 1 CbZm, 2 CbZm a 3CbZm, ktorých sa predmetné prerozdelenie spisov týkalo, že títo mali kľúč dopredu daný na prerozdelenie predmetných spisov, z každého pôvodného oddelenia mal byť vybratý minimálne dvojnásobný počet spisov, ktoré mali byť pridelené do nového oddelenia.

Súd navia cpoznamenáva, že z príslušných ustanovení zákonov, ktoré sa týkajú termínu „prerozdelenie spisov“, nie je v žiadnom ustanovení zákona výslovne a doslovne uvedený a zvolený spôsob prerozdelenia spisov aký má byť.

V tomto smere súd preto poukazuje i na záznam previerky zákonnosti pridelenia veci do súdnych oddelení na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 31. októbra 2019, v práve v teraz žalovanej veci, že pokiaľ išlo o prerozdelenie vecí toto zabezpečilo náhodnosť pridelenia a pochybenia teda zistené neboli. Predmetnou vykonanou kontrolou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nebolo zistené porušenie podmienok náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom a nebol preukázaný ani zásah do týchto prostriedkov za účelom ovplyvnenia pridelenia danej veci.

Súd nemal za to, že by v danom prípade práve spôsob výberu vecí do generátora bol najväčšou slabinou „náhodného výberu“. Naopak mal za to, že do predmetného generátora išiel dvojnásobný počet spisov, konkrétne určených, jasne a zrozumiteľne vyplynulo princípy a kritéria, ktorými sa sledovalo dosiahnutie náhodného prerozdeľovania vecí ako aj princípy a kritériá, ktorými sa objasnil a vysvetlil predmetný odklon (vylúčenie vecí daných na termín, veci už rozpojednaných pred ich ukončením). Práve takéto výnimky boli výsledkom interpretácie rozvrhu práce ustanovené boli exaktne, transparentne, predvídateľne a boli tak realizované bez vonkajšieho zásahu do rozvrhu práce a teda aj bez zásahu do tohto systému zo strany štátnej správy, teda predsedu súdu (obvineného).

V predmetnej veci je v spise založený zoznam vecí, ktoré boli vložené do generátora, pomer, akým sa vyberali, zoznam vecí po prerozdelení. U obvineného vzhľadom dôkazy, ktoré súdu boli predložené a ktoré následne vyhodnotil nie je dané zavinenie, a to ani len v nedbanlivostnej forme. Ako uviedol súd už vyššie, zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky trestného činu , a to vrátane znaku „zmaril splnenie dôležitej úlohy“ a znaku „spôsobil obzvlášť závažný následok“.

Na základe dôkazov získaných v prípravnom konaní je možné ustáliť, že obvinený nechcel svojím konaním, resp. nekonaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a ani nebol uzrozumený s tým, že tento záujem chránený Trestným zákonom poruší, resp. ohrozí. Obvinenému tak určite nemožno pričítať zavinenie z nedbanlivosti a to ani vedomej a ani nevedomej.

Na podklade dôkazov dospel súd k záveru, že obvinený nespáchal uvedený trestný čin ani z nedbanlivosti. Naopak, podľa názoru súdu obvinený urobil všetko, čo ako predseda súdu v súlade s predmetnými zákonnými normami vykonať mal a mohol.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 2 ods. 10 Tr. por., kedy sa orgány činné v trestnom konaní touto zásadou dôsledne neriadili a neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou, s akou objasňovali okolnosti svedčiace proti obvinenému, aj okolnosti svedčiace v jej prospech.

Orgány činné v trestnom konaní sa predovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadali s výpoveďami svedkov, predmetnými listinnými dôkazmi ako i zákonnými normami. V predmetnej veci vychádzali z výpovede jediného svedka C. G. E., ktorého výpoveď (procesná) bola zmätočná, vyhýbavá, tendenčná, zavádzajúca. Na viacero otázok, ktoré mu boli kladené v prípravnom konaní neodpovedal s odôvodnením, že sa k tomu vyjadrí vo svojom trestnom oznámení. Potvrdil, že vo vzťahu k jeho osobe sa viedli disciplinárne konania (ktoré pripisoval práve obvinenému), poukázal na svoj nie priaznivý zdravotný stav č. l. 1407.

I svedkovia v predmetnej veci (s prihliadnutím na skutočnosť, že právna kvalifikácia sa vo vzťahu k obvinenému stále menila, pretože dôkazná situácia sa podľa názoru súdu tiež úplne zoslabovala), G. L., C. H. E., G. F. L. osobu obvineného nepoznali, nikdy v živote neboli s ňou v osobnom kontakte.

Svedok G. L. naviac vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom mal zasahovať údajne v jeho prospech pri prerozdelení spisov.

Svedok G. G. L. vypovedal, že nemal vedomosť o tom, akým spôsobom bola vec pod sp. zn. 2 CbZm 59/2016 prerozdelená. Nemal vedomosť o akejkoľvek inej aktivite obvineného. Osobu obvineného nepoznal, nikdy s ním neprišiel pracovne do kontaktu.

Svedok C.. H. E. vypovedal k osobe obvineného vypovedal, že osobu obvineného nepoznal, nikdy s ním neprišiel pracovne do kontaktu.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je však súd toho názoru, že v prípravnom konaní zaobstarané dôkazy i v tomto zadokumentovaní sú dostačujúce pre rozhodnutie súdu, a preto nepovažoval za potrebné vykonanie kontradiktórneho procesu, keďže možno odôvodnene očakávať, že by súdne konanie neviedlo k odlišným záverom. K preukázaniu viny páchateľa (obvineného) musia existovať už v čase podania obžaloby priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa (obvineného), ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Súd v danom prípade mal za to, že nejde vo vzťahu k obvinenému ani o disciplinárne previnenie, pretože dokazovaním vo vzťahu k obvinenému nebola preukázaná ani „svojvôľa“, pretože predmetný pojem je neoddeliteľne spojený s vôľovým prvkom, ktorý je možný len pri úmyselnom zavinení zodpovedajúcom úprave priameho úmyslu, §15 písm. a/ Tr. zák., a nepriameho úmyslu, §15 písm. b/ Tr. zák., smerujúceho k porušeniu práva, pričom je potrebné dokázať skutkový podklad pre právny záver o úmyselnom zavinení s popísaným smerovaním. Naviac v predmetnej veci bolo obvinenému kladené protiprávne konanie z nedbanlivosti (primerane Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 271/2023-39, zo dňa 21. novembra 2023).

Obdobne súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky (sp. zn. III. ÚS 3296/2021, zo dňa 02. mája 2023), ktorý sa tiež zaoberal možnosťami vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov za vydanie „vadných rozhodnutí“ a je využiteľný i v právnych pomeroch Slovenskej republiky a to i pri trestnom čine, prečine marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Tr. zák.

Z predmetného Nálezu, okrem iného vyplýva, že nie je možné pripustiť, aby fakticky akýkoľvek iný právny názor (v tomto smere i názor Súdnej rady, o ktorý sa opieral prokurátor, kde súd len na okraj konštatuje, že tento nemohol mať žiadnu právnu relevanciu, pretože na to, aby bol zisťovaný skutkový stav veci je príslušný len orgán činný v trestnom konaní, pretože tu predmetné osoby vystupujú v pozícii obvineného a svedka a patrične k tomu sú aj poučované v súlade s Trestným poriadkom a z ich výpovedí tak môžu vyplývať i trestnoprávne dôsledky), ktorý by sa v budúcnosti ukázal nesprávnym, zakladal trestnú zodpovednosť osoby, ktorá ho v určitej dobe urobila a to bez ohľadu na východiská, ktoré ju k nemu viedli, pretože po nikom vybaveným rozhodovacou právomocou nie je možné vyžadovať absolútnu neomylnosť, pokiaľ nie je pri chybnom rozhodnutí preukázaný zámer, či neakceptovateľný, nedbalý, excesívny, či svojvoľný prístup. I za prípadné vadné rozhodnutie, bez ďalšieho, teda žiadny trestnoprávny postih nehrozí, pretože v právnom poriadku je zakotvený systém opravných prostriedkov, ktoré slúžia práve k tomu, aby boli napravené cestou zákona všetky „vadné rozhodnutia“, nech ide o civilné, trestné, prípadne správne konanie. Uvedený systém nie je možné nerešpektovať a „hľadať“ iný spôsob, ako dosiahnuť nápravu právoplatného rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Mgr. Erika Krutková

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.sk.