V zložitom geopolitickom kontexte bolo podľa odborníka na migračnú a integračnú politiku jasné, že nebude jednoduché nájsť konsenzus na svetovej úrovni. „Napriek tomu si myslím, že vo finálnom dokumente sa veľmi dobre premietajú priority rôznych aktérov, najmä významných štátov pôvodu medzinárodnej migrácie, štátov tranzitu a štátov, do ktorých migranti mieria. Som presvedčený, že aj Európska únia si počas rokovaní vyjednala množstvo ústupkov a priorít, ktoré sa v dokumente objavujú,“ povedal Jungwirth.

Medzi spomínané priority európskych štátov zakomponované v pakte patrí napríklad historicky prvá deklarácia afrických štátov, že budú prijímať späť svojich občanov v prípade ich návratu. Dokument sa ďalej venuje potláčaniu nelegálnej migrácie a pašovania, ako aj posilneniu policajnej spolupráce či spolupráci na ochrane hraníc. Podľa Jungwirtha ide o priority, ktoré zásadným spôsobom odrážajú to, čo si želajú európske krajiny vrátane Vyšehradskej štvorky (V4).

Migračný pakt OSN sa podľa neho stal terčom určitej politickej skupiny, respektíve skupín, ktoré majú za cieľ útočiť na akýkoľvek multilaterálny systém. „Objavilo sa okolo toho množstvo neprávd a hoaxov vrátane toho, že dokument zakladá ľudské právo na migráciu, že je právne záväzný, že povedie k tomu, že by európske štáty mali mať povinnosť prijímať migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Nič z toho v dokumente nie je,“ zdôraznil Jungwirth.

Pakt sa síce dotýka aj problematiky nelegálnej migrácie, ale jeho snahou je podľa Jungwirtha iba „skonkretizovať práva, ktoré majú už všetci ľudia, do nejakých základných záväzkov pre štáty“. Dostávame sa totiž do situácie, keď sa ľudia – ktorí sú na nejakom území bez platného povolenia na pobyt – ocitajú na okraji spoločnosti a nie je možné pre nich zaistiť základné životné potreby.

Globálny pakt OSN o migrácii je podľa neho istým spôsobom kompromisný. Štáty sa dohodli, že je právne nezáväzný a nemá teda silu medzinárodnej zmluvy. „Aj keby k nemu Česká republika pristúpila, tak by nebol ratifikovaný parlamentom, pretože by sa bezprostredne nepremietal do českého práva,“ vysvetlil.

Pakt je potrebné podľa analytika vnímať ako určitý zoznam nástrojov, z ktorého si môžu signatárske krajiny vyberať v prípade, že budú ďalej rozvíjať svoju migračnú politiku. Ide teda o návrhy, kam by sa mohli krajiny uberať.

Dôsledná implementácia dokumentu podľa neho už závisí od vôle jednotlivých štátov, resp. regionálnych združení krajín. Je dôležité zamerať sa na to, aby štáty skutočne plnili to, k čomu sa prihlásili. „Aj keď vyšehradské štáty majú nejaké výhrady, tak by to mali byť reálne výhrady tohto charakteru, výhrady typu ako zaistíme, že to, čo je v pakte napísané, sa skutočne stane,“ vysvetlil.

Predstava, že migráciu bude ktorýkoľvek štát na svete riešiť čisto jednostranne, je podľa Jungwirtha mylná. Upozornil, že v súčasnosti tiež prevláda mylná predstava, že dokument sa týka len milióna potenciálnych migrantov alebo utečencov z Afriky a Blízkeho východu.

Migračný pakt sa totiž významným spôsobom týka ľudí, ktorí za prácou prichádzajú legálne, čo je podľa analytika väčšina migrantov, ktorí dnes smerujú do našich krajín. Pakt sa podľa jeho slov snaží, aby sa títo ľudia mohli svojimi kvalifikáciami úspešne uplatniť na trhu práce v týchto krajinách, ako aj úspešnejšie začleniť do prijímacích spoločností.

Podľa Jungwirtha je v tejto súvislosti potrebné pozerať na to, aké sú migračné kontexty jednotlivých štátov. V prípade Slovenska spomenul migrantov z Ukrajiny či Srbska, v ČR z Ukrajiny, Vietnamu a Mongolska. „Sú to koniec koncov tiež ľudia, ktorí sa tu usadzujú a u ktorých by nám nejaký medzinárodný rámec mohol pomôcť, aby sme dlhodobo mohli na ich začleňovaní do spoločnosti úspešne pracovať,“ dodal analytik.

Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.

Európska komisia minulý týždeň vyjadrila silnú podporu pre túto dohodu, ktorá by mala byť prijatá na decembrovej medzivládnej konferencii v Marrákeši. Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska či Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja.

Na Slovensku o tomto dokumente prebiehajú diskusie. Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák zdôrazňuje, že ide o politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti, a že formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu.