Praha 27. novembra 2019 (HSP/Foto:Archív)

České médiá a analytici komentujú nový kontroverzný „projekt“, ktorý inicioval starosta pražských Řeporyjí Pavel Novotný (ODS): plánuje vo svojej mestskej časti vybudovať  pomník vlasovcom. Tento zámer bude prejednávať tamojšie zastupiteľstvo 16. decembra. Táto iniciatíva mimoriadne nevonia ruskému veľvyslanectvu v Prahe, ktoré vo svojom vyhlásení podčiarklo, že by pomník porušil medzinárodné záväzky Česka vyplývajúce zo zmluvy o nepremlčateľnosti vojenských zločinov. „Nemiešajte sa do záležitostí suverénnej  samosprávy,“ reagoval na to starosta Pavel Novotný

Ruské veľvyslanectvo v Prahe vo svojom vyhlásení pripomenulo, že Ruská osloboditeľská  armáda (ROA – vlasovci) bola kolaborantskou ozbrojenou formáciou vytvorenou nacistickým vedením Tretej ríše. „V súlade s Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu sú zločiny Andreja Vlasova a jeho komplicov kvalifikované ako účasť na spáchaných nacistami vojenských zločinoch a zločinoch proti ľudskosti a napomáhanie im  (zásady Norimberského tribunálu boli potvrdené za účasti Československej socialistickej  republiky v rezolúcii 95 (1) Valného zhromaždenia OSN zo dňa 11. decembra 1946),“ pripomenula ruská ambasáda.

„Ak by bol pomník vlasovcom postavený v mestskej časti Praha-Řeporyje, bolo by to porušením záväzkov Českej republiky ako účastníka Zmluvy o nepremlčateľnosti vojenských zločinov a zločinov proti ľudskosti z roku 1968. V nej je okrem iného zakotvené, že na podobné zločiny (nie iba na osoby, ktoré ich spáchali) „sa premlčanie nebude vzťahovať, bez ohľadu na dobu ich spáchania“,” uvádza sa vo vyhlásení ruskej ambasády v Prahe.

Podľa Novotného ale ruská strana nemá do rozhodovania mestskej samosprávy čo hovoriť. „Řeporyje ako suverénna mestská časť považuje stanovisko veľvyslanectva Ruskej federácie za miešanie sa do vnútorných záležitostí mestskej časti,” odkázal s tým, že ruský veľvyslanec v Prahe Alexander Zmejevský nie je – rovnako ako prezident Vladimír Putin – v jeho mestskej časti vítaný,“ uvádzajú české médiá.

Ako uvádzajú české médiá, poslanci zastupiteľstva sú podľa Novotného jednotní a stavbu pomníku podporujú koaliční partneri i opozícia. „Vlasovci na konci vojny pomohli v Prahe povstalcom v boji s Nemcami. Zomrelo ich pritom zhruba 300. O ich prispeniu k oslobodeniu  hlavného mesta sa za minulého režimu mlčalo. Rusko ich zásluhy neuznáva,“ pripomínajú české médiá.

Samotné pôsobenie ROA, generála Vlasova a účasť vlasovcov na oslobodení Prahy rôzni odborníci, médiá a politici posudzujú odlišne. Väčšina odborníkov je presvedčená, že vlasovci sa pripojili k pražským povstalcom, pretože nemali inú šancu: potrebovali sa prebojovať cez nemecké línie, aby sa dostali do amerického zajatia – nemecké jednotky by im tak ľahko nedovolili opustiť front a vzdať sa spojeneckým vojskám. Museli si „vyčistiť cestu“.

Niektorí odborníci vlasovcov obhajujú s tým, že Ruská oslobodenecká armáda sa zúčastnila hlavne na protipartizánskych akciách a nemecké velenie sa ju snažilo nepoužívať na fronte, pretože veľa jej vojakov sa pridalo iba z donútenia alebo existenčných dôvodov a ich odhodlanie bojovať proti ZSSR nebolo isté. Na konci vojny však, hlavne na území Česka, vlasovci už nebojovali proti partizánom, ale iba proti regulérnym jednotkám Červenej armády.

Vlasovci ozaj pomohli účastníkom pražského povstania, keď si museli vybrať, akým spôsobom sa dostanú z tej vojny a zachránia si životy. Ku povstaniu obyvateľov Prahy, prirodzene, sa nepripojila celá ROA – Ruská oslobodenecká armáda, ktorej jednotky sa nachádzali na rôznych miestach, ale iba divízia ukrajinského generála Buňačenka, ktorá 29. apríla ustúpila do mesta Louny, vzdialeného takmer 55 km od českej metropoly.

Českí povstalci ihneď nadviazali kontakty s Buňačenkom. Ich delegácia prišla za vlasovským generálom 2. mája a požiadala ho o pomoc. Buňačenko sa však s odpoveďou neponáhľal. V ten istý deň dostal ultimátum od Rudolfa Toussainta, nemeckého generála, veliteľa jednotiek Wehrmachtu bojujúcich v Prahe: mal sa premiestniť do Brna a zúčastniť sa na bojoch proti Červenej armáde. Nakoniec 5. mája generál Sergej Buňačenko, náčelník štábu divízie podplukovník Nikolaj Nikolajev a veliteľ 4. pluku plukovník Igor Sacharov podpísali dohodu s predstaviteľmi povstalcov „O spoločnom boji proti fašizmu a boľševizmu“…

Pražské povstanie vypuklo 5. mája a vlasovci sa k nemu pripojili 6 mája, keď zaútočili na letisko v Ruzine, ktoré sa nachádzalo severozápadne českej metropoly. Po takmer dvoch dňoch bojov vlasovci 7.  mája opustili Prahu, pretože si veľmi dobre uvedomovali, čo ich čaká po stretnutí s útočiacimi jednotkami Červenej armády: Rusi väčšinou vlastizradcov popravovali hneď na mieste…

Sovietske vojská zatiaľ uskutočnili Pražskú útočnú operáciu a prebili sa do Prahy. 8. mája však bolo medzi nemeckými vojskami a povstalcami dohodnuté prímerie, v ktorom sa Nemci zaviazali vyprataním mesta, pokiaľ im povstalci umožnia voľný prechod na západ. Prímerie sa však nevzťahovalo na frontové jednotky, ktoré sa sťahovali ku Prahe. 9. mája k mestu dorazili vojaci 1. ukrajinského frontu pod vedením Ivana Koneva, tankové armády Rybalka a Leljušenka a boje sa znovu rozhoreli. Tankové jednotky rýchlo prenikli do mesta a veľkú časť z neho čoskoro oslobodili.

Utekajúci vlasovci veľa šťastia nemali. Podarilo sa im síce vzdať Američanom, ale americké velenie takmer všetkých vlasovcov – zajatcov odovzdalo veleniu Červenej armády. Iba niektorým sa podarilo utiecť a našli azyl v niektorej európskej alebo zaoceánskej krajine. Väčšina vlasovcov bola repatriovaná do ZSSR. Radových vojakov čakal väčšinou dlhoročný trest vo forme väzenia alebo nútených prác v koncentračných táboroch. Velitelia Ruskej oslobodeneckej armády boli odsúdení za vlastizradu a popravení. Po súdnom procese, ktorý trval vyše roka, 1. augusta 1946 generáli Vlasov, Truchin, Žilenkov, Malyškin, Buňačenko a Maľcev boli popravení obesením vo dvore Butyrskej väznice v Moskve…

Odborníci, médiá a politici majú odlišné názory na pôsobenie vlasovcov, príslušníkov ROA – Ruskej oslobodzovacej armády. Neodškriepiteľným faktom však je, že túto armádu vytvorilo velenie nemecko-fašistickej armády, bolo zásobované, udržiavané a dostávalo žold od fašistického Nemecka, rozkazy velenia ktorého muselo plniť a na strane ktorého bojovalo. Rozprávky o „nezávislosti“ tejto armády z historického hľadiska absolútne neobstoja. Preto stavať pomníky vlasovcom, aj keď sa zúčastnili na Pražskom povstaní, je, jemne povedané, nekorektné – rovnako, ako stávať pomníky banderovcom na Ukrajine.

Eugen Rusnák