Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Theguardian/Foto:TASR/AP-Saudi Press Agency,Hasan Jamali)

Americký sudca zamietol žalobu proti saudskoarabskému princovi Mohamedovi bin Salmánovi, v ktorej sa tvrdilo, že sa spolčil s cieľom zabiť novinára Džamála Chášukdžího, a uviedol, že korunný princ má nárok na imunitu napriek „dôveryhodným obvineniam“, že sa na vražde podieľal, informuje The Guardian

Sudca John Bates, sudca okresného súdu USA s dlhoročnou praxou v rozhodovaní prípadov týkajúcich sa národnej bezpečnosti, priznal, že pri rozhodovaní mal „obavy“, ale uviedol, že jeho ruky boli v skutočnosti zviazané nedávnym odporúčaním Bidenovej administratívy, aby princ Mohammed získal imunitu.

Rozhodnutie zamietnuť občianskoprávnu žalobu, ktorú podala Khashoggiho snúbenica Hatice Cengizová a prodemokratická skupina Dawn, ktorú založil zavraždený novinár, pravdepodobne znamená koniec úsilia o vyvodenie zodpovednosti budúceho saudskoarabského kráľa za vraždu z roku 2018.

Zamietnutie občianskoprávnej žaloby proti princovi Mohamedovi a dvom jeho blízkym spolupracovníkom – Saudovi al-Qahtanimu a Ahmedovi al-Asirimu – znamená, že saudskoarabský následník môže teraz voľne cestovať do USA a iných jurisdikcií. Hoci prípad nevzniesli americkí prokurátori, ktorí by mali právomoc ho zatknúť, ak by sa v ňom pokračovalo, prípad by pre korunného princa vytvoril právne mínové pole a v prípade, že by bol uznaný vinným, mohol by ohroziť jeho finančné záujmy v USA.

„Jedna epizóda nášho boja za spravodlivosť pre Džamála sa síce skončila, ale boj sa nikdy neskončí, kým nebudú všetci páchatelia vrátane MBS postavení pred súd,“ povedal Abdullah Alaoudh, riaditeľ výskumu Saudskej Arábie v Dawn, spolužalobca v tomto prípade.

Saudskí disidenti a kritici princa Mohameda už skôr vyjadrili vážne obavy z akejkoľvek možnosti, že korunný princ získa imunitu, a uviedli, že akékoľvek takéto rozhodnutie by spečatilo auru beztrestnosti okolo 37-ročného princa a mohlo by sa považovať za ponuku, ktorá mu poskytne licenciu na útoky na ďalších novinárov a disidentov na celom svete.

Brutálna vražda Khashoggiho v roku 2018 vyvolala medzinárodné pobúrenie. Vyšetrovanie Agnes Callamardovej, vtedajšej osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, ukázalo, že Khashoggi sa stal obeťou „zámernej, vopred premyslenej popravy“, za ktorú je podľa práva v oblasti ľudských práv zodpovedný štát Saudská Arábia.

Callamard na základe nahrávok rozhovorov zo saudskoarabského konzulátu v Istanbule, kde bol zavraždený a rozštvrtený pílou na kosti, uviedol, že Khashoggi bol v posledných chvíľach konfrontovaný saudskoarabskými predstaviteľmi vrátane jedného, ktorý povedal: „Ideme si po teba.”

V nasledujúcich minútach bolo podľa jej správy počuť zápas a šuchotanie igelitu, čo naznačuje, že novinár denníka Washington Post mohol byť udusený pomocou igelitového vrecka.

Callamardová, ktorá je v súčasnosti generálnou riaditeľkou Amnesty International, v rozhorčenom vyhlásení pre denník Guardian vymenovala viacero strán, ktoré podľa nej „prispeli k beztrestnosti vraždy Džamála Chášogdžího“, od samotnej Saudskej Arábie cez tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana až po Joea Bidena.

„A to nehovorím o všetkých vládach a šéfoch podnikov, športových a kultúrnych podujatí, ktorí sa dvorili, predávali a kupovali od štátu zodpovedného za vraždu Džamála Chášukdžího. Toto je realita nášho sveta. Zradená sloboda tlače a ľudské práva. Opakovane. Ale my stále stojíme. A stále bojujeme. A nie sme porazení. Poznáme pravdu,“ povedala.

Princ Mohammed uviedol, že za vraždu preberá zodpovednosť, ale poprel akúkoľvek osobnú účasť na schvaľovaní vraždy.

Rozhodnutie sudcu Batesa prichádza niekoľko rokov po tom, ako vtedajší kandidát Biden prisľúbil, že v prípade svojho zvolenia za prezidenta bude brať saudského korunného princa na zodpovednosť za vraždu, a navrhol, že s princom Mohamedom by sa malo zaobchádzať ako s „globálnym vyvrheľom“ za jeho údajnú úlohu pri zabíjaní.

Krátko po nástupe do Bieleho domu sa zdalo, že Biden splní svoj predvolebný sľub.

Jeho administratíva zverejnila odtajnenú správu spravodajských služieb, v ktorej sa dospelo k záveru, že „MBS“, pravdepodobne schválil vraždu. Nenasledovali však žiadne ďalšie sankcie voči korunnému princovi ani jeho rozsiahlym obchodným záujmom v USA. Vlani v lete Biden pred stretnutím v Džidde, ktoré sa považovalo za pokus o záchranu vzťahov, buchol korunného princa päsťou. Minulý mesiac potom ministerstvo zahraničných vecí navrhlo, aby bola princovi Mohamedovi udelená imunita, pričom sa odvolávalo na nedávne povýšenie korunného princa do funkcie predsedu vlády.

Obhajcovia ľudských práv a Cengizovi právnici tvrdili, že toto povýšenie bolo ľsťou, ktorej jediným cieľom bolo vyhnúť sa zodpovednosti, čo Bidenova administratíva ani súd nepopreli.

Sudca Bates vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že americké právo a deľba moci, ktoré núti súdnu moc rešpektovať názory výkonnej moci na zahraničnú imunitu, ho núti súhlasiť s rozhodnutím Bidenovej administratívy v tejto veci, aj keď zrejme uznal, že okolnosti náhleho povýšenia princa Mohameda na predsedu vlády boli „podozrivé“.

„Výkonná moc je naďalej zodpovedná za zahraničné záležitosti vrátane vzťahov so Saudskou Arábiou a opačné rozhodnutie tohto súdu o bin Salmánovej imunite by do týchto povinností predsa len neprimerane zasahovalo,“ napísal sudca.