Doneck, 12. apríla, 2015 (HSP/Foto/Facebook)

Na juhovýchode Ukrajiny bojujú nielen domáci bojovníci, ale aj cudzinci. Kým však na strane ukrajinskej armády bojujú žoldnieri, ktorí sem „prišli zarobiť alebo zastrieľať si“, na strane povstalcov bojujú legionári, ktorí to robia z ideových a morálnych dôvodov.

Jedným z nich je aj americký dobrovoľník, ktorý má aj čisto americkú prezývku Texas. Prečo prišiel na Donbas, prečo bojuje na strane povstalcov, čo si myslí o dianí na Ukrajine a o tom, čím sa skončí tento krvavý konflikt? O tom sa s nim porozprával novinár Iľja Muromskij.

Prečo si sem prišiel a prečo bojuješ na strane povstalcov?

Predovšetkým preto, že som antifašista a navyše som aj komunista. Keď som sa dozvedel a na vlastné oči videl v televízii, čo sa deje v Kyjeve pred rokom, že tu je Majdan a všetko ostatné, hneď som pochopil, že novú nezákonnú vládu podporujú Spojené štáty a to, že vlastne celé toto dejstvo pripravili práve USA. Pochopil som, že je to ďalšia špinavá fraška – presne ako to bolo v Líbyi alebo Paname, v Sýrii alebo Afganistane, v Iraku a pod. Bohužiaľ, je to pravda, presvedčil som sa, že je to tak. Pamätáte sa, čo hovorili títo „sponzori a ideoví poradcovia ukrajinských revolucionárov“? Tvrdili, že zabezpečia, aby sa do tejto krajiny vrátila sloboda a demokracia. A čo sa stalo? Zorganizovali a podporili nezákonný štátny prevrat, falošné voľby v Kyjeve, „exportovali“ sem skutočný, ozajstný fašizmus. Ľudia, proti ktorým bojuje Donecká armáda – armáda Donbasu, Donecka a Luhanska, to sú skutoční nacisti. To sú živí heilujúci Hitlerovi nacisti a treba ich zastaviť. Sú to zločinci. Určite by sa nedostali k moci, keby ich nepodporila americká rétorika, propaganda a keby nedostali konkrétnu pomoc od Spojených štátov. Preto som ako Američan a ako občas Sveta pocítil zodpovednosť za to, čo sa tu deje, a prišiel som sem. Som tu, aby som pomohol tunajším ľuďom obrániť ich domy pred nacistami, pred fašistami. Práve preto som sem prišiel.

Čo si myslíš o USA a ich aktivitách na Ukrajine?

Konajú tu zločiny. Presne tak – je to zločin. Bojujem tu už štyri mesiace. Bol som na letisku, teraz som v Spartaku. Každé rozbité sklo, každý dom zhorený do tla, každý zabitý človek, každá rodina, ktorá kvôli občianskej vojne bola nútená utiecť do Ruska, všetky škody, ktoré tu napáchali – všetko to zapríčinilo konanie Spojených štátov. Keby USA nepodporovali nacistov a nedávali najavo, že ich podporujú, táto vojna by nikdy nezačala, nik by tu nezahynul, nebol zranený a zmrzačený, neboli by tu zničené domy. Chcem povedať, že letisko je úplne zničené. Bola to nádherná budova a v súčasnosti je to kopa smeti, ktorú jednoducho treba zrovnať so zemou a potom tu postaviť novú budovu.

Prišli sem viacerí ľudia z Európy, z Ruska, ale čo Amerika? Vieš o tom, že by tu bol ešte niekto z Ameriky okrem teba?

Počul som, že je tu ešte jeden Američan. Bojuje pod prezývkou Hunter. Nestretol som ho a ani neviem, kde sa momentálne nachádza – či tu vôbec je. Tak alebo inak ja osobne tu zostanem až do konca.

Čo si myslíš, kedy sa skončí táto vojna?

Po tom čo zvíťazíme. Myslím si, že možno už v tomto roku padne tento fašistický režim v Kyjeve. Padne preto, lebo už teraz prehráva vojnu tu, na Donbase. Víťazstvo bude na našej strane. Vieme, že ani ľudia z Kyjeva nechcú narukovať do armády. Dostávajú povolávacie rozkazy a utekajú do Ruska. Ľuďom znižujú dôchodky, zvyšujú ceny plynu, kúrenia, vody a všetkého ostatného. Chcem povedať, že od toho momentu, kedy vypukol Majdan na Ukrajine, život sa iba zhoršuje, pretože tento zločinecký režim, zhoršujúci ľuďom život, nemôže existovať aj naďalej. A my sa nezastavíme a nevzdáme sa. Preto nikdy nad nami nezvíťazia. Nemôžu nad nami zvíťaziť.

Kedy si prišiel na Donbas?

Z Ameriky som odišiel vlani v novembri. Priletel som do Rostova, strávil som tam niekoľko dní. Navštívil som Volgograd, bývalý Stalingrad, bol som na Mamajevom kurgane, vzdal som česť pamiatke padlým a hrdinom Stalingradu, ktorí sú tam pochovaní. Potom som sa zasa vrátil do Rostova. Naskočil som do autobusu a 7. decembra som prišiel do Donecka. O týždeň som sa zaradil do bataliónu Vostok.

Ako dlho sa nachádzaš na tejto pozícii?

Iba niekoľko dní. Predtým som bol na niekoľkých pozíciách na letisku. Vlastne práve na Silvestra sa začala moja služba priamo na letisku. A 1. januára som sa zapojil do môjho prvého boja. Boli to ťažké boje. Celé okolie zničilo a vypálilo ukrajinské delostrelectvo. Hovorí sa, že v súčasnosti platí prímerie. Máme taký dojem, že ukrajinská armáda o tom vôbec nevie, pretože pokračuje ostreľovaní každý deň. Musíme občas odpovedať… V súčasnosti sa dislokujeme na severe letiska. Ukrajinská armáda sa snaží útočiť, podnikáme protiútoky, aby sme ukrajinských vojakov odtlačili naspäť. Bohužiaľ, strieľa sa tu každý deň…

Čo je tu pre teba najťažšie? Tu, konkrétne na tejto pozícii?

No… naše postele nie sú tie najpohodlnejšie… Ale nič sa nedeje. Čo je tam po posteliach? Mám tu fantastických kamarátov, celkom dobre nás zásobujú, jedlo je tiež celkom dobré. Robíme svoju prácu… Je to život vojaka…

Čo by si chcel povedať pre našich divákov a čitateľov?

Chcem zdôrazniť, že bitka na Donbase je skutočný Armagedon. Je to rozhodujúca bitka dobra a zla. Ľudia, proti ktorým bojujeme, to sú nacisti, to sú vojenskí zločinci. Zabíjajú ženy, detí, bombardujú nemocnice, školy, obytné domy… Ale nemáme právo pripustiť, aby zvíťazili. Preto tvrdím, že všetci dobrovoľníci tu, na Donbase sú hrdinovia. Nesmiem zabudnúť ani na tých, ktorí sa nachádzajú v tyle, zásobujú nás, všemožne pomáhajú. To sú tiež odvážni a dobrí ľudia. Ale tí chlapi, ktorí sú tu, na fronte, každý deň riskujú vlastný život – to sú ozajstní hrdinovia! Robia to, pretože si uvedomujú, že bojujú za správnu vec. Som hrdý, že som s nimi, že sme spolu a mienim tu zostať dovtedy, kým sa všetko neskončí…

eu

 Krátke video si môžete pozrieť tu: