Propaguje nenásilnú formu presadzovania práv o zachovanie tibetskej kultúry a jej autonómiu proti čínskej nadvláde. Výraz dalajláma môžeme v prenesenom význame preložiť ako “oceán múdrosti”, prípadne “učiteľ, ktorého múdrosť je veľká ako oceán”. Práve za snahu o návrat tibetskej nezávislosti mierovou cestou získal v roku 1989 Nobelovu cenu za mier.

Tändzin Gjamccho pochádza z chudobnej farmárskej rodiny zo siedmich detí. Ako sa stal z obyčajného chlapca najvyšší duchovný a politický vodca Tibetu, vnímaný ako duchovná autorita na celom svete?

Chlapec z chudobnej farmárskej rodiny, ktorý bol vo veku okolo dvoch rokov objavený učencami tibetského budhizmu. Budhisti veria na znovuzrodenie a súčasný dalajláma bol v roku 1938 rozpoznaný ako reinkarnácia 13. dalajlámu.

Reinkarnácia alebo zlatá urna

Okrem reinkarnácie v histórii existoval aj druhý spôsob volenia najvyšších predstaviteľov tibetského budhizmu.

V nadväznosti na problémy Tibetu a Číny je pochopiteľné, že Čína sa snažila o posilnenie svojho vplyvu na výber duchovných vodcov Tibetu už pred mnohými stáročiami.

V roku 1793 vydal čchingský cisár edikt, na základe ktorého boli dvaja najvýznamnejší znovuzrodenci – dalajláma a pančhenláma (pančhenláma – druhá najvyššia autorita tibetského budhizmu), ale aj ostatní hodnostári, ktorí predstavujú tibetskú budhistickú tradíciu, volení prostredníctvom tzv. zlatej urny (tibetsky gser bum, serbum). Do urny sa vložili mená kandidátov a žrebovaním sa vytiahlo jedno meno, ktoré s konečnou platnosťou potvrdzoval cisár.

Súčasný dalajláma a aj jeho predchodca neboli volení žrebovaním, ale už spomínaným rozpoznaním reinkarnovaného predchodcu.

Od volenia prostredníctvom urny sa odlišuje skutočne významne. Vstupujeme do sfér viery. Viery v reinkarnáciu, prevtelenie predchodcu do osoby, ktorá sa narodí opätovne do pozemského sveta.

Podľa budhistického učenia je ľudské zrodenie drahocenné a vzácne. Znamená to, že ľudskú existenciu je veľmi ťažké získať a že je veľmi cenná. Človek pre to musel v predošlých životoch nazbierať obrovské množstvo pozitívneho potenciálu a pozitívnej karmy.

To, ako ťažké je opätovne po smrti získať ľudské telo, je možné prirovnať k nasledovnému príkladu. Predstavme si malý kruh na hladine obrovského oceánu. V oceáne žije ryba, ktorá sa vynorí na hladinu raz za sto rokov. Pravdepodobnosť, že pri vynorení prestrčí hlavu cez kruh je naozaj malá. Podľa budhistického učenia je však jej šanca trafiť kruh oveľa väčšia ako šanca opätovne dosiahnuť drahocenné ľudské telo.

Z pohľadu reinkarnácie je teda dalajláma skutočne významná osoba na vysokej duchovnej úrovni. Dalajláma je mongolsko-tibetský titul pre najvyššie vtelenie tibetskej budhistickej školy Gelupa.

Hľadanie znovuzrodeného

Aký by bol život chlapca, nebyť vyšších duchovných zásahov? Pravdepodobne obyčajný. Súčasný 14. dalajláma priznáva, že si na svoje objavenie príliš nepamätá. Nemal vtedy ani tri roky.

Po smrti 13. dalajlámu mali tibetskí mnísi neľahkú úlohu. Najvyšší lámovia (láma – učiteľ v tibetskom budhizme) boli poverení hľadaním chlapca, ktorý sa narodil po smrti posledného dalajlámu.

U zosnulého 13. dalajlámu sa najprv skúmalo posmrtné natočenie hlavy. Tým smerom sa mali uberať kroky lámov. Smerovala k východu. Pálili aj pozostatky 13. dalajlámu. Smer dymu rovnako naznačoval miesto, kde sa nástupca narodí.  Lámovia hľadali aj dôležité znamenia na hladine posvätného jazera Lhamo Laccho. Podľa povesti bohyňa Paldän Lhamo, ochranný duch jazera, sľúbila prvému dalajlámovi ochranu línie prevtelených dalajlámov.

Dalajlámov regent, ktorý sa účastnil na sledovaní znamení na jazere, skutočne uvidel znamenia ukazujúce na miesto pobytu nového dalajlámu. Dôležité slovo pri hľadaní chlapca mali samozrejme aj veštci a iní významní lámovia.

Boli zostavené pátracie skupiny, ktoré sa vybrali nájsť chlapca. Paradoxne, v tomto prípade pomohol 9. pančhenláma, ktorý žil v exile a so zosnulým 13. dalajlámom mali za jeho života komplikovaný vzťah. 9. pančhenláma navigoval pátraciu skupinu na troch chlapcov, ktorí by mohli byť reinkarnáciou zomrelého dalajlámu.

Prvý chlapec bol však už mŕtvy, druhý bol príliš bojazlivý a tretím bol dnešný 14. dalajláma.

Pôvodne sa volal Lhamo Döndub a narodil sa v dedine Taccher v provincii Amdo, v severnom Tibete. Pátracia skupina dom jeho rodiny navštívila viac krát, najprv inkognito, neskôr chlapcovi predložili predmety, ktoré by mal poznať z predchádzajúceho života. A skutočne, chlapec z mnohých predložených predmetov vybral tie, ktoré patrili predchádzajúcemu dalajlámovi a označil ich za svoje.

Lhamo Döndub je roku 1937 rozpoznaný ako reinkarnovaný 14. dalajláma, čo znamená, že je duchovne zviazaný so svojimi trinástimi predchodcami a samotným Buddhou.

Okolnosti dalajlámovho nájdenia sú opradené aj legendami, niektoré spochybnil dokonca aj sám dalajláma.

Údajne mal s vyhľadávacou skupinou komunikovať v nárečí, jeho rodičia mali zažívať znamenia, ktoré boli neskôr znakom, že skutočne našli reinkarnovaného dalajlámu. A nakoniec, aby bolo prevzatie nájdeného chlapca komplikovanejšie, v rodisku dalajlámu mal vtedy veľký vplyv vojenský vodca Ma Pu-fang, ktorý požadoval za prepustenie chlapca, teraz už dalajlámu, výkupné. Až keď bolo zaplatené, mohla sa skupina roku 1939 vrátiť s chlapcom do Lhasy, mesta, ktoré je oficiálnym sídlom dalajlámu v Tibete. Tu prijíma meno Džampal Ngwang Lozang Ješe Tändzin Gjamccho.

Čína teda v tom čase na výber súčasného dalajlámu nemala nijaký vplyv a vo februári roku 1940 bol intronizovaný ako 14. dalajláma, duchovný vodca Tibetu.

So svojim starším bratom v palácoch Potala a Norbulingka začal mníšske štúdiá. Ďalšie roky strávil najmä štúdiom budhizmu, ale aj filozofie, metafyziky, histórie, logiky, astrológie, poézie…

Predčasne, v roku 1950, vo svojich pätnástich rokoch, musel prevziať aj politickú funkciu, a to po vstupe čínskej armády na územie Tibetu.

Do Lhasy prišlo tritisíc čínskych vojakov, neskôr sa k nim pridalo ďalších dvadsaťtisíc. Tlak na reformy v Tibete, podriadené socialistickému zmýšľaniu Číny, vyvrcholili protestomi Tibeťanov a tak dalajláma roku 1959 utiekol do severnej Indie.

Do exilu odišlo spolu s tibetskou vládou asi 100.000 Tibeťanov. Indický predseda vlády udelil dalajlámovi a sprevádzajúcim Tibeťanom azyl. Neskôr, okrem iného, tu vznikol tibetský parlament v exile.

Budhisti veria, že dalajláma je reinkarnáciou predchádzajúceho dalajlámu. Samotné prevtelenie, pokračovanie pozemského života, hrá v budhizme dôležitú rolu.

Dalajláma je na duchovnej úrovni považovaný za najvyššieho ducha, teda toho, ktorý dosiahol nirvánu (nirvána – stav najvyššej blaženosti, vyslobodenie sa z kolobehu života), ale zaviazal sa vrátiť na zem, aby svojim vplyvom dokázal pomôcť ostatným vyslobodiť sa z kolobehu znovuzrodenia. Nepochybne i lámovia, ktorí dostali neľahkú úlohu a reinkarnovaného dalajlámu museli nájsť, vyberali po stáročia vhodnú osobu.

Dalajlámov nástupca

Vráťme sa však k voleniu prostredníctvom žrebovania cez zlatú urnu. Keď zomrel 10. pančhenláma v roku 1989, vznikol konflikt. Tibetský exil na čele s dalajlámom zvolili 11. znovuzrodenie pančhenlámu. Naproti tomu čínska vláda žrebovaním v zlatej urne urobila vlastný výber na tento post. Dalajlámom určený 11. pančhenláma zmizol a dodnes je jeho osud a osud jeho rodiny neznámy. Čínskeho kandidáta tibetskí veriaci nerešpektujú a žije mimo Tibet.

Aký bude mať priebeh výber nového dalajlámu po smrti toho súčasného, je vidieť z tohto príkladu. Je na mieste sa obávať, že by nového dalajlámu vybrala Čína. Roku 2007 vydala  zákon, podľa ktorého každý „žijúci buddha“ musí byť schválený čínskou vládou. Čo znamená, že čínska vláda vyberie 15. dalajlámu. Preto sa súčasný 14. dalajláma vyjadril, že línia dalajlámov sa môže dokonca jeho znovuzrodením definitívne skončiť, alebo 15. znovuzrodenec bude narodený mimo územia Tibetu, v slobodnej krajine. Naznačil aj, že nástupcu možno určí sám, alebo ho demokraticky zvolia. Ak by sa však naďalej rešpektovala, povedzme, vyššia moc, a skutočné prevtelenie, výber by bol síce náročný, spochybniteľný, ale zároveň aj neuveriteľný a až nadpozemský.

V súčasnosti dalajláma zostáva dôležitým duchovným vodcom. Roku 2011 podpísal vyhlásenie, na základe ktorého svetskú moc preniesol na demokraticky voleného vodcu. Tým po dlhých 369 rokov oddelil politickú a duchovnú funkciu.

Veronika Majzúnová