Po desaťročiach rastu sa počet obyvateľov Európskej únie za posledné dva roky znížil najmä v dôsledku státisícov úmrtí spôsobených pandémiou Covid-19.

Z najnovších údajov štatistického úradu EÚ Eurostat vyplýva, že 1. januára 2022 mala EÚ 446,8 milióna obyvateľov, čo je o 172 000 menej ako v predchádzajúcom roku. K 1. januáru 2020 mala EÚ 447,3 milióna obyvateľov.

Tento trend je spôsobený tým, že v rokoch 2020 a 2021, ktoré boli poznačené ochromujúcou pandémiou, bolo viac úmrtí ako narodení a záporná prirodzená zmena bola výraznejšia ako kladná čistá migrácia.

Medzi jednotlivými krajinami však existujú veľké rozdiely. Napríklad v číselnom vyjadrení je Taliansko krajinou, kde sa počet obyvateľov najviac znížil, zatiaľ čo Francúzsko zaznamenalo najväčší nárast.

Čo sa deje a ako na to reaguje EÚ?

V ktorých krajinách počet obyvateľov rastie?

V roku 2021 sa v EÚ narodilo takmer 4,1 milióna detí a zomrelo 5,3 milióna ľudí, takže prirodzená zmena bola záporná o 1,2 milióna (všeobecnejšie povedané, v roku 2021 zomrelo o 113 000 ľudí viac ako v roku 2020 a v roku 2020 zomrelo o 531 000 ľudí viac ako v roku 2019, zatiaľ čo počet narodených zostal takmer rovnaký).

Čistá migrácia, teda počet osôb prichádzajúcich do EÚ mínus osoby odchádzajúce z EÚ, predstavovala 1,1 milióna, čo nestačilo na kompenzáciu.

Nárast počtu obyvateľov však bol zaznamenaný v 17 krajinách. V deviatich krajinách (Belgicko, Dánsko, Írsko, Francúzsko, Cyprus, Luxembursko, Malta, Holandsko a Švédsko) bol zaznamenaný prirodzený prírastok aj kladná čistá migrácia.

V ôsmich krajinách EÚ (Česká republika, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Litva, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) sa počet obyvateľov zvýšil v dôsledku kladnej čistej migrácie, zatiaľ čo prirodzená zmena bola záporná.

Najväčší prírastok v absolútnom vyjadrení bol vo Francúzsku (+185 900). Najvyšší prirodzený prírastok bol v Írsku (5,0 na 1 000 osôb), zatiaľ čo najväčší prírastok v pomere k existujúcemu počtu obyvateľov bol zaznamenaný v Luxembursku, Írsku, na Cypre a Malte (všetky nad 8,0 na 1 000 osôb).

Celkovo 22 členských štátov EÚ zaznamenalo kladnú čistú migráciu, pričom na čele rebríčka bolo Luxembursko (13,2 na 1 000 osôb), Litva (12,4) a Portugalsko (9,6).

Kde klesá počet obyvateľov?

Na druhej strane 18 krajín EÚ malo v roku 2021 zápornú mieru prirodzenej zmeny, pričom počet úmrtí prevýšil počet narodených.

Desať z nich zaznamenalo pokles počtu obyvateľov. V Bulharsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku počet obyvateľov klesol v dôsledku zápornej prirodzenej zmeny, zatiaľ čo čistá migrácia bola mierne pozitívna.

V Chorvátsku, Grécku, Lotyšsku, Rumunsku a na Slovensku bol pokles spôsobený zápornou prirodzenou zmenou aj zápornou čistou migráciou.

Najväčší pokles počtu obyvateľov bol zaznamenaný v Taliansku, ktoré stratilo viac ako štvrť milióna (-253 100).

Najvýraznejšia záporná prirodzená zmena bola v Bulharsku (-13,1 na 1 000 osôb), Lotyšsku (-9,1), Litve (-8,7) a Rumunsku (-8,2). Na proporčnom základe najväčší úbytok obyvateľstva zaznamenali Chorvátsko a Bulharsko (-33,1 na 1 000 osôb).

Ako EÚ reaguje na demografické zmeny?

Počet obyvateľov EÚ vzrástol z 354,5 milióna v roku 1960 na 446,8 milióna k 1. januáru 2022, čo predstavuje nárast o 92,3 milióna. Ak v 60. rokoch 20. storočia predstavoval rast približne 3 milióny osôb ročne, v období rokov 2005 až 2022 sa podľa Eurostatu spomalil v priemere na približne 0,7 milióna osôb ročne.

Prirodzená zmena bola do roku 2011 kladná a v roku 2012 sa zmenila na zápornú, keď sa kľúčovým faktorom rastu obyvateľstva stala čistá migrácia. Tá však v rokoch 2020 a 2021 už nekompenzovala prirodzenú zmenu a viedla k poklesu.

Podľa Eurostatu sa očakáva, že vzhľadom na starnutie obyvateľstva bude záporná prirodzená zmena v priebehu času pokračovať, ak miera plodnosti (celkový počet detí narodených každej žene) zostane nízka.

To vyvoláva otázky týkajúce sa budúcnosti trhu práce a služieb sociálneho zabezpečenia, ako sú dôchodky a zdravotná starostlivosť.

Európska komisia odhaduje, že do roku 2070 bude 30,3 % obyvateľov EÚ vo veku 65 rokov alebo viac v porovnaní s 20,3 % v roku 2019 a predpokladá sa, že 13,2 % obyvateľov bude vo veku 80 rokov alebo viac v porovnaní s 5,8 % v roku 2019.

Očakáva sa, že počet ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, sa zvýši z 19,5 milióna v roku 2016 na 23,6 milióna v roku 2030 a 30,5 milióna v roku 2050.

Demografické zmeny však ovplyvňujú rôzne krajiny a často aj regióny v rámci jednej krajiny odlišne.

Keď sa Ursula von der Leyenová ujala predsedníctva Európskej komisie, vymenovala chorvátsku političku Dubravku Šuicu za komisárku pre demokraciu a demografiu, aby sa zaoberala týmito zmenami.

Medzi opatreniami v rámci diskusie Komisia v januári 2021 začala diskusiu o starnúcej európskej spoločnosti, v ktorej navrhla kroky na zvýšenie účasti na trhu práce vrátane väčšej rovnosti medzi ženami a mužmi a predĺženia pracovného života.

V apríli Komisia navrhla opatrenia na zatraktívnenie Európy pre zahraničných pracovníkov vrátane zjednodušenia pravidiel pre štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí dlhodobo žijú v EÚ. Tieto opatrenia bude musieť schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.

V štvrtom štvrťroku tohto roka Komisia plánuje predložiť aj oznámenie o riešení problému “úniku mozgov” a zmiernení problémov spojených s poklesom počtu obyvateľov v regiónoch s nízkou pôrodnosťou a vysokou čistou emigráciou.