Hospodárska a vojenská modernizácia Číny, ktorá sa začala koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia, ju nielenže posunula do pozície významného aktéra v medzinárodnom systéme, ale tiež zamerala pozornosť na východnú Áziu a ázijsko-tichomorský región vo všeobecnosti. Stručne povedané, v posledných tridsiatich alebo štyridsiatich rokoch sa globálna rovnováha síl presunula z atlantického do tichomorského regiónu, a to najmä pod vedením Číny. Prirodzene, Spojené štáty, architekt a vedúci aktér súčasného svetového poriadku, vsadili od roku 2010 svoju víziu budúcnosti skôr na ázijsko-tichomorský a nedávno uznaný indo-tichomorský región než na Atlantik, Blízky východ alebo akýkoľvek iný región.

Spojené štáty jasne vnímajú Čínu ako vzmáhajúcu sa mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť status quo v indo-tichomorskom regióne. Preto už niekoľko rokov Spojené štáty nedefinujú Čínu ako strategického partnera, ako to robili predtým, ale ako strategického konkurenta alebo systémového rivala. Avšak faktory, ako je geografická, hospodárska, vojenská a populačná veľkosť Číny, nútia Spojené štáty hľadať partnerov, ktorí môžu pomôcť vyvážiť alebo sa zabezpečiť proti rastúcej moci Číny. V tejto súvislosti šéf amerických námorných operácií admirál Mike Gilday na seminári, ktorý 26. augusta 2022 zorganizovala nadácia Heritage Foundation, uviedol, že “India bude v budúcnosti pre Ameriku kľúčovým partnerom, ktorý bude zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti Číne. India predstavuje pre Čínu problém na dvoch frontoch.” Tieto vyhlásenia v skutočnosti odrážajú význam geopolitiky Indie v strategických kalkuláciách USA. Američania sa domnievajú, že India môže pôsobiť ako dôležitý druhý front v súperení USA s Čínou alebo v prípade možného konfliktu udržať pozornosť Číny zameranú nielen na Taiwan a tichomorskú oblasť.

Menej pozornosti sa venovalo tomu, ako tieto trendy vníma India. Bol by pre Indiu správny prístup pridať sa k Spojeným štátom a ich blokovej politike voči Číne? V porovnaní so Spojenými štátmi a Čínou má India v súčasnosti menší vplyv medzi krajinami Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Ak chce India zlepšiť svoje vzťahy s týmito krajinami v rámci politiky “Act East”, jej spojenie so Spojenými štátmi, ktoré sú mimoregionálnym hráčom a sú vnímané ako intervenčná mocnosť, jej nepomôže zvýšiť postavenie. Naopak, môže mať opačný účinok, pretože vytvorí dojem, že aj členovia ASEAN si musia vybrať stranu v regionálnom súperení medzi USA a Čínou.

Okrem toho kroky USA zamerané na posilnenie tichomorských aliancií a partnerstiev a rozmiestnenie 60 % svojich námorných síl v Tichomorí predstavujú pre Indiu príležitosti aj riziká. Spojené štáty a Čína sú síce dvaja najdôležitejší aktéri medzinárodných vzťahov v tomto storočí, ale India je geostrategicky najvýznamnejšou krajinou tohto storočia vzhľadom na svoju schopnosť ovplyvniť americko-čínsku súťaž. Postavenie Indie v americko-čínskom súperení preto určí nielen to, či sa stane treťou veľmocou, ale aj smerovanie globálnych vzťahov. Prečo by sa India mala spojiť so Spojenými štátmi v otázkach, ako sú spory vo Východočínskom a Juhočínskom mori alebo Taiwan, ktoré sa Indie geopoliticky príliš netýkajú? Takéto nesprávne zosúladenie by z Indie v budúcnosti neurobilo tretiu veľmoc. Preto je pre Indiu nevyhnutné, aby v súperení medzi USA a Čínou zostala neutrálna, udržiavala strategické partnerstvá s oboma krajinami a zachovala si nestranné postavenie v sporoch vo Východočínskom a Juhočínskom mori.

Hoci problémy na hraniciach medzi Indiou a Čínou môžu zvýšiť ťažkosti pri udržiavaní strategického partnerstva, netreba zabúdať, že Spojené štáty nemôžu prispieť k riešeniu tohto napätia.  Je to spôsobené tým, že z pohľadu Washingtonu je indicko-čínske napätie prospešné a žiaduce. Pokiaľ je existencia problému v záujme Washingtonu, je pre Spojené štáty nepraktické podieľať sa na jeho riešení. Preto sa tento problém môže riešiť len za rokovacím stolom prostredníctvom priameho dialógu medzi Naí Dillí a Pekingom.

Napokon, pokiaľ Čína nezvýši svoj tlak na Indiu a nebude ju tlačiť k tomu, aby sa prispôsobila Spojeným štátom, India by nemala byť zahrnutá do vízie Spojených štátov v oblasti Indopacifiku a nemala by prispievať k formovaniu blokovej politiky. V prvých rokoch studenej vojny zostala India v súperení medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom neutrálna, stala sa jednou z vedúcich krajín Hnutia nezúčastnených krajín pod vedením premiéra Džaváharlala Néhrúa a prijala päť zásad mierového spolunažívania. Odvtedy India pokračovala v tejto politike a nevstúpila do spojenectva so žiadnou krajinou, s výnimkou spojenectva so Sovietskym zväzom v neskorších fázach studenej vojny. V súčasnom súperení medzi Spojenými štátmi a Čínou, ak sa Naí Dillí pripojí k americkej vízii pre Indopacifik, stane sa len strategickou figúrkou Spojených štátov. Pre Indiu je však najvýhodnejšie, ak Dillí zostane neutrálne medzi týmito dvoma štátmi a bude pôsobiť ako protiváha obom. Snahou o udržanie regionálnej rovnováhy môže India presadzovať svoje záujmy a zároveň využívať svoje geostrategické právo.