Brusel 7. júna 2023 (HSP-Jonas Ekstromer/TT News Agency via AP)
Vrcholový komisár EÚ predkladá legislatívny návrh o rozvoji spoločného muničného priemyslu EÚ, ktorý bude predložený Európskemu parlamentu ešte tento mesiac
Thierry Breton, európsky komisár pre vnútorný trh, predložil návrh na radu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci Josepa Borrella. Ide o poslednú etapu Borrellovho pôvodného trojstupňového plánu, ktorý sa zdá byť komplikovanejší ako relatívne jasné prvé dve etapy. V prvej etape pôjde 1 miliarda eur do Európskeho mierového nástroja, z ktorého budú kompenzované krajiny, ktoré pošlú zbrane zo svojich ozbrojených síl na Ukrajinu. Zatiaľ čo regulačné nedostatky mierového nástroja viedli k vážnym zneužitiam, Brusel sa zdvorilo pozerá inam, keď tí, ktorí sa držia línie EÚ, míňajú peniaze európskych daňových poplatníkov na seba.
Druhým krokom je myšlienka spoločného nákupu zbraní, ktorá už dlhší čas uviazla na mŕtvom bode. Bolo to spôsobené najmä tým, že francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že jeho krajina je proti tomu, aby EÚ objednávala zbrane z tretích krajín, pretože by to viedlo k ďalšiemu zadlžovaniu obranného sektora EÚ a znižovaniu spôsobilostí EÚ.
Tretí krok je zrejme najkomplikovanejší. Zahŕňal by koordináciu európskej výroby munície a posilnenie obranného priemyslu EÚ, ktoré by sa opieralo o špecializovanú finančnú základňu a rôzne stimulačné ustanovenia z Bruselu.
Základný problém tretieho kroku spočíva v tom, že členské štáty nechápu, akú veľkú moc si Brusel predstavuje pri koordinácii “spoločného obranného priemyslu”. Hoci je zrejmé, že obranné kapacity treba zvýšiť, oveľa spornejšia je miera kontroly, ktorú by Európska komisia mohla vykonávať.
Bretonov návrh spočíva vo vytvorení fondu vo výške 500 miliónov eur na modernizáciu a rozšírenie európskych výrobných kapacít, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovníkov a “rozvoj cezhraničných priemyselných partnerstiev” na zabezpečenie dodávateľských reťazcov. Vybrané projekty by dostali 60 % fondu ako nenávratný grant a zvyšok by doplatila príslušná spoločnosť alebo členský štát.
Európska komisia však do legislatívy zakomponovala rozšírenie vlastných právomocí, t. j., že bude mať právo na prístup ku všetkým dôverným informáciám, ktoré si doteraz obranný priemysel členských štátov žiarlivo strážil.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová by si tak mohla kedykoľvek vyžiadať informácie o výrobných kapacitách jednotlivých spoločností, o rôznych prvkoch dodávateľských reťazcov, o stave zásob a o akýchkoľvek problémoch, s ktorými sa výrobcovia môžu stretnúť a ktoré by mohli brániť zvyšovaniu kapacít.
Najkontroverznejšia časť návrhu spočíva v tom, že by Európska komisia získala právo zadávať priame objednávky európskemu obrannému priemyslu a dokonca vyvážať jeho výrobky bez súhlasu vlastných vlád, čím by Európska komisia aj výrobcovia zbraní získali bezprecedentné právomoci.