Analytici priamo v teréne sledovali implementáciu dohody, ku ktorej za sprostredkovania Európskej únie dospeli vlani v apríli srbský a albánsky premiér. Rok a pol trvajúci projekt podporovaný Medzinárodným vyšehradským fondom skončil minulý mesiac. Jeho tvorcovia odprezentovali výsledky v Bruseli Mogheriniovej tímu.
Podľa riaditeľa CEPI Milana Niča sa bývalej vysokej predstaviteľke Catherine Ashtonovej podarilo naštartovať celý proces. “Netreba však podľahnúť predstave, že ide o vyriešenú vec. Ak sa do neho nepodarí vniesť nový impulz, tak pôjde dostratena. Celá investícia obrovského úsilia tak vyjde navnivoč,” uviedol Nič pre TASR.
Tvorcovia analýzy preto žiadajú Mogheriniovú, aby sa tejto problematike venovala osobne a nedelegovala to nižšie postavenému poverencovi. Ako poznamenal riaditeľ CEPI, táto otázka sa po sérii volieb v Srbsku, Kosove, Európskej únii ako aj konflikte na Ukrajine, dostala v prioritách únie do úzadia. “Dialóg na najvyššej úrovni má oddychový čas, ktorý je dlhší ako sme predpokladali, keďže v Kosove od júna nie je vláda. Prebieha technický dialóg, ale problém je, že pri kontroverzných otázkach, ku ktorým prídu vládni experti, potrebujú politické rozhodnutia. A tie viac ako pol roka nie sú. Treba sa preto vyhnúť tomu, aby sa sľubne odštartované rozhovory dostali do mŕtveho bodu,” upozornil Nič.
Podľa analytikov skôr, ako sa prejde k ďalším bodom minuloročnej dohody, najskôr treba dotiahnuť neukončené veci. Tým je napríklad vytvorenie zväzu srbských okresov na severe Kosova. Táto hlavná autonómna štruktúra má byť aj partnerom pre Prištinu. “Zatiaľ nevznikla, pretože nie je dohoda na jej štatúte. Dokončiť treba ďalšie otázky, ako súdnictvo,” priblížil Nič.
Ako dodal, Mogheriniová by si za svoj päťročný mandát mala vytýčiť ambiciózny cieľ, a to rozšírenie dialógu na širšie spektrum ďalších otázok. K nim patrí napríklad železničná doprava, účasť Kosova na medzinárodných športových udalostiach, dôchodkové sporenie či prelet lietadiel smerujúcich do Kosova cez srbský vzdušný priestor.
Ďalšou požiadavkou je väčšia jasnosť a jednoznačnosť zo strany EÚ o tom, na čom konkrétnom sa dohodlo. “Doteraz to boli hlavné chyby dialógu, čo výrazne sťažovalo implementáciu dohôd, pretože nebolo jasné, čo mali strany urobiť,” konštatoval Nič s tým, že do procesu treba viac zainteresovať mladšiu generáciu politikov zo severu Kosova. Dialóg by sa podľa vypracovanej analýzy mal odvíjať na troch úrovniach – politickej, technickej a vnútroštátnej medzi Prištinou a kosovskými Srbmi na severe z autonómnej štruktúry.
jf