Ak chce Biden hovoriť o jadrových zbraniach, Čína hovorí, že ich USA potrebujú menej

Bratislava 18. augusta 2022 (HSP/Newsweek/Foto:Pixabay,TASR/AP-Andy Wong)

V čase, keď napätie okolo Taiwanu naďalej narastá a americkí zákonodarcovia už druhýkrát v priebehu niekoľkých týždňov navštívili sporný ostrov, sa Spojené štáty a Čína naďalej rozchádzajú v názore na snahy Washingtonu obmedziť rastúci arzenál jadrových zbraní Pekingu, uviedli predstavitelia oboch strán pre Newsweek

Ľudová republika uviedla, že ak sa chce administratíva prezidenta Joea Bidena zapojiť do jadrových rozhovorov v dobrej viere, musí najprv podniknúť kroky na zníženie oveľa väčšieho arzenálu vlastnej krajiny.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí pre Newsweek uviedol, že Čína ako jedna z piatich zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1968 a jeden z piatich členov Bezpečnostnej rady OSN “má povinnosť” “zapojiť sa do rozhovorov, ktoré znížia riziko nesprávnej kalkulácie a budú riešiť destabilizujúcu vojenskú dynamiku”.

“Voči ČĽR sme vzniesli a naďalej budeme vznášať otázky strategického znižovania rizík,” uviedol hovorca. “Sme pripravení viesť s ČĽR zásadnú bilaterálnu diskusiu o transparentnosti v súvislosti s našimi bezpečnostnými stratégiami a ďalšími prvkami strategického znižovania rizík. Naďalej im zdôrazňujeme, že ide o typy diskusií, ktoré medzi sebou musia viesť zodpovedné mocnosti.”

Liu Pengyu, hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone, D.C., túto predohru odmietol a uviedol, že ide o zákernú taktiku USA, ktorej cieľom je odvrátiť pozornosť od vlastného jadrového správania.

“USA žiadajú Čínu, aby sa zúčastnila na dialógu o jadrovom odzbrojení pri príležitosti 10. hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní s jediným cieľom, a to odvrátiť vinu a odpútať pozornosť,” povedal Liu pre Newsweek.

“Ako krajina, ktorá vlastní najväčší jadrový arzenál na svete,” povedal Liu, “by USA mali v prvom rade konať na základe dokumentov Valného zhromaždenia OSN a medzinárodného konsenzu, aby si splnili svoju osobitnú a hlavnú zodpovednosť v oblasti jadrového odzbrojenia a prijali ďalšie podstatné a zásadné škrty vo svojom jadrovom arzenáli overiteľným, nezvratným a právne záväzným spôsobom, aby mohli byť vytvorené podmienky pre účasť ostatných jadrových štátov na multilaterálnych rokovaniach o jadrovom odzbrojení.”

USA a Rusko v súčasnosti vlastnia približne 90 % všetkých jadrových zbraní na svete.

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) vo svojom najnovšom hodnotení zistil, že v januári mali USA rozmiestnených približne 1 744 jadrových hlavíc z celkového počtu 5 428, zatiaľ čo Rusko malo rozmiestnených približne 1 588 z celkového počtu 5 977. Vo februári Federácia amerických vedcov (FAS) odhadla, že USA majú rozmiestnených približne 1 644 hlavíc a Rusko 1 588 hlavíc, pričom celkové počty zásob sú rovnaké ako v prípade SIPRI.

SIPRI aj FAS odhadli zásoby čínskych jadrových hlavíc len na 350, pričom sa predpokladá, že takmer žiadna z nich, na rozdiel od značnej časti amerických a ruských hlavíc, nie je aktívne vyzbrojená raketovými systémami z dôvodu nízkeho stupňa jadrovej pohotovosti Ľudovej oslobodzovacej armády. Na rozdiel od Washingtonu a Moskvy Peking tiež vždy zastával politiku “nepoužiť jadrové zbrane ako prvý”, čo znamená, že Čína by sa uchýlila k jadrovým zbraniam len v prípade, že by ich protivník použil ako prvý.

Pentagón napriek tomu vyjadril obavy z rastúceho a postupujúceho čínskeho jadrového arzenálu. V najnovšej vojenskej správe USA o čínskej vojenskej sile zverejnenej v novembri minulého roka sa uvádza, že zásoby Číny by sa mohli do roku 2027 rozšíriť na 700 bojových hlavíc a do roku 2030 na najmenej 1 000.

A keďže Peking nikdy nebol zmluvnou stranou Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) z roku 1987, ktorá obmedzovala Washington a Moskvu v používaní pozemných platforiem s doletom od 310 do 3 420 míľ (až do jej zrušenia po odstúpení Trumpovej administratívy v roku 2019), sa predpokladá, že Čína má potenciálne najväčší arzenál rakiet krátkeho a stredného doletu na svete.

Šéf strategického velenia amerického námorníctva admirál Charles Richard počas svojej aprílovej výpovede pred podvýborom Snemovne reprezentantov pre obranu tiež vyslovil niekoľko tvrdení týkajúcich sa čínskych jadrových zbraní, medzi nimi aj tvrdenie, že rodiaca sa jadrová triáda z Číny robí “rovnocenného jadrového partnera”.

Liu zasa poukázal na to, že USA, ktoré ako jediné v histórii použili jadrové zbrane v boji, tiež uskutočnili “viac jadrových testov ako ktorákoľvek iná krajina na svete” a že “v posledných rokoch investovali obrovské prostriedky do modernizácie jadrových zbraní”.

“Vo svojej správe o hodnotení jadrovej politiky za rok 2018 tiež verejne vyhlásila, že neratifikuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok,” uviedol Liu. “Z času na čas sa v USA ozývajú hlasy, ktoré obhajujú obnovenie jadrových skúšok. Dúfame, že americká strana sa môže ujať vedenia pri dodržiavaní svojich povinností a záväzkov ako významnej jadrovej krajiny a ísť dobrým príkladom pri znižovaní počtu strategických jadrových zbraní.”

Liu tobhajoval prístup Pekingu k jadrovým zbraniam a tvrdil, že “Čína sa zaviazala k sebaobrannej jadrovej stratégii a pri rozvoji jadrových kapacít, ktoré boli obmedzené na minimálnu úroveň, ktorú si vyžaduje národná bezpečnosť, sme boli maximálne zdržanliví.”

“A nikdy sme neboli súčasťou žiadnej formy pretekov v zbrojení,” dodal. “Veľkosť nášho jadrového arzenálu nie je na rovnakej úrovni ako v prípade USA.” V súčasnej fáze žiadať Čínu, aby sa zapojila do multilaterálneho procesu odzbrojovania, nie je spravodlivé ani rozumné.

Hoci dal jasne najavo, že Peking nemá záujem podpísať žiadne limity jadrových zbraní vzhľadom na oveľa menšie zásoby, Liu povedal, že Čína sa stále zasadzuje za väčšie opatrenia na nešírenie jadrových zbraní na multilaterálnej úrovni.

“Čína sa usilovne snaží napredovať v medzinárodnom procese nešírenia jadrových zbraní,” povedal. “Začiatkom tohto roka vydali lídri piatich jadrových krajín vďaka úsiliu Číny spoločné vyhlásenie o predchádzaní jadrovým vojnám a zabránení pretekom v zbrojení, v ktorom zdôraznili, že “jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť”.”

Túto vetu prvýkrát pred desiatkami rokov vydali vtedajší americký prezident Ronald Reagan a jeho sovietsky náprotivok Michail Gorbačov počas stretnutia v Ženeve v roku 1985. Prvý START sa podpísal v roku 1991, len niekoľko mesiacov pred rozpadom ZSSR a rok pred pristúpením Číny k NPT.

Po viac ako troch desaťročiach Peking vyzýva Washington, aby zmluvu splnil.

“Ak USA pôjdu príkladom a budú skutočne dôsledne dodržiavať ustanovenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, bude to znamenať veľa pre zlepšenie medzinárodného bezpečnostného prostredia aj pre zabezpečenie globálnej strategickej stability,” povedal Liu. “Sme pripravení udržiavať úzku komunikáciu s ostatnými stranami o tejto otázke, ktorá sa týka globálnej strategickej stability a bezpečnosti.”

Len niekoľko mesiacov po tom, čo sa vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou prepadli na historické minimum po tom, ako Rusko vo februári začalo vojnu na susednej Ukrajine, sa už aj tak napäté vzťahy medzi USA a Čínou začiatkom tohto mesiaca priblížili k zlomovému bodu v dôsledku cesty predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwan.

Okrem doteraz najväčších cvičení Ľudovej oslobodzovacej armády v okolí Taiwanu Čína na návštevu Pelosiovej reagovala aj pozastavením celého radu bilaterálnych rokovaní s USA v oblastiach ako trestné veci, boj proti drogám, zmena klímy a dokonca aj vojenské stretnutia. Tieto kroky boli oznámené po sérii rozhovorov a stretnutí na vysokej úrovni medzi americkými a čínskymi predstaviteľmi vrátane telefonátu medzi Bidenom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom niekoľko dní pred cestou.

Sotva sa usadil prach po návšteve Pelosiovej, v pondelok viedol ďalší demokrat, senátor Ed Markey z Massachusetts, dvojstrannú delegáciu v rámci ďalšej neohlásenej návštevy v Tchaj-peji.

Keďže USA v posledných rokoch rozšírili svoje neformálne vzťahy s Taiwanom o väčšie politické kontakty a vojenskú podporu, Peking opakovane obvinil Washington, že narúša politiku jednej Číny, a varoval, že Čína si vyhradzuje právo v prípade potreby dosiahnuť zjednotenie silou.

Vo videopríhovore, ktorý v utorok predniesol na moskovskej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii, čínsky minister obrany Wej Feng-che uviedol, že hoci “Čína miluje a bráni mier”, zároveň “neochvejne chráni svoje základné národné záujmy, separatistické plány ‘nezávislosti Taiwanu’ nemajú absolútne dobrý koniec a zasahovanie vonkajších síl nikdy nebude úspešné”.

Odsúdil návštevu Pelosiovej a potvrdil pripravenosť svojho národa postaviť sa akejkoľvek sile, ktorá by sa snažila zasiahnuť v otázke Taiwanu, v priamom odkaze USA.

“Čínska ľudová oslobodzovacia armáda sa nikdy nebála žiadneho nepriateľa,” povedal Wej, “máme sebadôveru a odvahu poraziť všetkých prichádzajúcich nepriateľov a určite máme aj odhodlanie, vôľu a schopnosť chrániť suverenitu a územnú celistvosť Číny.”