Môj profil 
Predplatné
Vo svojom príspevku uvádza, že sebavedomie sa často až umelo spája s fyzickou krásou. “Ako to, že existujú muži, ktorí nadovšetko milujú svoje bucľaté krásne ženy, a je im jedno, čo je v reklamách na plavky?” To hovorí vianočná reklama plastickej chirurgie. Rešpektujem tento medicínsky odbor s plnou vážnosťou. Skôr ma v tejto súvislosti zaujíma samotný význam sebavedomia. Niekto sa totiž rozčuľuje, že dokonalé modelky na bilbordoch spôsobujú ženám depresie, poruchy prijímania potravy, že vlastne tento chorý svet nám berie sebavedomie.”
Adela k tomu dáva filozofickú otázku, či je možné skutočné seba-vedomie meniť zvonka: “Momenty, ktoré nás iritujú, nám svojimi pichnutiami ukazujú, čo v sebe nemáme vyriešené. Rôzne „iritanty“ sú zrkadlom nášho zraneného vnútra. Preto nás hnevajú, čo je však dôležitejšie – sú aj dokonalým pomocníkom pri uvedomení si seba.”
Tvrdí, že keď keď meníme, obrazne povedané, len „bilbordy“, veríme, že nám bude lepšie. “No je to, ako keby ste chceli vytlačiť vyrážku nie na vlastnej tvári, ale na jej odraze v zrkadle. Seba-vedomie je uvedomenie si seba. Aj svojich zranení, vedieť, že mám povedzme strach z opustenia, lebo sa možno môj rodič v istom pre mňa dôležitom vývinovom období zachoval ako veľká životná skúška a ja som uverila, že moja vlastná, aj telesná dokonalosť, je jedinou cestou, ako ostať milovaná.”
“Možno je to iný príbeh. Možno ho nie je potrebné poznať. Keď si však uvedomím, že je to vo mne, nadobudnem konečne skutočné seba-vedomie a zároveň slobodu. Vtedy nadobudnem kľúč, ako zmeniť pocit zo seba, zmeniť to, čo môže priniesť skutočnú spokojnosť – cez počiatočné pochopenie (u detí je to, samozrejme, podnet na zamyslenie sa rodičov).”
Vinczeová uvádza, že ľudia sa však namiesto toho obracajú s varovným prstom na všetko okolo seba. Dodáva, že absolútne s tým súhlasí. “Dbajme na to, aby sa ani okolím nešírili ohýbané hodnoty, nech nám záleží na tom, čo sa stáva naším prirodzeným prostredím.”
“Ale neviňme iba vonkajšok za všetko, keď kľúč k zmene je v nás pre nás samých, alebo v nás pre naše deti. Prečo ma neiritujú prsnaté modelky na bilbordoch? Prečo moja spolužiačka už v osemnástke utekala za nasporené peniaze na plastiku? Chodili sme okolo rôznych bilbordov? Ako to, že existujú muži, ktorí nadovšetko milujú svoje bucľaté krásne ženy, a je im jedno, čo je v reklamách na plavky? Nedostali sa im do rúk výtlačky s chudými modelkami? Ženské telo je len jednou z tém. Každý však spozná tú svoju podľa spoľahlivej hlbokej iritácie.”
Želá si, aby si ľudia darovali vedomie seba samého, alebo, lepšie povedané – sebauvedomenie. “Na chvíľu možno zosmutnieme, ale postupne pomaly budeme stále spokojnejší. Verím, že takto sa začne meniť aj náš odraz na „bilbordoch“, i keď v skutočnom sebavedomí už na ne nebudeme ani pozerať,” uzatvára Vincezová.
.jpg)
.jpg)
