Budapešť 30. marca 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR-Ladislav Vallach)
Údajne konzervatívny švédsky premiér v minulosti vyzval na odvolanie maďarskej konzervatívnej vlády z funkcie, informuje REMIX News
Po tom, čo maďarský parlament v pondelok drvivou väčšinou schválil žiadosť Fínska o vstup do NATO, štátny tajomník pre medzinárodné komunikácie Zoltán Kovács uviedol tri dôvody, prečo sa tak nestalo aj v prípade Švédska.
Kovács napísal, že “Švédsko neustále podkopáva (medzinárodné) vzťahy”, jeho “trón morálnej nadradenosti sa rúca” a krajina preukázala nedostatok “starostlivosti a rešpektu” voči Maďarsku.
Štátny tajomník pre medzinárodnú komunikáciu zdôraznil, že “ako vojna na Ukrajine pustoší, pokračujúce rozpory robia diery v bývalej bezpečnostnej štruktúre Európy”.
Kovács uviedol, že je preto chvályhodné a pochopiteľné, že Fínsko a Švédsko sedia za rokovacím stolom, aby si zabezpečili svoje pozície v novom geopolitickom prostredí. V prípade Švédska však Kovács uviedol, že pred ratifikáciou jeho vstupu do NATO je potrebné vyriešiť “veľké množstvo sťažností”.
Vypožičiavajúc si myšlienky Balázsa Orbána, ktorý je politickým riaditeľom premiéra Viktora Orbána, Kovács napísal, že švédski poslanci opakovane využívali diplomatické prostriedky na útoky na Maďarsko a využívali svoj politický vplyv na “poškodzovanie maďarských záujmov”. V prípade Švédska nejde o “obvyklé zasahovanie bruselských byrokratov” a problém sa neobmedzuje len na “švédsku ľavicu”. Podľa neho ide o prípad deklarovaného a otvoreného nepriateľstva, ktoré trvá už roky.
Okrem iného citoval vyhlásenie súčasného pravicového premiéra Ulfa Kristensena z roku 2021. Vtedy povedal, že EÚ “musí rozbiť Maďarsko”. Kristensen vyvíjal tlak na EÚ, aby podporila ľavicovú opozíciu s cieľom zosadiť maďarskú konzervatívnu vládu.
Príklady, ktoré Kovács uvádza, naznačujú “vnímanú morálnu nadradenosť, ktorá je prinajlepšom smiešna”, už len preto, že to nebol “xenofóbny” maďarský štát alebo jeho “represívny režim”, ktorý dovolil pravicovému aktivistovi otvorene spáliť Korán uprostred prístupových rokovaní Švédska do NATO, ktorých súčasťou bola moslimská veľmoc Turecko.
Kovács tiež napísal, že to nebolo Maďarsko, kto ospravedlnil túto “provokáciu proti všetkému ľudskému rozumu” tvrdením, že išlo o “prejav slobody”.
“Vzťahy medzi našimi krajinami sa v priebehu rokov zhoršili, čo v týchto ťažkých časoch ešte viac sťažuje prekonávanie rozdielov,” napísal Kovács. Podľa neho práve preto maďarská vláda považovala za potrebné vyslať do Švédska parlamentnú delegáciu.
Švédska vláda však podľa Kovácsa jednoducho nemá záujem, a preto jej predstavitelia označili zámer maďarskej vlády rokovať za “vydieračskú taktiku”. Štátny tajomník uviedol, že vzhľadom na obavy Turecka má teraz Švédsko len malý manévrovací priestor, prinajmenšom dovtedy, kým “nezačne meniť svoju náladu a nepomôže zahojiť rany”.