131. časť Neznámych slovenských dejín: Kto bude guvernérom?

Bratislava 21. februára 2021 (HSP/Kresba:Marián Tkáč)

K vymenovaniu guvernéra NBS došlo až po devalvácii, aj keď rokovania o obsadení tejto funkcie sa viedli už dlhšie. Vyskytli sa – ako kandidáti – mená Egona Hlavatého, Michala Kováča (ešte pred jeho zvolením za prezidenta), Antona Vavra, Vladislava Bachára, aj ďalšie. Michal Kováč, vtedy už prezident, ma dokonca požiadal, aby som navrhol niekoho zo zahraničia. V tej veci telefonoval môj asistent Jozef Bača aj s de Grootom z Belgicka, jedným z vedúcich pracovníkov MMF

Túto funkciu som fakticky vykonával od 1. januára 1993, pričom som bol – viceguvernérom. Vyzeralo to komicky. Mnohí si mysleli, že toto je vrcholná funkcia v NBS. V zahraničí, na rokovaniach vo Washingtone, Bazileji, Bruseli, Londýne, pri stretnutí s budúcim predsedom talianskej vlády, v tom čase guvernérom talianskej centrálnej banky Chiampim, aj inde som vystupoval ako „active governeur“ – výkonný guvernér.

Potreba definitívneho obsadenia miesta guvernéra bola teda od začiatku roku 1993 takpovediac na stole. Pripomínali to aj delegácie MMF a Svetovej banky. Novinárka Alica Ďurianová napísala už v novembri 1992 článok s názvom Guvernér – národný hrdina?, v ktorom okrem iného stálo toto: „Za guvernéra Národnej banky Slovenska bol vymenovaný Marián Tkáč. Neviem, či je to správne rozhodnutie, ale v každom prípade spravodlivé. Jeho národnooslobodzovacia horlivosť je všeobecne známa. Prichádza čas, keď môže svoj sen o samostatnom Slovensku a samostatnej mene realizovať. Niet mu čo závidieť. V slovenských bankových kruhoch sa dokonca povráva, že druhého takého odvážlivca by sa už vláde nepodarilo nájsť.“

Pravdaže, Alica Ďurianová sa mýlila, aspoň v tom, že v novembri 1992 nebol vymenovaný žiadny guvernér NBS. Mala pravdu v tom, že ja som bol už v tom čase skutočne na čele slovenskej časti ŠBČS, a potom ešte od 1. januára 1993, prakticky do konca augusta 1993, na čele slovenskej centrálnej banky, ale vo funkcii ‒ viceguvernéra povereného riadením.

Noviny písali, že „súboj o obsadenie postov predsedu a podpredsedov NKÚ a guvernéra NBS sa stáva jednou z najpodstatnejších otázok stability našej politickej scény“. V tom čase (13. mája 1993) sa konala porada predsedu vlády Mečiara, ministrov Tótha, Dolgoša a Tóthovej so zástupcami bánk „na čele s viceguvernérom NBS Mariánom Tkáčom“. Po jej skončení vyhlásil Vladimír Mečiar pred novinármi, že obsadenie najvyšších funkcií NBS nebolo predmetom rokovania, to sa bude riešiť na inej úrovni.

Napokon prišiel deň, keď sa rozhodovalo. Po (zrejme) zložitých politických rokovaniach medzi vládnymi Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) a SNS, spojených s rôznymi podmienkami, sa stretli v budove Úradu vlády SR štyria muži: Vladimír Mečiar, Ľudovít Černák, Vladimír Masár a ja, Marián Tkáč. Na tomto rokovaní, na ktoré pozývala pani Anna Nagyová, riaditeľka sekretariátu predsedu vlády, sa prítomní dozvedeli z úst Vladimíra Mečiara, že guvernérom NBS ako kandidát HZDS bude Vladimír Masár a Marián Tkáč, ako kandidát SNS, bude viceguvernérom.

„Vy guvernérom nemôžete byť,” povedal mi predseda vlády.

„Prečo?“ opýtal som sa.

„Lebo nedostanete v parlamente dostatok hlasov.“

„Predsa keď bude chcieť HZDS a SNS…“

Predseda vlády: „Bude vám chýbať pätnásť až dvadsať hlasov. Ale o rok prejde Masár do iných služieb a guvernérom budete vy!“

„Keď vy nechcete, ani ja nechcem,“ konštatoval som.

Potom už len prebehli formality a parlament nás oboch kandidátov schválil. Nestalo sa tak pred 10. júlom, dňom devalvácie koruny. Nestalo sa tak, a tak celá ťarcha „utajovaných manévrov“ bola na mojich pleciach. Ktorési noviny dokonca napísali, že „Tkáč je nekompetentný, keďže o devalvácii dopredu nevedel…“ Až tak skvelo som ju zatĺkal!

K hlasovaniu o vedúcich funkciách v Národnej banke došlo na rokovaní v Národnej rade 19. júla 1993.

Prezident Michal Kováč odovzdal dekréty guvernérovi a viceguvernérovi NBS 29. júla v „slávnostnom sále na prvom poschodí Bratislavského hradu“ (tak to stálo v pozvánke) v prítomnosti Jozefa Prokeša, podpredsedu NR SR. Uvedenie guvernéra do funkcie bolo 1.augusta 1993 a vykonal ho predseda vlády Vladimír Mečiar. Ja som bol v ten deň na dovolenke (vo Warholovom rodisku v Mikovej na východnom Slovensku), takže som nebol pri tom, keď Mečiarovi ukázali novú 50-korunovú bankovku. Ten si ju obzrel a opýtal sa: „Kto to podpísal”. Dostal odpoveď, že Tkáč s Mathesom a zareagoval takto: „A prečo nie ja?!“ Prítomný Ján Mathes mu odpovedal, že my sme dali do obehu bankovky, a tie podpisujú predstavitelia banky, predstavitelia štátu podpisujú štátovky. (A zase mi napadá to o tom úspechu, ktorý sa neodpúšťa.)

Marián Tkáč

(Kapitola z knihy Príbeh slovenskej koruny, ktorá vyšla vo vydavateľstve PostScriptum v roku 2019)