Vývoj ekonomiky vo Francúzsku sledujú v Nemecku s obavami

Paríž/Hamburg 5. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Remy de la Mauviniere)

Protesty vo Francúzsku dosiahli v máji obrovské rozmery. Nemecký spravodajský kanál N24 uviedol, že krajina poskytuje žalostný obraz. Problémy Paríža narástli do takých rozmerov, že sa stali nebezpečenstvom pre Európu – obavy rastú predovšetkým v Nemecku

Pritom generálny štrajk francúzskych železničiarov nie je jediným kardinálnym problémom, ktorý ohrozuje krajinu. Francúzsko má po Nemecku druhú najsilnejšiu ekonomiku v eurozóne. Paríž je hlavným nemeckým partnerom a odbytovým trhom v Európe. Eurozóna môže fungovať len v prípade, ak sa Francúzsko zreformuje a zotaví.

Je päť dôvodov, prečo sa treba obávať o Francúzsko. Prvým je Frexit. Celý svet hovorí o hroziacom brexite, odchode Veľkej Británie z EÚ. Konštrukciu Európy však môžu poškodiť nielen Briti. Aj iné krajiny sa viditeľne vzďaľujú od cieľa výkonnostne silnej Európy. Meradlom pre rastúcu euroúnavu je index frexitu, ktorý sleduje analytická organizácia Sentix.

Frexit dosiahol v máji hodnotu 1,3 %, čo je síce veľmi málo. Treba však vidieť, že v porovnaní s aprílom vzrástol viac ako trojnásobne. Trend v zakladajúcej krajine EÚ znepokojuje. Politická strana Nacionálny front zabodovala v tohtoročných regionálnych voľbách svojou protieurópskou rétorikou. Takmer 74 % Francúzov predpokladá, že predsedníčka frontu sa v nasledujúcich prezidentských voľbách dostane do druhého kola.

Na druhom mieste je fakt, že Francúzsko používalo svoju menu ako účinný nástroj svojej hospodárskej politiky. Postupovalo rovnako ako Taliansko. Prinajmenšom do konca 80. rokov minulého storočia dochádzalo k pravidelnej devalvácii franku voči nemeckej marke. Tým si Paríž udržiaval na medzinárodnom trhu výhody voči nemeckej konkurencii.

Frank v rokoch 1971 až 1989 stratil voči marke menej ako polovicu hodnoty. Francúzskej vláde to umožňovalo, aby sa vyhýbala bolestivým hospodárskym reformám. Pre Francúzov, ktorí chcú reformy, je euro veľmi silné. Aby im vyhovovalo, malo by byť slabšie asi o 10 %. Keď k tomu nedochádza, vláda podporuje konjunktúru len programami, ktoré zvyšujú štátny dlh.

Na začiatku storočia Francúzsko a Nemecko presadili uvoľnenie maastrichtských kritérií pre rozpočty. V tom čase bol ich štátny dlh približne rovnaký. Nemecký dlh však časom začal klesať a dostal sa pod 70 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátny dlh Francúzska už onedlho môžu dosiahnuť 100 jeho HDP. K tomu môže dôjsť aj v situácii, keď Európska centrálna banka (ECB) už dlhší čas realizuje politiku ultralacných peňazí. Zdá sa, že Európska komisia (EK) vývoj situácie nechce vidieť. Stále schvaľuje výnimky.

Tri najväčšie svetové ratingové agentúry, Moody’s, Standard & Poor’s a Fitsch odňali najvyšší stupeň úverovej bonity Parížu už pred tromi rokmi.

Francúzsko má skostnatený trh práce. Zákonník práce, Code du Travail, má 4000 strán a reguluje všetko, od dĺžky toaletných prestávok po veľkosť okien v kanceláriách. Pamätá na všetko. Prepustenie zamestnanca trvá zamestnávateľovi niekedy roky.

A napokon klesá výkonnosť francúzskeho priemyslu na HDP krajiny. Vlani klesol medziročne z 13,3 na 11,2 %. Je to aj tým, že na svetovom trhu klesá záujem o francúzsku priemyselnú produkciu. Vo Francúzsku klesá výroba osobných áut. Od roku 1999 sa znížila takmer na polovicu, kým v Nemecku ich ročná produkcia v rovnakom čase vzrástla o 8 %.

Hrozbou pre Francúzsko zostáva nereformovaný mzdový vývoj. Kým výkon ekonomiky nesilnie, mzdy zostávajú na konštantnej, pomerne vysokej úrovni.