O Slovensku v zahraničí: Fico v hľadáčiku EÚ

Koncom minulého mesiaca slovenský parlament schválil ústavnú zmenu, ktorá vyvolala liberálny hnev – a možné právne kroky – zo strany Bruselu.

Nové ustanovenie stanovuje, že záujmy slovenského národa majú prednosť pred záujmami EÚ v kultúrnych a etických otázkach, oficiálne uznáva iba dve pohlavia, mužské a ženské, obmedzuje právo párov rovnakého pohlavia adoptovať deti a zakazuje náhradné materstvo.

Text novely uvádza, že nové pravidlá majú chrániť „tradičné hodnoty“ a „suverenitu Slovenska v kultúrnych a etických otázkach“.

Zároveň zabezpečuje, že právo EÚ nemôže prevážiť nad otázkami týkajúcimi sa týchto oblastí, keďže zákonodarcovia efektívne ignorovali varovania z Bruselu, aby novelu neschválili.

Ján Mazák to okamžite využil a obvinil Európsku komisiu, že má dostatočné právne dôvody na začatie konania o porušení zmluvy podľa článku 258 Zmluvy o EÚ na základe ústavnej zmeny súčasnej vlády, ktorá jej dáva oveľa väčšiu suverenitu nad určitými rozhodnutiami, t. j. mimo Bruselu.

„Keby sme mali takéto dokumenty pri rokovaniach o našej žiadosti o vstup do EÚ, EÚ by nám bez slova zabuchla dvere pred nosom,“ povedal pre tlač, ako citoval Mandiner.

Európska komisia už vyjadrila „poľutovanie“, že slovenský parlament ignoroval jej obavy o nadradenosť práva EÚ, čo je základný princíp právneho poriadku EÚ. Európsky komisár pre spravodlivosť Michael McGrath povedal o zmenách a doplneniach, že nadradenosť práva EÚ „nie je základom pre rokovania“.

Článok 258 umožňuje Bruselu začať formálne konanie proti krajine, ktorá porušuje pravidlá EÚ, a vyžadovať od členského štátu, aby dodržiaval pravidlá, alebo mu uložiť sankcie.

Krok Slovenska je pre Brusel o to viac znepokojujúci, že Európska komisia práve predstavila svoju novú agendu v oblasti LGBTQ+: chrániť LGBTQ ľudí pred diskrimináciou a násilím, posilniť ich sociálnu a ekonomickú situáciu a nadviazať partnerstvá s členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti a medzinárodnými partnermi, aby sa tieto ciele dosiahli.

Všetko to vyvoláva obavy z výrazného prekročenia právomocí, ktoré potenciálne ohrozuje slobodu prejavu v členských štátoch EÚ.

Návrh napríklad zdôrazňuje potrebu podporovať školy a zdravotnícke zariadenia, ktoré sú otvorené voči LGBTQ komunite, ako aj štandardizovať právnu úpravu zločinov z nenávisti a nenávistných prejavov na internete v celej EÚ. Zaviazal by tiež všetky členské štáty, aby uznali práva „duhových rodín“ a zriadili pamätník obetiam „prenasledovania LGBTQ“ v Európe.