Môj profil 
Predplatné
Je to dosť čudný „karneval“. Deti majú tváre zamaskované šatkami – presne ako bojovníci na Majdane, členovia Pravého sektora počas svojich pochodov alebo ozbrojenci súkromných bataliónov na juhovýchode krajiny. Sú to dosť čudné „karnevalové kostýmy“. Ukrajinských detí vychovávajú ako banderovcov a nacistov. Dokonca to trocha pripomína výchovu v duchu Islamského štátu. Ale je to iný štát – banderovský… Potvrdzuje to aj nasledovné vystúpenie detí v jednej z obcí blízko Ľvova.
Deti najprv skandujú „Sme ukropy – patrioti“. „Ukrop“ v preklade z ruštiny – „Kôpor“. Po vypuknutí Majdanu niektorí ľudia v rôznych krajinách bývalého ZSSR, ktorým nevoňali zmeny na Ukrajine, začali prezývať Ukrajincov ukropmi /hra slov – Ukrajina – Ukrop/ – teda kôprami. Je zaujímavé, že túto prezývku mnohí Ukrajinci prevzali ako niečo, čo ich identifikuje ako pravých Ukrajincov. Preto deti skandovali, že sú kôpre – ukropy, teda praví Ukrajinci, patrioti, nacionalisti…
Hneď na to detičky začínajú spievať „patriotickú“ pesničku „My sme chlapci z Banderstadtu“. Teda Ukrajina pomaly dostáva iný názov, ktorý realistickejšie odzrkadľuje všetko, čo sa tam v súčasnosti deje. Túto pesničku je veľmi ťažké nazvať detskou pesničkou. Niektoré jej pasáže pripomínajú „zábavy“ kriminálnikov a chuligánov, iné – banderovcov a nacistov. V závere je priama výzva na likvidáciu Židov a Poliakov.
Pesnička sa začína tým, že sa chlapci chvália, ako vedia milovať dievčatá, a keď sa už stretli, tak si treba naliať… Z refrénu sa dozvieme, že ľvovskí „baťari“ to je celá rodina, jablko od jabloni nespadlo ďaleko a tatino a mamička dolámali niekoľko postelí predtým, ako tieto detičky priniesol bocian. Žartujú. Nasledne však žartičky zostávajú bokom… Oznamujú, že sú chlapci z Banderstadtu, navštevujú kostoly a vážia si rodičov. Zabávajú sa dovtedy, kým ich neprivolá vojenská hudba. Záver pesničky je viac ako veľavravný: „Ľvovskí baťari nikdy nerobili rozdiel: či je to Žid, alebo je to Poliak. Vždy ich spájala svätá baťarská vôľa. Ak sa ju im niekto pokúsi vziať, tak s nimi bude amen…“
Historická poznámka. Toto „občianske hnutie“ ukrajinských nacionalistov – Baťari sa vo Ľvove objavilo pred takmer 100 rokmi. Baťari používali svoj žargón – „balak“. V preklade z ukrajinčiny „hovoriť“ – „balakať“. Niekoľko slov z ľvovského „balaku“, ktorý bol svojráznou zmeskou poľských, ukrajinských, nemeckých a židovských slov, prezentujeme aj našim čitateľom. Mnohé z týchto žargónových slov ľahko pochopia aj Slováci. Gaľba – pohár piva, Ment – milicionár, policajt, Randka – rande, schôdzka, Spackati – spackať, pokaziť, Škraby – topánky a pod.
V r. 1933 vo Ľvovskom rozhlase vznikla humoristická relácia Veselá ľvovská vlna, ktorú uvádzali moderátori Toňko a Ščepčo. Poslucháčov oboznamovali s „baťarskou subkultúrou“.Túto reláciu si Ukrajinci obľúbili v mnohých regiónoch vtedajšieho Poľska. Hymnou Baťarov sa stala pesnička Iba v Ľvove, ktorú napísal textár E. Schlehter a skladateľ H. Wars. Táto pesnička sa neskôr pred druhou svetovou vojnou stala neoficiálnou hymnou Ľvova .
Pre tých čitateľov, ktorí by sa chceli oboznámiť s modernou hymnou ukrajinských nacistov „My sme chlapci z Banderstadtu“, ju uvádzame v origináli – v ukrajinskej „move“:
Хто гарних панєнок так кохати вміє,
Хто разом з колєгою — пара-цвай,
Для кого сонце в небі і світе, і гріє,
Хто як вже сі здибали, то наливай.
Refrén:
Львівські батяри — ціла наша родина
Яблуко від яблуні впало недалеко
Татуні з мамунями скілько ліжок розвалили
Би на Божий світ нас приніс лелека
То ми — хлопці з Бандерштадту
Ходимо до церкви, шануємо батьків
Ніхто та’як ми не вміє фест гуляти
Поки сурми не заграли, барабан не забив
Дехто говоре «Бандити, хулігани
З тої голоти людей не буде»
А ми ся подивим, як потреба стане
Хто полізе в льох, а хто під кулі піде
Refrén.
Львівські батяри нігди не розбирали
Жид ти чи поляк, аби був не фраєр
Нас завжди єднала свята батярська воля
Хто хоче їй відняти, тоді шо зробиш — фаєр!
Video si môžete pozrieť tu:
Eugen Rusnák
.JPG)
