Médiá hlavného prúdu sa už dlhodobo zameriavajú na problémy a životný štýl čoraz tenšej strednej triedy. O to väčší záujem vyvolala reportáž českej ľavicovej novinárky Saši Uhlovej, ktorá sa nechala zamestnať v troch profesiách, v ktorých pracujúci robia veľmi ťažkú a neatraktívnu prácu za najnižšiu mzdu. Pomery v týchto zamestnaniach – práčovňa vo veľkej pražskej nemocnici, hydináreň, respektíve jej časť, v ktorej sa poráža hydina a predavačka v Alberte – plasticky vykreslila v sérii reportáží, ale aj vo filme, ktorý natáčala skrytou kamerou.
Hrdinovia kapitalistickej práce – názov filmu ako aj pripravovanej knihy je mrazivý a ironický zároveň. Je zámernou ponáškou na hrdinov socialistickej práce, čo bolo najvyššie vyznamenanie pre najlepších pracujúcich, úderníkov, ktorí prekračovali plán a pracovali s veľkým nasadením. Kým však minulý režim týchto ľudí vyzdvihoval ako nasledovania vhodné vzory, s čím išla ruka v ruke aj relatívna snaha o skutočnú spravodlivosť pri odmeňovaní, dnešná doba s cynizmom sebe vlastným týchto ľudí prekerizovanej práce dlhodobo a bez akéhokoľvek väčšieho záujmu necháva živoriť na okraji spoločnosti.
Film ako aj séria reportáží pritom majú viacero rovín. V tej prvej ide o poukázanie na hrubé pracovno-právne prešľapy, ktorých obeťou sú práve tí najviac zraniteľní. V práčovni motolskej nemocnice reportáž poukázala na to, že interní pracovníci mali vyššie mzdy než zamestnanci, ktorí tam pracovali cez agentúru dočasného zamestnávania, čím sa hrubo porušuje princíp – rovnaká mzda za rovnakú prácu.
Film v tomto prípade bude mať pre spomenutú agentúru jeden nemilý dôsledok – podanie na inšpektorát práce s následnou sankciou. Istou pikantériou je aj skutočnosť, že dlhoročným riaditeľom nemocnice v Motole bol súčasný minister zdravotníctva Ludvík. Symptomatické je, bohužiaľ, aj jeho vysvetlenie, prečo takáto agentúra dodávala zamestnancov pre ním riadenú nemocnicu. Argument, že spomenutá agentúra vyhrala verejné obstarávanie tým, že ponúkla najnižšiu cenu, jasne ukazuje, kde sú priority dnešnej spoločnosti. Fetiš efektívnosti na úkor človeka je takmer axiómou dneška.
O pomeroch a pracovných podmienkach pri porážke hydiny v hydinárňach hádam ani netreba veľa hovoriť. Stačí snáď len spomenúť, že hygiena pri tejto práci má poriadne ďaleko k ideálu, a že krátky pobyt na takomto pracovisku zmení väčšinu ľudí na zarytých vegetariánov.
Množstvo nadčasov hlboko odporujúcich pracovnej zmluve, ako aj zákonníku práce je zase dennou realitou v obchodnej sieti Albert.
Všetky tri pracovné pozície, ktoré Saša Uhlová okúsila, však majú jedno spoločné. Pracovná sila je tam maximálne vykorisťovaná, jej príjmy sotva stačia na základnú reprodukciu. Práca je tak vyčerpávajúca, že základná regenerácia pohltí všetky jeho sily a postupom času už nemá silu a ani vôľu dostať sa zo začarovaného kruhu. Takáto práca v konečnom dôsledku vedie k pasci chudoby nielen hmotnej , ale aj mentálnej, ktorá sa navyše často dedí z generácie na generáciu. Saša Uhlová tieto témy otvorila, za čo jej patrí veľká vďaka.
Roman Michelko