Fakty hovoria za všetko: v súčasnosti má ukrajinská armáda 188 tisíc mužov. Velenie pozostáva z 2 armádnych generálov (štvorhviezdičkový generál podľa amerického modelu), 9 generál-plukovníkov a admirálov, 41 generál-plukovníkov a vice-admirálov, 149 generál-majorov a kontra-admirálov. Pritom za rok sa počet generálov zvýšil o 60 percent zo 121 v roku 2014 na 201 v septembri 2015. Čiže na 1 generála ukrajinskej armády pripadá 935 vojakov. Pritom žold jedného generála v priemere predstavuje približne 100 tisíc hrivien bez odmien a iných požitkov (4000 EUR pozn. prekl.), čo predstavuje 65-násobok bežného vojaka (žold branca je 1500 hrivien / 60 EUR a profesionála 4000 hrivien / 160 EUR). To znamená, že mesačný žold jedného generála je porovnateľný so žoldom jednej roty ukrajinskej armády. A aké sú praktické úspechy tohto intelektuálne-strategického jadra, ktoré každý mesiac naberá na rozmeroch?

Počas konfliktu na Donbase ukrajinská armáda stratila 24 000 mužov (zabití), ranených bolo takmer 54 tisíc, nezvestných vyše 9 tisíc vojakov. Nebojové straty predstavovali 1309 zabitých vojakov, z toho 873 následkami samovraždy. Nenávratne boli zničených 3000 ks bojovej techniky základných typov, plus 2000 ks sa dostalo do rúk ozbrojených síl Novoruska ako vojnová korisť. Medzi uvedené zničené kusy patrilo: 929 tankov rôznych typov, 887 obrnených transportérov, 238 útočných raketových systémov “Grad”, 836 vozidiel, 21 lietadiel, 32 vrtuľníkov a 46 dronov. Zaujímavosťou je, že straty sú viac-menej rovnomerne rozdelené počas celého trvania vojny, aj keď v rámci toho existujú aj mimoriadne dátumy.

Napríklad v obkľúčeniach Izvarino a Ilovajsk ukrajinská armáda stratila približne 2×700 ks obrnenej techniky a ozbrojené sily Novoruska skonfiškovali 98 a 97 ks techniky. V debaľcevskom obkľúčení armáda stratila približne 600 ks a 126 kusov pripadlo ako trofeje ozbrojeným silám Novoruska. Predtým pri Slaviansku ukrajinská armáda prišla o približne 150 kusov obrnenej techniky a 70 kusov boli trofeje. Takže chyby vo vojenských operáciách mali systémový charakter a neeliminovali sa výmenou jednotlivých veliteľov alebo čiastkovou zmenou taktiky, taktiež nemali vzťah k nárastu ukrajinského vojska v Novorusku.

Zoberme si za príklad prácu veliteľa Generálneho štábu ukrajinskej armády, generála Viktora Muženka, menovaného prezidentom Porošenkom – 14. júla 2014 generál Muženko, ešte pred menovaním za veliteľa Generálneho štábu, velil jednotkám v “oblasti antiteroristickej operácie – ATO” a schválil let dopravného lietadla IL-76 s pristátím na letisku v Lugansku, ktoré bolo blokované ľudovými milíciami. Lietadlo bolo zostrelené prenosným raketovým systémom pri pristávaní na letisku, zabilo sa 45 výsadkárov 25. letecko-výsadkárskej brigády. Tento istý generál počas celého leta 2014 so 6000 vojakmi neúspešne útočí na Slaviansk, ktorý bránilo 500 členov ľudových milícií. V júli-auguste 2014 Muženko spúšťa perspektívnu operáciu zablokovania hranice medzi Novoruskom a Ruskom, konkrétne – tristokilometrové presuny oddelených brigád bez akéhokoľvek spojenia medzi sebou, ako počas anglo-búrskych vojen! Následne (mimochodom prostredníctvom amerických marketérov) toto ťaženie začali medializovať ako “hrdinské úsilie”, porovnateľné s vojenskými činmi z II. svetovej vojny. Toto ťaženie sa považuje pomaly za najdlhšie v dejinách – brigáda prešla okolo 400 kilometrov bez akéhokoľvek zaznamenateľného výsledku a na záver utrpela neskutočné straty. Zato na americkú radu sa na Ukrajine natočil patriotický film so šikovným názvom “ťaženie”.

Celkový počet zajatých za celý čas bojových operácií dosiahol 2500 mužov, väčšina z nich bola odovzdaná príbuzným alebo vymenená za zajatcov ozbrojených síl Novoruska. Pritom panika a vzdávanie sa neboli vždy vynútené bojovými okolnosťami. Napríklad veliteľ operatívneho riadenia “Juh”, generál-poručík Ruslan Chomčak, ktorý zodpovedal za prielom z “Ilovajského kotla” dlho rokoval s velením ľudových milícií o bezpečnostnom koridore. Ponúkli mu počkať 15 minút, kvôli spresneniu koordinátov. Avšak generál Chomčak povedal, že nemá “ani dve minúty” a dal príkaz unikať priamo smerom na upevnenia ľudových milícií so samopalmi, granátometmi a mínometmi, pričom on sám opustil vojsko v opačnom smere. Generál opustil ešte aj sprevádzajúcich novinárov a raneného osobného vodiča. Vtedy zahynulo okolo tisíc vojakov.

Korupcia, krádeže, absencia zásobovania sú len čerešničky na torte, ktoré dotvárajú obraz samorozkladu ukrajinskej armády. Len sám veliteľ finančno-ekonomickej služby ozbrojených síl Ukrajiny, major Andrej Kvireľ si prisvojil okolo 4 mil. hrivien (160 000 EUR) zo žoldu vojakov – približne 4-mesačné náklady na zotrvanie jedného pluku v “zóne ATO”, vrátane príplatkov.

Na záver – vzdušné a námorné sily Ukrajiny reálne neexistujú, no milióny hrivien sú investované do viacerých fortifikačných stavieb, pričom nejde len o známy múr na hranici s Ruskom, ale aj o menej známe, no oveľa dôstojnejšie dlhodobé opevnenia na hraniciach Dnepropetrovského a Doneckého kraja, čiže v hlbokom tyle “pre každý prípad”.

Jevgenij Krutikov sa narodil v 1969 v Moskve. Študoval na historicko-archivárskom inštitúte a vojenskom inštitúte cudzích jazykov. Začiatkom 90-tych rokov robil asistenta premiéra a asistenta veliteľa gardy Republiky Južné Osetsko, potom vo Vojsku Republiky Srbskej. Od druhej polovice 90-tych rokov pracoval ako novinár v analytickom časopise “Novoje vremia”, novinách “Segodnia”, ako vedúci oddelenia politiky “Izvestija” a “Versija”. V roku 2004 sa vrátil pracovať do Južného Osetska. Politológ, odborník na problémy Kaukazu a Balkánu, autor niekoľkých kníh, bol účastníkom bojov vo viacerých ozbrojených konfliktoch, vyznamenaný vojenskými medailami.